Vlajková loď GLOBSEC zväčšila slovenský vplyv

Pred desiatimi rokmi, 29. marca 2004, sa Slovensko stalo členom Severoatlantickej aliancie. Pravda pri tejto príležitosti prináša seriál o NATO.

GLOBSEC 2012, Globálne bezpečnostné fórum
Róbert Vass ako generálny tajomník Slovenskej atlantickej komisie s prezidentom Ivanom Gašparovičom počas medzinárodnej bezpečnostnej konferencie Globsec v roku 2012.
Autor: ,

Ako vysokoškolák stál pri zrode medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC, ktorá sa časom zaradila k najvýznamnejším podujatiam svojho druhu na svete. Róbert Vass, ktorý vedie Slovenskú atlantickú komisiu, hovorí pre Pravdu o veľkej akcii umožňujúcej Slovensku ako členovi NATO klásť na stôl témy patriace medzi priority našich zahraničných záujmov.

Globsec usporadúva Slovenská atlantická komisia, ktorá po svojom vzniku dlhší čas vyvíjala minimálnu činnosť. Ako nastala zmena?
Pred desaťročím ju vlastne poznal len málokto. Teraz má 21 rokov a skvelé renomé. Komisiu založili diplomati v roku 1993, lenže sa rozpŕchli do sveta, a tak ju nemal kto riadiť. Komisia bez vedenia zaspala. Ako pridružený člen medzinárodnej Asociácie atlantickej zmluvy dokonca prestala platiť členské a v roku 2003 jej preto hrozilo vylúčenie.

Ako ste sa vtedy angažovali?
Keď som sa o dozvedel o problémoch, tak ako študent, ktorý bol prezident mimovládky Euroatlantické centrum, som apeloval na slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Bol som poverený za štatutára s tým, že usporiadam voľbu nového šéfa, upravím stanovy a pokúsim sa získať grant na uhradenie členského. Svoju úlohu som videl krátkodobo. Martina Bútoru, bývalého veľvyslanca v USA, som prehováral, aby prevzal vedenie, ale nakoniec ma presvedčil, že tohto poslania sa mám ujať ako príslušník mladej generácie.

Čo nasledovalo?
S mladými kolegami sme si povedali, že usporiadame medzinárodnú konferenciu, ktorá sa zameria na bezpečnostné otázky z pohľadu slovenskej zahraničnej politiky. V roku 2005 sa v Bratislave konal prvý raz GLOBSEC. Mal úspešný ohlas, preto sme sa rozhodli v ňom pokračovať. Začiatok bol ťažký – ako študenti sme dali na konferenciu peniaze, čo sme zarobili na brigádach. Odhodlanie a investícia sa vyplatili, GLOBSEC už patrí medzi päť najvýznamnejších bezpečnostných konferencií na svete. Je to vlajková loď našich aktivít.

Pristavme sa pri financiách.
Peniaze sme dostávali na projekty. Ani korunu na chod komisie. Viete, že to malo motivačnú výhodu? Vedeli sme, že ak máme napredovať, musíme predkladať čoraz lepšie plány. Keby komisia mala financované svoje štruktúry, možno by sme zaspali tak, ako sa stalo mnohým mimovládkam na Slovensku aj v zahraničí.

Začínali ste vlastne od nuly a pritom ste si verili.
Ťahalo nás dopredu presvedčenie, že Slovensko môže zohrávať vplyvnú úlohu v medzinárodných vzťahoch. GLOBSEC vznikol v období, keď náš štát bol nováčik v NATO. Mali sme záujem, aby silnejšie zneli hlasy zo Slovenska o zahraničných otázkach. Prekvapovalo ma však, že sme niekedy narážali na bariéru nepochopenia.

Ako?
Stretával som sa s hlasmi, že Slovensko je príliš malé a že fakticky v NATO nič neznamená. Vraj preto netreba pchať nos do veľkej medzinárodnej politiky. Nesúhlasil som a postupne sa nám darilo búrať múr pocitu menejcennosti. Veď sú iné malé štáty Severoatlantickej aliancie, čo dokázali veľa. Stačí sa pozrieť na Dánsko, ktoré má generálneho tajomníka NATO. Zdôrazňovali sme, že Slovensko nemôže byť len prijímateľom rozhodnutí, ktoré sa rodia na pôde USA a európskych mocností, a že debatu o medzinárodnej politike, ktorá sa nás týka, treba preniesť na tunajšiu pôdu.

Podarilo sa to GLOBSECu?
Áno. Ide o to, že významným rozhodnutiam vo Washingtone a v Bruseli predchádzajú strategické debaty za účasti analytických skupín a vplyvných expertov a štátnikov. GLOBSEC kladie na stôl nielen témy, ponúka platformu pre nastolenie otázok, ktoré sa týkajú záujmov slovenskej zahraničnej politiky.

Aká býva účasť?
Prvý ročník mal hŕstku hostí zo zahraničia, vlani ich bolo 800 z 60 štátov. Prichádzajú aj prezidenti, premiéri, ministri obrany, šéfovia diplomacie.

Je GLOBSEC iný ako podobné veľké akcie v Mníchove, Bruseli alebo Halifaxe?
Nastoľujeme témy, ktoré sa na týchto fórach až tak často neobjavujú, prípadne nestoja v popredí záujmu. GLOBSEC kladie dôraz napríklad na Balkán a na politiku východného susedstva EÚ, kam patrí šesť postsovietskych republík. Podarilo sa nám presvedčiť tých, čo prijímajú pozvanie, že je to konferencia so širokým regionálnym záberom a že Slovensko má lepšiu znalosť a schopnosť ovplyvniť dianie v uvedených oblastiach ako západné štáty.

Z čoho sú financované aktivity komisie?
Výlučne z grantov na základe predložených projektov. Skutočnosť, že máme zhruba 30 partnerov, nám zabezpečuje, že žiadny dôležitý plán nebýva ohrozený, ak nám vypadnú dvaja alebo traja z nich. Zároveň taký vysoký počet partnerov znamená garanciu našej nezávislosti.

Vyvíjate činnosť aj v zahraničí?
Ako príklad uvediem Čiernu Horu, kde robíme osvetu o euroatlantickej integrácii. Prešli sme tam všetky mestá, povedomie sa zvýšilo. Čiernohorci lepšie chápu, že ich malá krajina sa nedokáže sama postarať o vlastnú bezpečnosť. Jedinou voľbou je členstvo v NATO tak, ako to platí o Slovensku, ktoré prijali do aliancie pred desiatimi rokmi. Čierna Hora si už zaslúži pozvánku do tohto bezpečnostného klubu. Uvidíme, čo prinesie tohtoročný summit NATO. Myslím si, že udalosti na Kryme by mali urýchliť proces rozširovania aliancie.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

ivan srba

IT expert pracuje s projektmi o kolektívnej inteligencii aj hlúposti

22.03.2017 07:00

S IT expertom Ivanom Srbom sme sa rozprávali o tom, ako robiť na univerzitách projekty, ktoré majú zmysel, ale aj o koncepte kolektívnej inteligencie.

Iveta Lazorová, zdravotná sestra

Lazorová: Chceme, aby sestry neodchádzali preč

18.03.2017 09:00

Povolanie sestry je náročné, a aj preto podľa prezidentky Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Ivety Lazorovej klesá záujem o toto povolanie.

Tiso, Hitler

Mičev: Ľudáci zo Slovenského štátu a súčasní extrémisti majú veľa spoločného

14.03.2017 12:00

Historik a riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev považuje ospravedlňovanie zločinov z čias Slovenského štátu za účelovo skreslené a nebezpečné pre náš ďalší vývoj.

parlament, Lucia Žitňanská

Parlamentný výbor je za skrátené konanie o novele ústavy

23.03.2017 13:09

Ustavnoprávny výbor odporúča NR SR o vládnych návrhoch novely Ústavy SR a novely zákona o organizácii Ústavného súdu SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Lucia Kurilovská

Bašternáka neobvinili z daňového podvodu pre medzeru v Trestnom zákone

23.03.2017 13:01

Podnikateľa Bašternáka mohli obviniť len z trestného činu neodvedenia dane a poistného, pretože v roku 2012 ešte nebol zakotvený trestný čin daňového podvodu.

František Imrecze

Daniari výrazne zvýšili efektivitu výberu DPH

23.03.2017 13:01

Efektivita výberu dane z pridanej hodnoty na Slovensku stúpla vlani na 15,2 %. V roku 2012 bola nižšia ako 12 percent.

06-kohut-2x

Odmietol vojenčinu. Súd ho očistil po 60 rokoch

23.03.2017 13:00

Osemdesiatnik Vladimír Kohút sa bráni označeniu zločinec za to, že pre vieru odmietol vojenskú službu. Súd trestné stíhanie zastavil.