Vlajková loď GLOBSEC zväčšila slovenský vplyv

Pred desiatimi rokmi, 29. marca 2004, sa Slovensko stalo členom Severoatlantickej aliancie. Pravda pri tejto príležitosti prináša seriál o NATO.

GLOBSEC 2012, Globálne bezpečnostné fórum
Róbert Vass ako generálny tajomník Slovenskej atlantickej komisie s prezidentom Ivanom Gašparovičom počas medzinárodnej bezpečnostnej konferencie Globsec v roku 2012.
Autor: ,

Ako vysokoškolák stál pri zrode medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC, ktorá sa časom zaradila k najvýznamnejším podujatiam svojho druhu na svete. Róbert Vass, ktorý vedie Slovenskú atlantickú komisiu, hovorí pre Pravdu o veľkej akcii umožňujúcej Slovensku ako členovi NATO klásť na stôl témy patriace medzi priority našich zahraničných záujmov.

Globsec usporadúva Slovenská atlantická komisia, ktorá po svojom vzniku dlhší čas vyvíjala minimálnu činnosť. Ako nastala zmena?
Pred desaťročím ju vlastne poznal len málokto. Teraz má 21 rokov a skvelé renomé. Komisiu založili diplomati v roku 1993, lenže sa rozpŕchli do sveta, a tak ju nemal kto riadiť. Komisia bez vedenia zaspala. Ako pridružený člen medzinárodnej Asociácie atlantickej zmluvy dokonca prestala platiť členské a v roku 2003 jej preto hrozilo vylúčenie.

Ako ste sa vtedy angažovali?
Keď som sa o dozvedel o problémoch, tak ako študent, ktorý bol prezident mimovládky Euroatlantické centrum, som apeloval na slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Bol som poverený za štatutára s tým, že usporiadam voľbu nového šéfa, upravím stanovy a pokúsim sa získať grant na uhradenie členského. Svoju úlohu som videl krátkodobo. Martina Bútoru, bývalého veľvyslanca v USA, som prehováral, aby prevzal vedenie, ale nakoniec ma presvedčil, že tohto poslania sa mám ujať ako príslušník mladej generácie.

Čo nasledovalo?
S mladými kolegami sme si povedali, že usporiadame medzinárodnú konferenciu, ktorá sa zameria na bezpečnostné otázky z pohľadu slovenskej zahraničnej politiky. V roku 2005 sa v Bratislave konal prvý raz GLOBSEC. Mal úspešný ohlas, preto sme sa rozhodli v ňom pokračovať. Začiatok bol ťažký – ako študenti sme dali na konferenciu peniaze, čo sme zarobili na brigádach. Odhodlanie a investícia sa vyplatili, GLOBSEC už patrí medzi päť najvýznamnejších bezpečnostných konferencií na svete. Je to vlajková loď našich aktivít.

Pristavme sa pri financiách.
Peniaze sme dostávali na projekty. Ani korunu na chod komisie. Viete, že to malo motivačnú výhodu? Vedeli sme, že ak máme napredovať, musíme predkladať čoraz lepšie plány. Keby komisia mala financované svoje štruktúry, možno by sme zaspali tak, ako sa stalo mnohým mimovládkam na Slovensku aj v zahraničí.

Začínali ste vlastne od nuly a pritom ste si verili.
Ťahalo nás dopredu presvedčenie, že Slovensko môže zohrávať vplyvnú úlohu v medzinárodných vzťahoch. GLOBSEC vznikol v období, keď náš štát bol nováčik v NATO. Mali sme záujem, aby silnejšie zneli hlasy zo Slovenska o zahraničných otázkach. Prekvapovalo ma však, že sme niekedy narážali na bariéru nepochopenia.

Ako?
Stretával som sa s hlasmi, že Slovensko je príliš malé a že fakticky v NATO nič neznamená. Vraj preto netreba pchať nos do veľkej medzinárodnej politiky. Nesúhlasil som a postupne sa nám darilo búrať múr pocitu menejcennosti. Veď sú iné malé štáty Severoatlantickej aliancie, čo dokázali veľa. Stačí sa pozrieť na Dánsko, ktoré má generálneho tajomníka NATO. Zdôrazňovali sme, že Slovensko nemôže byť len prijímateľom rozhodnutí, ktoré sa rodia na pôde USA a európskych mocností, a že debatu o medzinárodnej politike, ktorá sa nás týka, treba preniesť na tunajšiu pôdu.

Podarilo sa to GLOBSECu?
Áno. Ide o to, že významným rozhodnutiam vo Washingtone a v Bruseli predchádzajú strategické debaty za účasti analytických skupín a vplyvných expertov a štátnikov. GLOBSEC kladie na stôl nielen témy, ponúka platformu pre nastolenie otázok, ktoré sa týkajú záujmov slovenskej zahraničnej politiky.

Aká býva účasť?
Prvý ročník mal hŕstku hostí zo zahraničia, vlani ich bolo 800 z 60 štátov. Prichádzajú aj prezidenti, premiéri, ministri obrany, šéfovia diplomacie.

Je GLOBSEC iný ako podobné veľké akcie v Mníchove, Bruseli alebo Halifaxe?
Nastoľujeme témy, ktoré sa na týchto fórach až tak často neobjavujú, prípadne nestoja v popredí záujmu. GLOBSEC kladie dôraz napríklad na Balkán a na politiku východného susedstva EÚ, kam patrí šesť postsovietskych republík. Podarilo sa nám presvedčiť tých, čo prijímajú pozvanie, že je to konferencia so širokým regionálnym záberom a že Slovensko má lepšiu znalosť a schopnosť ovplyvniť dianie v uvedených oblastiach ako západné štáty.

Z čoho sú financované aktivity komisie?
Výlučne z grantov na základe predložených projektov. Skutočnosť, že máme zhruba 30 partnerov, nám zabezpečuje, že žiadny dôležitý plán nebýva ohrozený, ak nám vypadnú dvaja alebo traja z nich. Zároveň taký vysoký počet partnerov znamená garanciu našej nezávislosti.

Vyvíjate činnosť aj v zahraničí?
Ako príklad uvediem Čiernu Horu, kde robíme osvetu o euroatlantickej integrácii. Prešli sme tam všetky mestá, povedomie sa zvýšilo. Čiernohorci lepšie chápu, že ich malá krajina sa nedokáže sama postarať o vlastnú bezpečnosť. Jedinou voľbou je členstvo v NATO tak, ako to platí o Slovensku, ktoré prijali do aliancie pred desiatimi rokmi. Čierna Hora si už zaslúži pozvánku do tohto bezpečnostného klubu. Uvidíme, čo prinesie tohtoročný summit NATO. Myslím si, že udalosti na Kryme by mali urýchliť proces rozširovania aliancie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Živka Deleva

Živka Deleva: Európa akoby bola slepá

29.06.2016 07:00

Na Slovensko prišla ako študentka z rozvojovej krajiny. Napokon tu vyše päť rokov žila, učila na univerzite. V Bratislave sa zoznámila s budúcim manželom z Nemecka.

akhská žena, dieťa

Ľudské dobro je na predaj

25.06.2016 07:00

Rozhovor s českým antropológom Tomášom Ryškom o horskom kmeni Akha, ktorého príslušníkov ukazujú cestovné kancelárie v Thajsku ako turistickú atrakciu.

slichot, modlitby

Za oponou histórie

24.06.2016 07:00

Prikrývky, opony, ochranné plášte, to všetko povznáša mnohé náboženské rituály – aj židovské. Tie majú, samozrejme, svoju výtvarnú osobitosť a aj históriu.

Diaľnica D1

Križovatku Triblavina postavia v pôvodnej verzii

29.06.2016 20:18

Križovatka Triblavina na diaľnici D1 sa postaví podľa pôvodnej koncepcie s ďalšími štyrmi pruhmi a kolektormi.

Prezidentský palác, leto, fontána, kvety

Po nočnom 'návštevníkovi' v Prezidentskom paláci stále pátrajú

29.06.2016 20:14

Muž, ktorý sa v noci na utorok prechádzal po chodbe Prezidentského paláca, uniká. Polícii sa ho do našej uzávierky nepodarilo vypátrať.

Fico

Fico: Je správne, že sme počkali so schvaľovaním programu predsedníctva

29.06.2016 19:02

Premiér Robert Fico považuje za veľmi správe, že Slovensko počkalo so schvaľovaním programu predsedníctva v Rade EÚ až na posledný možný dátum, a to štvrtok 30. júna.

Charlie Hebdo, karikatúry, Paríž, Francúzsko, teroristický útok, týždenník, redakcia, islamisti

Charlie Hebdo opäť čelí vyhrážkam smrťou

29.06.2016 18:54

Francúzsky satirický časopis Charlie Hebdo opäť dostáva anonymné správy, ktorých autori hrozia jeho zamestnancom ďalším zabíjaním.