Darčeky Vianoc 2030? Kúpele, lieky a vitamíny

Ako však budú najkrajšie sviatky roka tráviť naši vnuci a pravnuci? Zostane im prívlastok „rodinné“, aj keď slovenská rodina prechádza toľkými dramatickými zmenami? Na vianočné, ale aj iné spoločenské témy sa Pravda rozprávala s demografom Výskumného demografického centra Infostatu Branislavom Šprochom.

Aké teda budú podľa vás Vianoce o takých desať-pätnásť rokov? Budeme ich ešte vôbec tráviť v rodinnom kruhu?
Nemyslím si, že by Vianoce v tomto časovom horizonte prešli akousi zásadnou premenou z pohľadu ich rodinného charakteru. Ďalej ich budeme najčastejšie prežívať spoločne s najbližšími. Je síce možné, že určitá malá skupina, najmä mladých osôb, ich raz za čas môže stráviť kdesi na exotickej dovolenke. Nijaká „online komunikácia“ im však osobný kontakt s rodinou určite nenahradí, nech by bola akákoľvek technicky prevratná. Na druhej strane, nesmieme zabudnúť na javy súvisiace so starnutím našej populácie. Prinesú aj menej radostnú skutočnosť, keď nám pribudne pomerne veľa starších osôb bez partnera, alebo dokonca celkom bez príbuzných. Takže sa zvyšuje riziko, že pravdepodobne čoraz viac ľudí bude Vianoce tráviť osamote.

Budeme si dávať aj zhruba rovnaké darčeky ako dnes?
To by som už netvrdil. Ako sa ďalej bude meniť charakter slovenskej rodiny, dôjde pravdepodobne aj k určitej zmene štruktúry kupovaných darčekov. V najbližších rokoch sa očakáva najmä posun početných skupín osôb do seniorského veku. Tieto skupiny sa vyznačujú jednak od istej miery obmedzenou kúpyschopnosťou, jednak ide o osobitú skupinu z pohľadu spotrebiteľských preferencií. Môžeme preto v tejto súvislosti predpokladať nárast dopytu po špecifických darčekoch určených pre seniorov, akými sú napríklad niektoré druhy liekov, výživové doplnky či zdravotnícke pomôcky, alebo aj poukazy na kúpeľné, relaxačné a iné pobyty určené cieľovo pre túto klientelu.

A čím sa budú obdarovávať mladšie vekové ročníky?
Ďalším znakom populačného vývoja je pokles počtu novonarodených detí, čo významne ovplyvní aj veľkosť slovenských domácností. Tá by sa mala znížiť na približne 2,5 člena. Súčasne budeme svedkami nárastu podielu bezdetných rodín a najmä rodín len s jedným dieťaťom. Model dvojdetnej rodiny sa postupne, zdá sa, čoraz viac dostane do úzadia. Keď sa nad týmito zmenami zamyslíme, môžeme očakávať, že medzi darčekmi by sa mal znížiť podiel hračiek. Možno s výnimkou takých, s ktorými sa radi zahrajú aj oteckovia. Zvýši sa asi podiel darčekov typu elektronika, knihy, kozmetika, oblečenie, zážitkový alebo dovolenkový pobyt, určených najmä pre dospelých.

Dá sa povedať, že práve starnutie slovenskej populácie môže priamo ovplyvniť aj chápanie Vianoc a priniesť určitý odklon od ich súčasného, prehnane materiálneho vnímania?
Teoreticky môže starnutie populácie priniesť aj tento jav. Starší ľudia predsa len viac dbajú na tradície, hodnoty a ich uchovávanie. Na Vianoce sa pozerajú úplne inou optikou, chápu už pominuteľnosť života a majú preto od týchto sviatkov iné ako hmotné očakávania. V kombinácii so spomenutým faktom, že domácnosti sa budú zmenšovať a rodín s malými deťmi ubudne, môže tento vývoj znamenať aj odklon od určitých rituálov, ktorými sa Vianoce snažíme spestriť najmä našim najmenším. Samozrejme, nemôžeme predpokladať, že rôzne krásne a po stáročia sa udržiavajúce tradície celkom vymiznú. Skôr dôjde k ich presunu do symbolickej roviny, keďže bude čoraz menej domácností, kde bude mať zmysel hovoriť, že „ak budeš poslúchať, dostaneš od Ježiška svoju vytúženú hračku“. Alebo, nebude už dôvod celý večer zdobiť obrovskú voňajúcu prírodnú jedličku, z ktorej mávajú po zasvietení sviečok radosť predovšetkým deti.

Ste prognostik a máte istú predstavu o ďalšom vývoji našej spoločnosti. Nemôže ho však zásadne zmeniť nejaký prevratný objav či vynález – nové lieky, zdroje energie, cesty do vesmíru?
Na takto široko koncipovanú otázku sa necítim byť plne kompetentný odpovedať. Futurológovia pracujú s rôznymi víziami a scenármi vývoja spoločnosti. Podľa niektorých sme už napríklad dávno mali vedieť vyliečiť niektoré dodnes závažné civilizačné ochorenia, či prejsť na viaceré, dodnes však stále len alternatívne zdroje energií. Na druhej strane, asi len málokto dokázal predvídať taký obrovský a najmä dynamický boom informačných technológií, ktorých inovácie v podstate akoby ani nemali konca. V mojej práci sa zameriavam na prognózovanie populačných trendov. Ak si pripomenieme populačné prognózy napríklad zo 70. rokov minulého storočia, tiež v nich sotva nájdeme predpovede takých dramatických zmien reprodukčného správania, aké po zlomovom roku 1989 v skutočnosti nastali.

Aké zmeny vaši predchodcovia nepredvídali?
Napríklad až taký výrazný pokles sobášnosti, pôrodnosti, odkladanie sobášov a pôrodov na neskorší vek a iné faktory, ktoré sa následne dramaticky odzrkadlili aj v charaktere slovenskej domácnosti. V podstate takú dramatickú a dynamickú celospoločenskú (aj politickú) zmenu nikto ani len očakávať nemohol, takže ani výsledky predpokladov nemohli celkom korešpondovať s realitou. Napriek tomu boli aj v minulosti viaceré hlavné trendové línie naznačené pomerne správne: pokles plodnosti, znižovanie úmrtnosti, čiastočná náhrada prirodzeného prírastku obyvateľstva migrantmi… Populačný vývoj sa vyznačuje značnou dávkou zotrvačnosti. Viaceré znaky budúceho smerovania slovenskej populácie sú tak v podstate už vopred dané. Pravdaže, za predpokladu normálneho chodu spoločnosti, čo znamená, že sa nám vyhnú vojny, veľké epidémie a podobne.

Vianoce sú len zopár dní v roku. Ako však asi budeme žiť v bežné dni? Kedysi sme si mysleli, že technický pokrok nás odbremení, budeme kratšie pracovať a viac sa venovať tým, ktorých máme radi…
…no a vidíme, že v skutočnosti je to trochu inak. Technický pokrok vo viacerých oblastiach rozhodne prispel k dynamickému rozvoju a posunu spoločnosti. Súčasne však výrazne zvýšil nároky na kvalitu pracovnej sily. Okrem toho, neskutočne urýchlil výrobný proces, tok informácií, tovaru, služieb a podobne, čím významne vzrástli aj nároky na kvalitu a flexibilitu pracovníka. K tomu treba pripočítať aj špecifický charakter slovenského hospodárstva, relatívne vysokú mieru nezamestnanosti, značný nesúlad medzi voľnými pracovnými miestami, novovznikajúcimi pracovnými miestami a počtom nezamestnaných. Ďalej sú tu veľké regionálne rozdiely na trhu práce a iné faktory, ktoré pôsobia, že charakter, fond a vôbec spôsob trávenia pracovného a voľného času sa menia. Všetky tieto vplyvy sa môžu kumulovať a podpisovať na tom, že niektoré skupiny osôb sú nútené pracovať tak tvrdo a dlho, že skutočne toho voľného času im zostáva len minimum. A naopak, máme tu početnú skupinu, ktorá nepracuje.

Kam až tento paradox môže v budúcnosti dospieť?
Azda buďme mierni optimisti. Veď aj u niektorých mladých ľudí už môžeme sledovať odklon od workoholizmu a určitú renesanciu návratu k prírode či aktívnemu využitiu voľného času. Pomerne vysoké riziko pre budúcnosť spoločnosti na Slovensku však vidím v tom, že tu máme dosť veľké skupiny ľudí nachádzajúcich sa dlhodobo na hranici alebo dokonca pod hranicou chudoby. Najhoršia situácia pritom vzniká, ak dôjde k nahromadeniu viacerých faktorov, ktoré tento stav podmieňujú. V takom prípade sa jednotlivec len veľmi ťažko dokáže sám, bez pomoci druhých, z osídiel chudoby vymaniť. Bez komplexného riešenia týchto problémov môže skutočne vzniknúť najmä na regionálnej úrovni v niektorých oblastiach Slovenska pomerne vážny problém, ktorého eskalácia by mohla mať vážne následky.

Tak z čoho má teda vlastne prameniť ten mierny optimizmus?
Pevne dúfajme, že budeme opätovne svedkami návratu k hodnotám rodiny a jej jednotlivých funkcií. Tie totiž zohrávajú pre jednotlivca nenahraditeľnú úlohu, ktorú mu štát ani iné inštitúcie nedokážu a ani nemôžu nahradiť. Práve v rodine a rodinných medzigeneračných väzbách vidím riešenie, ako zvládnuť nastávajúce dramatické zmeny v spoločnosti, vrátane samotného jej dynamického starnutia. Verím, že sa nedožijeme vyhrotenia medzigeneračnej nenávisti, čoho sa viacerí obávajú. Musíme si uvedomiť, že práve vďaka práci väčšiny našich rodičov a starých rodičov mali a majú mladí ľudia šancu získať vzdelanie a uplatniť sa na trhu práce. Väčšina seniorov po celý život pracovala a prispievala do rôznych poistných systémov, takže určité zabezpečenie v starobe si rozhodne zaslúžia. Samozrejme, starnúca spoločnosť rieši a ešte dôraznejšie bude musieť riešiť nielen formu, ale aj samotnú udržateľnosť týchto systémov. Trendom bude podľa môjho názoru ďalšie zvyšovanie osobnej účasti pri zachovaní určitých základných (minimálnych) celospoločenských štandardov.

Prezraďte na záver, aké budú vaše Vianoce?
Úplne bežné a normálne. Strávim ich doma v kruhu najbližších.