Bratislava s patinou antického mesta

Je objaviteľkou pokladov obrovskej hodnoty, naposledy zlatých keltských mincí. Pred tromi rokmi sa podieľala na odkrývaní základov stavieb, ktoré potvrdili prítomnosť starých Rimanov na Bratislavskom hrade už pred zlomom letopočtov.

11.01.2014 07:00
Margaréta Musilová Foto: ,
Archeologička Margaréta Musilová
debata (3)

Dnes vo výskume pokračuje a rozmýšľa, ako túto i ďalšie archeologické lokality na juhozápadnom Slovensku zviditeľniť v rámci medzinárodného projektu Dunajská hranica Rímskej ríše (Danube Limes Brand). Margaréta Musilová z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.

Povedala už archeológia posledné slovo o starých Rimanoch v Bratislave, alebo je tu ešte čo objavovať?
Dlho sme dúfali, že sa nejaké stavby alebo cesta nájdu v historickom centre Bratislavy – okolo Hlavného námestia, Primaciálneho paláca. Bol taký predpoklad. Ale zatiaľ sa nepotvrdil. Pred tromi rokmi sa skončil výskum Starej radnice, ale neskúmala sa napríklad celá plocha nádvoria, išlo sa iba v trasách inžinierskych sietí. Výskumom sme došli na úroveň 12. – 13. storočia. Tam naďalej zostáva „biele miesto“. Možno o dvadsať či o päťdesiat rokov bude mať niekto šancu túto plochu znovu preskúmať, ale už hlbšie.

V centre mesta sa doteraz naozaj nič nenašlo?
Ale áno, sú to však len stopy. Napríklad rímske tehly, rímska strešná krytina, spona, keramika terra sigillata, mince. Stopy toho, že Rimania tu niekde boli. Ale nie sú to základy nejakej stavby, aj keď je predpoklad, že stredoveká Vodná veža stojí na rímskych základoch.

Zato na Hrade sa predpoklady archeológov potvrdili?
Áno, ale tiež nie hneď. Počas rozsiahleho archeologického výskumu v 50. – 60. rokoch minulého storočia, v čase veľkej prestavby Hradu, sa našli iba sekundárne zamurované rímske spólie (druhotne použité kamenné články – pozn. red.) a rímske tehly. Preto boli dosť veľké pochybnosti, či sa niečo podarí objaviť našim výskumom o polstoročie neskôr.

A našli sa rímske stavby v keltskom oppide!
Áno, bolo to prekvapenie. Keltské kniežatá si tu dali postaviť vlastne stavby stredomorského typu s pomocou rímskych staviteľov a zrejme aj nejakých rímskych remeselníkov.

Tunajší Kelti sa zahľadeli do antickej architektúry. Ako sa o nej v tých časoch, na úsvite našich dejín, vlastne dozvedeli?
Nezabúdajte, že kopec, na ktorom stojí Bratislavský hrad, má úžasnú strategickú polohu. A už pred dvoma tisíckami rokov v tomto priestore vládol čulý obchodný ruch. Bratislavské oppidum bolo založené na križovatke Jantárovej a Dunajskej cesty. Na svojich vojnových výpravách v Stredomorí, kde keltskí vojaci slúžili aj ako žoldnieri, sa určite stretli s mestami postavenými vysoko na kopcoch a v nich s nádhernými palácovými stavbami. Mohli s nimi prísť do styku v antickom Grécku, na Sicílii, ale aj inde v Itálii.

Čo sa z nich podarilo nájsť počas výskumu na Hrade v rokoch 2009–2010?
Kolega Branislav Lesák so svojím tímom odkryl fragmenty rímskej dlažby, tzv. opus signinum, ktorá pokrývala pôvodne dosť veľkú plochu. Pozostávala z koberca rozetiek a meandrovej obruby. Tento typ dlažby bol „módny“ v antickom svete v 2. –1. storočí p. n. l. Z objavených fragmentov sme neskôr urobili počítačovú rekonštrukciu celej dlažby. Porovnávali sme ju s podobnými nálezmi v Pompejach, Herculaneu, Ríme a v ďalších antických mestách.

Pohľad na vykopávky na Bratislavskom hrade v... Foto: Branislav Resutík, Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva
vykopávky, archeológia, Bratislavský hrad Pohľad na vykopávky na Bratislavskom hrade v rokoch 2009-2010.

Vy ste však robili výskum v bývalej jazdiarni?
A tam sa už vonkoncom nepredpokladali nejaké objavy. Od 15. storočia bola okolo Hradu vyhĺbená priekopa, ktorú začiatkom 18. storočia zasypali. V časoch Márie Terézie severozápadne od Hradu splanírovali priestor pre stavbu barokovej jazdiarne. Pri tých prácach museli naraziť na základy antickej stavby a kdečo cenné – z ich pohľadu – nájsť. Mala som preto šťastie, že nenašli aj ten poklad zlatých a strieborných mincí

Pri ňom sa na chvíľu pristavíme. Podobné poklady sa predsa na území Bratislavy našli aj v minulosti. Čím sa od nich odlišoval ten váš?
V roku 1776 bol evidovaný vôbec prvý nález 44 strieborných tetradrachiem s nápismi BIATEC a NONNOS. Odvtedy až do súčasnosti sa celkovo našlo sedem veľkých pokladov týchto minci, posledný v roku 1942 na Žilinskej ulici a potom dlho nič. Všetky sa však našli náhodne a teraz, vlastne prvýkrát, to bolo počas archeologického výskumu, a navyše, na dlažbe rímskeho domu. Zlaté statéry s nápisom BIATEC a – po prvýkrát v histórii! – štyri exempláre s nápisom NONNOS. V takomto počte sa dosiaľ na Slovensku nevyskytli v žiadnom zo známych hromadných nálezov.

Dovedna pätnásť zlatých a sedem strieborných mincí z prvej polovice 1. storočia pred naším letopočtom. Akú má takýto poklad hodnotu?
Môžete pokojne napísať, že nevyčísliteľnú. Pre nás však má aj hodnotu datovacieho prostriedku, lebo nám umožňujú zistiť vek stavby a máme rukolapný dôkaz o živote a vyspelosti Keltov.

Keltská akropola postavená v rímskom štýle, to je tiež čosi jedinečné. Aspoň nič podobné sa na sever od Álp nikdy nenašlo. Čo s týmto nálezom robíte ďalej?
Chceme urobiť hypotetické rekonštrukcie všetkých objavených stavieb a vyrobiť model akropoly, ako asi vyzerala v čase rozkvetu oppida.

Prednedávnom, po takmer trojročnom prerušení ste obnovili archeologický výskum na Hrade. Čo si od neho sľubujete?
Dúfame, že preskúmame zvyšky rímskych murív, ktoré sme počas predchádzajúcej etapy iba obnažili a že sa nám podarí upresniť niektoré indície.

Povedzte aspoň, či je to nádejné?
Určite je to zaujímavé i nádejné, napokon, celý hradný kopec možno takto charakterizovať. Všetko sa však ukáže až v nasledujúcich mesiacoch. Výskum potrvá do leta.

Vravíte, že v historickom centre Bratislavy sa našli iba stopy po Rimanoch. Zato mestské časti na pravom brehu Dunaja boli oveľa štedrejšie.
Tam sa toho už našlo veľa a mohlo by sa nájsť ešte oveľa viac. Hranica Limes Romanus išla stredom rieky, oddeľovala Rímsku ríšu od takzvaného barbarika. V Rusovciach sa vtedy nachádzal tábor (kastel) rímskych vojsk Gerulata. Našťastie, zvyšky z neho sa zrejme nachádzajú ešte z veľkej časti pod zemou.

Rekonštruovaný antický hrob v Gerulate v... Foto: SITA
gerulata, rusovce Rekonštruovaný antický hrob v Gerulate v Rusovciach.

Nemôžu to zastavať novou výstavbou?
V súčasnosti robí väčšinu výskumov v Rusovciach doktorka Schmidtová z Múzea mesta Bratislavy. Statočne bojuje za záchranu predpokladaných rímskych stavieb. Kastel Gerulata je v záhradách na parcelách, kde sa nikdy nenachádzali žiadne stavby ani v stredoveku a teraz v 21.storočí hrozí, že sa rozpredajú tieto parcely na stavbu rodinných domov, keďže stále ešte nemáme platnú legislatívu, ktorá by ich chránila. Ak sa má kastel Gerulata vyhlásiť za pamiatku chránenú zápisom do Zoznamu pamiatok svetového dedičstva UNESCO, tak musia byť tieto parcely výsostne chránené štátom.

Niektoré zvyšky tábora sú už zrekonštruované, v areáli sa nachádza expozícia múzea a verejnosti sprístupnené nálezy. Myslíte si, že pod zemou je ešte naozaj niečo zaujímavejšie?
Preskúmaných je asi 80 percent kastela, šesť pohrebísk a len zlomok civilnej osady. Z malej časti je preskúmané zázemie. Určite je tam toho viac, ako už bolo odkryté a, navyše, výskum dnes disponuje modernými nedeštrukčnými metódami.

Neďaleko, v susednom Rakúsku, zriadili pri podobnom nálezisku archeologický park Petronell–Carnuntum. Na jeho mieste sa začiatkom nášho letopočtu nachádzalo rímske mesto s viac ako 50-tisíc obyvateľmi. Nedalo by sa v Rusovciach-Gerulate vytvoriť niečo na tento spôsob?
Už existujú víťazné návrhy nového múzea – presklenej budovy, ktorá sa bude akoby vznášať nad vykopávkami. Svojou nadčasovosťou by rusovské múzeum mohlo konkurovať dokonca Carnuntu.

V čom?
Replikám rímskych budov v Carnunte sa vyčíta, že boli postavené na pôvodných, originálnych základoch. Nová budova v Rusovciach bude nad nimi. To je aj jedna z podmienok pre zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO – radšej ponechať pamiatky neodkryté v zemi, ako na nich postaviť niečo nové.

Čo si o tom myslíte?
Myšlienka postaviť repliky podľa technológií 3D sa mi sama osebe páči, ľudia si tak vedia lepšie predstaviť, ako také stavby mohli vyzerať, ako sa v nich žilo. Objavené základy sú tak do istej miery aj chránené pred ďalšou eróziou. Podľa mňa ich však nemali stavať na pôvodných základoch.

V Bratislave sa niečo podobné neplánuje?
Neviem o tom, ale zaiste by nejaká tá rímska vila bola atrakciou najmä v južnejších častiach Bratislavy. Veď počas výstavby diaľnice smerom na Rakúsko sa pri Čunove našli základy rímskej poľnohospodárskej usadlosti – villy rustiky, ktorá slúžila ako zázemie tábora. A dnes nenájdete na tých miestach žiadnu stopu, hoci len tabuľu, ktorá by informovala o archeologických nálezoch, pričom diaľničné odpočívadlo by mohlo na túto skutočnosť upozorniť.

Vráťme sa však na ľavý breh Dunaja. Rímske pamiatky sa predsa našli nielen na Bratislavskom hrade. Rímske légie prebrodili rieku a dostali na dnešné územie Slovenska už v roku 6 po Kristovi, keď obsadili Devín. Je to tak?
Áno, viedol ich vtedy budúci druhý rímsky cisár Tiberius. Devínske bralo poslúžilo Rimanom ako oporný bod na ľavom brehu Dunaja. Na hradnom kopci tam svojho času kolegovia odkryli základy rímskej strážnej veže a ďalšie objekty z neskoroaugus­tovského obdobia. Je predpoklad, že aj antické stavby na Bratislavskom hrade mohli poslúžiť Tiberiovi počas prezimovania jeho vojsk.

Čo však robili Rimania v Stupave?
Tam sa dostali v druhej polovici 2. storočia. V Stupave sa vtedy pravdepodobne nachádzala germánska osada a Rimania pri nej postavili stanicu, ktorá slúžila obchodu. Ale nie je vylúčené, že v nej boli aj vojaci. Ak áno, tak to mohlo mať súvislosť s rakúskym Carnuntom. Robili sa dokonca pokusy so svetelnými signálmi tamodtiaľ, či ich vidieť na stanici v Stupave.

A?
Boli viditeľné.

Pred necelými troma mesiacmi sa v Bratislave konala pozoruhodná konferencia o rímskych pamiatkach na Dunajskej hranici. Zúčastnili sa na nej archeológovia, pamiatkari a múzejníci z jedenástich krajín, ale podujatie prebehlo bez mediálneho záujmu. Prečo ste sa zišli práve v Bratislave?
Málo sa vie, že tieto krajiny sa už v roku 2003 združili do Bratislavskej skupiny, pomenovanej podľa miesta ich prvého stretnutia. Ide o krajiny, ktoré spojil zámer nominovať ich úsek hraníc na svetové kultúrne dedičstvo.

Antická dlažba, ktorú odkryli na nádvorí... Foto: MUOP.BRATISLAVA.SK
Antická dlažba, dlažba Antická dlažba, ktorú odkryli na nádvorí Bratislavského hradu.

A o čom bola septembrová konferencia?
O spoločnej stratégii pre Dunajskú hranicu Rímskej ríše od Čierneho lesa po Čierne more, o medzinárodnej spolupráci siedmich podunajských štátov pri ochrane, rozvíjaní a využívaní lokalít s rímskymi pamiatkami v cestovnom ruchu v rámci projektu Danube Limes Brand. Samozrejme, my sme účastníkom prezentovali predovšetkým naše pamiatky, pre ktoré chceme získať štatút svetového kultúrneho dedičstva.

Ak sa projekt uskutoční, ako sa to prejaví povedzme na Bratislavskom hrade?
Chceli by sme, aby rímske stavby, ktoré sme objavili, boli aj sprístupnené verejnosti. Aby sa znova nezasypávali tak, že po nich nezostanú žiadne stopy. Ich prezentácia by však mohla mať aj alternatívnu podobu, nemuseli by ste tam vidieť tie kamenné štruktúry, ale povrch nad nimi by sa mohol vysadiť inou zeleňou či osobitnými kvetinovými záhonmi. Skrátka, ide o to, aby návštevníka Hradu citlivo upozornili na to, že kráča dávnymi dejinami. Napríklad večer by mohli ožiť filmovou projekciou na múroch.

Niečo by však malo zostať poodkryté?
Bolo by to vítané, hoci vždy potom vzniká problém, ako sa odkryté bude chrániť a udržiavať. Jedna vec sa však už podarila.

Áno?
V podzemí nádvoria Hradu, kde kolegovia objavili fragmenty antickej dlažby, sa vybudoval nový priestor – tam by mali byť vystavené „in situ“. Fragmenty by sa mohli doplniť ilúziou filmovej projekcie, bez toho, aby sa urobili nejaké vážnejšie zásahy do murív a dlažieb. Ľudia by si tak vedeli predstaviť ohromnú sálu s podlahou s kvetinovým vzorom. Vizuálna ilúzia by sa mohla doplniť aj o zvukový komentár a hudbu.

Kedy to návštevník Hradu uvidí?
Už sa na tom robí a do roku 2016, keď Slovensko bude predsedať EÚ, by sa mali dokončiť nielen záhrady a garáže, ale aj táto expozícia.

Ktoré rímske pamiatky na Slovensku sú v súčasnosti nominované na zápis do svetového kultúrneho dedičstva?
Už spomínaný rímsky tábor Gerulata v Rusovciach, ktorý leží ako jediný zo Slovenska na území bývalej rímskej provincie Panónia, a vojenský tábor Kelemantia v obci Iža.

Bratislavský hrad ešte nie?
To by bolo predčasné. O tom sa ani neuvažuje. Predpisy na podanie žiadosti sú prísne. Najprv treba dokončiť výskum, vypracovať podrobnú nálezovú správu, pripraviť ďalšie podklady.

A Devín? Prečo v zozname UNESCO nie je ešte Devín?
Ten by bol ideálny na zápis, ale – opäť – bránia tomu niektoré kritériá vyžadované pri zápise. Veľa však závisí aj od postupu a taktiky žiadateľov. Nemať veľké oči, nežiadať priveľa…

Teraz plánuje Slovensko požiadať o zápis dvoch rímskych pamiatok, ale spolu s Maďarskom. Prečo?
Nám samotným by tie dve pamiatky ťažko prešli prísnym výberom. S Maďarskom, ktoré má rímskych pamiatok oveľa viac, je to nádejnejšie.

Maďarsko vraj navrhuje do zoznamu až 124 rímskych pamiatok. Ako to, že je ich tam tak veľa?
Lebo Maďari majú dlhý úsek Dunaja a tým aj oveľa dlhšiu líniu severnej hranice Rímskej ríše.

Už viete, kedy žiadosť prejde schvaľovacím procesom v Paríži?
Podľa pôvodných predstáv sa tak malo stať už vlani, maďarská strana však ešte nedodala niektoré podklady, stále čaká na schválenie domácich zákonov, ktoré majú ochraňovať tieto pamiatky, a tak sa to odročilo. Dúfajme, že sa dočkáme v tomto roku.

Na podaní žiadosti za Slovensko sa podieľal aj váš manžel Miroslav Musil, známy slovenský diplomat. Ako?
Manžel pôsobil pred desiatimi rokmi ako generálny tajomník Slovenskej komisie pri UNESCO. Nominačný proces o zápis slovenských antických pamiatok do Zoznamu svetového dedičstva sa začal krátko pred jeho odchodom z tejto funkcie.

Potom ste štyri roky sprevádzali manžela na diplomatickej misii v Ríme. Tamojší pobyt zrejme len posilnil vašu orientáciu na antické pamiatky?
Určite, veľa som tam videla, naštudovala, a keď sme sa v roku 2008 z Talianska vrátili, dostala som možnosť kopať na Bratislavskom hrade. To bolo šťastie, lebo ma tam čakali tie úžasné objavy.

Myslíte si, že medzi návštevníkmi Bratislavy i jej okolia, medzi domáci a zahraničnými turistami je záujem o naše antické pamiatky primeraný ich významu?
To by si žiadalo urobiť nejaký sociologický prieskum, z bežného pozorovania však usudzujem, že vďaka publicite z posledných desaťročí sa ten záujem ustavične zvyšuje. Hneď po revolúcii som krátko pôsobila v rakúskom Carnunte a videla som na tamojších návštevníkoch, že o nás nevedia takmer nič. Pre Rakúšanov boli ich východné hranice zapadákovom, asi tak ako sa my pozeráme na hranice s Ukrajinou.

Pritom podľa jednej teórie sú rímske stavby odkryté na Bratislavskom hrade staršie ako tie v Carnunte.
To určite sú, pretože rímsky vojenský tábor v Carnunte vznikol až v polovici 1. storočia n. l.

Zvýši návštevnosť našich antických pamiatok projekt Dunajskej hranice?
Mal by, je to jeden z jeho cieľov – rozprúdiť kultúrnu turistiku za rímskymi pamiatkami. Počíta sa s informačnými tabuľami, s novými publikáciami a s múzeami zameranými výslovne na rímske pamiatky.. Tento rok sa má prvýkrát uskutočniť Deň Limesu vo všetkých podunajských krajinách. Počas neho by sa mohol zorganizovať napríklad beh alebo pochod z Carnunta do Gerulaty a odtiaľ do Mosonmagyaróváru.

Skúsme zmeniť tému. Ako ste sa dostali k štúdiu archeológie?
Už od detstva som o tomto povolaní snívala. Ovplyvnili ma, ako mnohých iných, knihy Vojtecha Zamarovského. Po maturite som sa hlásila hneď na archeológiu, ale vtedy ten odbor na filozofickej fakulte neotvárali. Tak som išla na jeden rok robiť do kablovky k mame, trocha si privyrobiť. Nuž a v nasledujúcom roku mi to vyšlo – dostala som sa na archeológiu.

Dnes chrlia archeológov až tri vysoké školy na Slovensku. Nie je to už nadprodukcia?
Z hľadiska ich budúceho uplatnenia asi aj áno.

Prichádzate do styku s čerstvými absolventmi – akí sú?
Šikovní a v niečom nás aj predstihujú, lepšie ovládajú informačné technológie, sú scestovanejší, my sme tie možnosti za mlada nemali.

Vaša dcéra Michaela nejde vo vašich šľapajach, vyštudovala v zahraničí astrobiológiu, spolupracuje s NASA pri príprave marťanských misií. Čo vy na to?
To je v poriadku. Matka cestuje do vzdialenej minulosti a dcéra do ďalekej budúcnosti. Našťastie, občas sa stretávame v prítomnosti (smiech). Mám ešte aj syna Maximiliána, ktorý mi pomáhal práve pri objavovaní keltských mincí, prvá sa našla v deň jeho nástupu do práce 11. augusta 2009, takže možno on mi priniesol šťastie.

Rimania používali slovo barbar ako nadávku, častovali ňou aj Keltov, pritom Kelti neboli zaostalejší, ba v niektorých smeroch antických Rimanov prekonávali. Rimania ich azda predstihli ako bojovníci?
Kelti boli vynikajúci bojovníci, najímali si ich ako žoldnierov aj v púnskych vojnách. V porovnaní s Rimanmi im chýbala najmä taká vyspelá štátna organizácia. Obratní však boli nielen v používaní moci a sily, ale aj v umení, umeleckých remeslách.

Rimania boli asi aj lepší stavitelia, keď si ich Kelti objednali na stavbu palácov?
Rímska architektúra, to bol vtedy módny trend. Po Keltoch však máme úžasnú keramiku. V stredoveku ju obyvatelia Bratislavy napodobňovali, vyrábali takzvané bratislavské poháre podľa keltských prototypov, ktoré našli pri výkopoch. Kelti sa však preslávili aj svojím mincovníctvom.

Zlatý poklad z Bratislavského hradu. Foto: MUOP.BRATISLAVA.SK
mince Zlatý poklad z Bratislavského hradu.

Mincovňu vraj mali na terajšej Panskej ulici?
Áno, v 80. rokoch minulého storočia sa tam našlo veľa taviacich téglikov, v ktorých sa odlieval kov, aj dávkovacie platničky na výrobu menších mincí.

Ste už trojnásobnou laureátkou ceny Objav roka od ministerstva kultúry a časopisu Pamiatky a múzeá. Ktorý z tých objavov si ceníte najviac?
Asi objav keltských mincí a rímskych monumentálnych architektúr na Hrade. Ale to sa nedá takto odstupňovať. V roku 1995 sme s kolegom Branislavom Lesákom našli v bývalej záhrade františkánskeho kláštora stredoveké chlebové pece, pod nimi veľkomoravské pohrebisko, keltskú pec, keltské obydlia a halštatskú svätyňu. Aj to bol objav roka.

V roku 2003 ste dostali dokonca Cenu Európskej únie za Rybársku bránu.
Vtedy však ocenili ani nie tak objav tej brány a opevnenia, ako skôr to, že sa podarilo nález tak rýchlo prezentovať. Pravda, dnes je presklená „kukaňa“ v Starom Meste už úplne zdevastovaná a nenájde sa nikto, kto by ju opravil.

Aj ste niekoho o to žiadali?
Áno, všetkých starostov mestskej časti. Niežeby neboli ochotní, ale je to dosť drahá záležitosť.

V Bratislave je veľký stavebný ruch, neprichádza tým mesto o viaceré archeologické objavy?
Každý sa snaží rýchlo stavať, na záchranný archeologický výskum zostáva teda málo času. Ale zákon na to pamätá, a tak sa stavebník musí obrátiť na krajský pamiatkový ústav, ktorý rozhodne o tom, či je výskum potrebný. Predtým to však mal pod palcom náš Mestský ústav ochrany pamiatok na celom území historického jadra Bratislavy. Teraz máte súkromné archeologické firmy a často sa nevie, kto kde kope a s akými výsledkami, čím sa stráca základný prehľad.

Ako je to vo Viedni?
Mesto má na to určenú organizáciu Mestskú archeológiu, platí ju magistrát a výlučne iba ona robí takéto výskumy na území Viedne.

Čo by ste ešte chceli objaviť?
Objaviť? Skôr snívam o tom, že budem mať viac času na spracovanie výsledkov výskumu. A na ich prezentáciu. V Ríme aj dnes vedia, ako na to. Niečo sa dá ukázať v podzemí, ale mnohé aj na povrchu, napríklad informačnými tabuľami: tu bol val, tu bola priekopa, brána, mincovňa atď. To by som priala aj Bratislave. Aby na jej území vznikla trasa po stopách keltských pamiatok.

S výsledným dojmom antickej Bratislavy?
A prečo nie?

Čo to dá ľuďom? Lepšie poznanie minulosti?
Iste, ale možno aj viac zdravého sebavedomia. A hrdosti na predkov. Podľa mňa je dôležité vedieť, že tu ani pred dvoma tisíckami rokov nebol prales, v ktorom žili divosi. Ale že už vtedy tu vyrastali úžasné stavby, razili sa krásne mince. Bratislava bola už vtedy veľkomestom…

Pojem predkov sa u nás poväčšine chápe dosť zjednodušene. Predkovia sú nanajvýš starí Slovania, ale už nie Kelti, už nie Germáni, hoci sa to vtedy veľmi miešalo a navždy prechádzalo do genetického fondu budúceho národa, však?
V Česku to pociťujú viac, akosi bytostnejšie. Česi sa považujú za potomkov Keltov, hoci tam neskôr žili aj germánske kmene.

Predchádzajúca otázka stojí za zopakovanie. Čo by ste ešte chceli v Bratislave objaviť a čo sa tu vôbec dá ešte objaviť?
Kapitulská ulica je ešte málo prebádaná. Možno je to i dobre. Lebo práve od dómu cez oblúk Kapitulskej prebiehal keltský val s priekopou smerom k Ventúrskej ulici.

Ako to tak presne viete?
Priebeh tohto valu už bol čiastočne zdokumentovaný. A keď sa tam bude niekedy kopať, tak je šanca nájsť osídlenie z laténskej doby, čiže z doby, keď vznikali oppidá, keltské osady. Možno sa nájdu aj ďalšie murované stavby. To bude veľký objav!

Margaréta Musilová (54) – slovenská archeologička

  • V roku 1983 vyštudovala archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.
  • Od roku 1984 pracuje v Mestskom ústave ochrany pamiatok v Bratislave.
  • Je zakladateľkou a predsedníčkou Nadácie pre záchranu kultúrneho dedičstva.
  • V rokoch 1996, 2002 a 2010 získala Cenu objav roka za unikátne archeologické nálezy (Františkánska záhrada, Rybárska brána, Bratislavský hrad).
  • V roku 2003 jej za objav zaniknutých architektúr predbránia Rybárskej brány v Bratislave udelili cenu EÚ Europa Nostra.
  • V roku 2010 vydala v spoluautorstve publikáciu Rímske pamiatky na strednom Dunaji.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislava #archeológia #Rusovce #Margaréta Musilová #starí Rimania