Klimatológ Milan Lapin: Máme dve-tri desaťročia, potom už nebude cesty späť

Čo vyháňa tisíce migrantov z Afriky do Európy? Chudoba, vojenské konflikty, Islamský štát. A ešte niečo, o čom sa takmer vôbec nehovorí. Klimatická zmena. V mnohých rozvojových krajinách extrémne počasie narušilo rytmus ročných období sucha a dažďov, na ktorý boli obyvatelia zvyknutí stovky rokov. Nemôžu udržať tradičné poľnohospodárstvo, nedokážu uživiť svoje rodiny, a tak utekajú. Ale kam, keď sú všetky regióny preplnené?! Túto absurdnú otázku si bude podľa klimatológa Milana Lapina klásť čoraz viac environmentálnych migrantov. A vyspelé krajiny by sa mali poponáhľať s odpoveďou.

27.07.2015 12:00
Klimatológ Foto: ,
Ekonómovia celého sveta sa musia dohodnúť na jednotných pravidlách, presviedča profesor Lapin.
debata (112)

Aké sú naše vyhliadky do budúcnosti?
Je takmer isté, že bude rásť koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére Zeme. Rovnako bude rásť počet obyvateľov na Zemi a takisto sa počíta s globálnym rastom hrubého domáceho produktu. Čoraz väčšia aktivita ľudstva si vyžiada zvýšenú spotrebu energie, surovín, zvýšené množstvo tovarov aj emisií. Človek bude zasahovať do klimatického systému Zeme stále viac a viac a to bude znamenať ďalšie otepľovanie klímy.

Ako dlho zotrvajú skleníkové plyny v atmosfére?
Desaťročia, stáročia, niektoré až tisícročia. Najdôležitejším skleníkovým plynom je popri vodnej pare oxid uhličitý, jeho priemerné zotrvanie je 50 až 200 rokov. Pri niektorých freónoch a halónoch je to viac ako tisíc rokov.

Budeme v budúcnosti naozaj zažívať ešte dlhšie, intenzívnejšie a častejšie vlny horúčav?
Áno. V minulosti sa v lete oteplilo na tri až štyri dni na 30 až 35 stupňov. A boli sme radi. Dalo sa to zniesť, budovy sa vôbec neprehrievali. Lenže po roku 1990 takéto vlny horúčav trvajú niekedy dva, tri týždne, dokonca aj štyri mesiace! Ako to bolo v roku 2003. Ľudia v Stredomorí, na juhu USA alebo v tropickom pásme si na takéto podmienky zvykli, podľa toho si upravili svoje bývanie aj život, ale my v miernom pásme sa tomu tak ľahko nedokážeme prispôsobiť.

Ľudia v televízii sa usmievajú, že veď je leto a má byť teplo. Čo však takýto dlhodobo nepriaznivý vývoj počasia znamená pre krajinu, prírodu?
Náš región je nastavený v nížinách na priemernú teplotu v lete okolo 20 stupňov Celzia. Dlhodobý priemer za 20. storočie je v Hurbanove 19,4 stupňa. Na severnom Slovensku je to o 4 stupne menej. Na toto sa adaptoval človek aj príroda. Teplota kolísala aj v minulosti, ale len o niekoľko desatín stupňa. Dnes je to markantné. Posledné dve desaťročia sú takmer o 2 stupne teplejšie ako 20. storočie. To je rozdiel medzi Komárnom a Žilinou, o toľko sa posunula klíma. Nuž a to má pochopiteľne aj negatívny vplyv. Z juhu prichádzajú nové rastliny a živočíchy. Naše pôvodné rastliny, živočíchy sú nútené sa sťahovať. A niekedy sa niet kam a tak hynú…

A čo ekonomické dosahy?
Každý si povie, že budeme menej kúriť. Lenže, väčšie teplo so sebou prináša väčší výpar, krajina sa vysušuje, treba viac zavlažovať. Alebo nezavlažovať a viac potravín dovážať. Okrem toho treba domy a dopravné prostriedky vybaviť klimatizáciou. V USA sa už dnes minie viac na klimatizáciu, ako na vykurovanie.

S čím všetkým musí Slovensko počítať?
Do konca storočia sa oteplí o ďalšie dva až štyri stupne. To je akoby sa klíma z Podunajskej nížiny presunula do okolia Popradu alebo na hornú Oravu. Zdá sa, že v lete bude tých zrážok menej. Musíme rátať s tým, že našu krajinu budú takmer každý rok postihovať významné niekoľkotýždňové epizódy sucha. Jednu takú zažívame aj teraz.

Neznamená to však, že prestanú padať zrážky?
Nie, budú padať aj v budúcnosti. Len v teplejšej a suchšej klíme je tendencia, že zrážky padajú vo forme prehánok, búrok. A takéto zrážky padajú tak rýchlo, že väčšina z nich len odtečie a nestihne vsiaknuť do pôdy.

Je pravda, že v Európe sa pozoruje čoraz viac tornád?
V posledných päťdesiatich rokoch počet tornád v Európe rastie, za ten čas sa približne zdvojnásobil. Na našom kontinente sa vyskytujú prevažne tornáda prvej alebo nultej kategórie, ktoré nespôsobujú príliš veľké škody. No mali sme tu už aj tornáda 4. či dokonca 5. kategórie. Také sa môžu vyskytnúť najmä v Rusku. Tie dokážu napáchať výrazné škody, pretože pri 400-kilometrovej rýchlosti neodolajú ani budovy.

Znamená to aj väčšie riziko pre Slovensko?
Už aj v blízkosti našej krajiny sa vyskytli tornáda 4. kategórie. Tornáda sa objavujú najmä v teplejších regiónoch a predovšetkým tam, kde sú v kontakte veľmi teplé a veľmi chladné vzduchové hmoty. V USA je to jednoduché. Na juhu majú veľmi teplý Mexický záliv, kde je dostatok vodnej pary. Od severu tam ľahko prenikne studený vzduch, čo môže podnietiť tvorbu vysokých búrkových mrakov aj tornád. U nás to nie je zatiaľ také jednoduché, ale od Stredozemného mora sa k nám tiež môže dostať teplý a vlhký vzduch, zo severu môže preniknúť vo väčšej výške studený a pri intenzívnej búrkovej činnosti môžu vzniknúť aj tornáda.

Klíma sa mení na celom svete. Čo sa vlastne deje s Golfským prúdom?
Morskú cirkuláciu ovplyvňujú podmienky na severnom a južnom póle. A na oboch je čoraz teplejšie. Topí sa viac ľadovcov, a tak vzniká veľa studenej málo slanej vody, ktorá pláva po povrchu teplejšej a slanej morskej vody. Golfský prúd vzniká v tropických častiach Atlantického oceánu a ako veľká rieka meandruje od Mexického zálivu až k Novej Zemi v Arktíde. Prenáša veľké množstvo teplej slanej vody, a teraz sa doň od Labradorského prúdu popri Grónsku tlačí studená a sladká voda z roztopených ľadovcov. A Golfský prúd sa takto snaží odtlačiť.

Zmení svoj smer, ako sa to už v dávnej minulosti stalo?
Ak by naozaj okolo severného pólu bolo čoraz viac sladkej vody zo zrážok, riek a z topenia ľadovcov, mohlo by to v budúcnosti ovplyvniť polohu Golfského prúdu. Zdá sa, že v tomto storočí sa zatiaľ neobráti na úrovni Írska smerom na juh, ako to bolo pred poslednou ľadovou dobou. No keď k tomu dôjde, tak by sa v Nórskom aj Barentsovom mori mohlo ochladiť o viac ako 10 stupňov. Treba počítať s tým, že v morskej cirkulácii dôjde k závažným zmenám a tieto zmeny sú ovplyvnené len otepľovaním globálnej klímy.

Aký to bude mať dôsledok pre Európu a pre Slovensko?
Ak by bolo v Nórskom mori len o 5 stupňov chladnejšie ako dnes a u nás by bolo o 4 stupne teplejšie, vzrástol by kontrast teploty medzi severozápadom a juhovýchodom Európy. Zrýchlilo by sa prúdenie a zväčšila by sa premenlivosť počasia. A navyše, ak by sa Atlantický oceán ochladil v severnej časti, znamenalo by to menší výpar, zmenšenie úhrnov zrážok a Európu by postihovalo častejšie sucho. To je závažná vec.

To sa však stále zhovárame až o 22. storočí…
Áno, hoci niektoré scenáre tvrdia, že by k tomu mohlo dôjsť už do konca tohto storočia.

Veľké zmeny zaznamenali vedci aj v dýzovom prúdení, ktoré ide od západu na východ vo výške asi 9 kilometrov v miernom pásme severnej pologule. Podľa amerických vedcov sa aj toto prúdenie spomaľuje. Aké sú príčiny?
Tento prúd ovplyvňuje rozdiel teploty medzi Arktídou a tropickou oblasťou. Čím je rozdiel väčší, tým je silnejší. Lenže Arktída sa už teraz otepľuje viac ako tropické časti, takže tento prúd bude slabnúť a bude sa posúvať smerom na sever. Aj frontálna zóna, kde sa vyskytujú tlakové poruchy, bude postupovať na sever a suchá oblasť subtropického pásma zo severnej Afriky, južnej Európy a strednej Ázie sa bude tlačiť takisto na sever. Môžeme počítať s tým, že najmä v lete sa sucho a teplo zo Stredomoria bude presúvať aj do strednej Európy. Pozorujeme to nakoniec už teraz, keď sa v lete vyskytujú niekoľkotýždňové obdobia sucha, čo v minulosti bývalo len zriedka.

Aké sú ďalšie anomálie?
V miernom pásme postupujú okolo zemegule takzvané Rossbyho vlny od západu na východ. Na každej vlne môže vzniknúť cyklóna alebo nejaká frontálna porucha a čím je prúdenie pomalšie, tým tie vlny majú dlhšiu periódu. Až sa môže stať, že sa úplne zastavia na určité obdobie. Podobne ako v roku 2010. Vtedy je na jednom mieste rovnaké počasie aj niekoľko týždňov. V strednej Európe sme mali niekoľko mesiacov vlhké a daždivé počasie. A na východ od nás zas bolo niekoľko týždňov sucho a horúco. V moskovskej oblasti zaznamenali vtedy v lete až o 10 stupňov Celzia viac, ako je dlhodobý priemer. V Amerike sa to udialo v zime, čo znamenalo, že vo východnej časti USA pozorovali rekordne studené počasie, aké tam môže byť raz za 50 rokov a, naopak, Aljaška a západná časť mali mimoriadne teplo. Toto je takisto vážna vec, ktorá má veľký vplyv na ekonomiku. Sme nastavení na premenlivé počasie s častejšími výkyvmi.

Skeptici oponujú, že klimatické zmeny tu boli odjakživa. Ako to vnímate vy?
Je pravda, že klimatické zmeny tu boli oddávna, lenže už niekoľko desiatok rokov do diania významne zasahuje človek. A výsledkom je otepľovanie klímy celej planéty. Niekde sa otepľuje viac, inde menej. Arktída sa už oteplila o 3 stupne. Trópy asi o 0,5 stupňa, u nás v miernom pásme je to viac ako 1 stupeň. Celá Zem sa oteplila spolu v priemere asi o 1 stupeň za posledných 150 rokov. Čo je dosť, pretože v minulosti sa takéto veľké zmeny diali v horizonte tisícov rokov.

Skleníkové plyny a zmena povrchu Zeme, to je len časť príčin. Aké sú ďalšie?
Do atmosféry emitujeme aj veľa aerosólov. Medzi nimi sú aj sadze. Usádzajú sa na ľadovcoch, tie tmavnú a ľahšie sa roztápajú. Dokonca aj v Arktíde sú ľadovce špinavšie ako voľakedy.

Zaujímavé, že to spomínate. Ľudia nechceli veriť zástupcovi pôvodného obyvateľstva Arktídy pri OSN Angaangaqovi Angakkorsuaqovi, keď vlani prednášal vo Zvolene, že aj čiastočky zo slovenských diaľnic a ciest sa usádzajú v grónskych ľadovcoch. Je to naozaj pravda?
Samozrejme. A čím sú aerosóly tmavšie, tým viac ľadovce znečisťujú. Ak je ľadovec čisto biely, tak napríklad v Antarktíde odráža až 90 percent prichádzajúceho slnečného žiarenia späť do kozmu. Ak je špinavý, odráža len 30 až 40 percent, zvyšok sa pohltí. Videl som to na vlastné oči aj na ľadovcoch v Alpách. Vyzerajú, akoby to ani nebol ľad ale pôda.

Aké sú vaše očakávania od tohtoročnej konferencie OSN o klimatickej zmene v Paríži?
Je to zasadanie, kde budú mať hlavné slovo politici, nie odborníci. Vedci sa už jednoznačne vyjadrili, čo treba urobiť. Lenže politici majú často aj na zrejmé veci odlišný názor. Je to preto, lebo obhajujú záujem verejnosti vo svojich krajinách. Inak by ich nevolili. A záujem verejnosti je taký, mať sa stále lepšie. A platiť menšie dane. Verejnosť sa nerada pozerá na to, čo bude o 50 alebo o 100 rokov.

No sú už krajiny, kde je to akútne, kde ich ohrozuje stúpajúca morská hladina, kde sa dramaticky menia podmienky na poľnohospodárstvo. Tu sa riešenie klimatickej zmeny stáva verejným záujmom. Nedokážu zatiaľ presvedčiť ostatných?
Na rokovaní sa zídu rôzne štáty. A tie, ktorých ekonomika je postavená na fosílnych palivách, majú opačný názor. Je to napríklad aj Česká republika, ktorá má veľké zásoby uhlia, takisto Poľsko, Rusko, USA. Potom sú tu krajiny s miernejším názorom, ktoré hľadajú cesty, ako zvyšovať prosperitu s nízkym využívaním fosílnych palív, to sa týka Nemecka, Švajčiarska, ale aj Slovenska. Na rokovanie však príde aj Čína, ktorá má enormne veľké využívanie fosílnych palív, má mimoriadne znečistenú krajinu a jej príspevok k ovplyvňovaniu klimatického systému celej Zeme je naozaj veľký. Pri takto pestrom fóre sa krajiny vedia len veľmi ťažko dohodnúť.

Aký je súčasný stav emisií?
Platí, že iba 20 percent obyvateľov Zeme žijúcich v najvyspelejších krajinách je zodpovedných za vyše 80 percent nárastu skleníkových plynov v jej atmosfére. V súčasnosti je o 42 percent viac oxidu uhličitého v atmosfére ako pred 250 rokmi. Je aj o 150 percent viac metánu. A potom sú v atmosfére také freóny a halóny, ktoré pred 250 rokmi vôbec neboli.

A čo sa týka jednotlivých krajín?
V USA pripadá na jedného občana asi 5 ton emisií fosílneho uhlíka ročne. Na Slovensku je to niečo viac ako 1,8 tony. V Číne je to asi 1,5 tony za rok, no v tejto krajine to rýchlo postupuje hore. Ešte pred dvadsiatimi rokmi mala Čína menej ako 0,5 tony.

Zníži sa to?
Neočakávam, že kľúčové krajiny ako USA a Čína, ktoré by sa mali dohodnúť, budú schopné ustúpiť. Tu však musí ustúpiť každý. Aj rozvojové, aj vyspelé krajiny musia niečo obetovať v prospech globálnej situácie. Znamená to napríklad, že sa bude musieť trochu spomaliť ekonomický rast. Pretože sa musí investovať do ochrany životného prostredia.

Dá sa to robiť lacno?
Nie. Keď si povieme, že životné prostredie netreba chrániť, tak je celá ekonomická aktivita lacnejšia. Ale nie je trvalo udržateľná. Je to presne to isté, akoby sme odpadky vyhadzovali von oknom. To je situácia, ktorá je udržateľná a znesiteľná len niekoľko týždňov. Keď budeme hádzať smeti do odpadkového koša a nakladať s nim tak, ako sa má, je situácia udržateľná viac storočí.

Ako dlho bude udržateľná situácia, ak sa neznížia emisie?
Dve až tri desaťročia. Potom už nebude možný návrat späť, a to je ten problém. Čím viac budeme oneskorovať opatrenia, tým ťažší bude návrat do takej situácie, keď to nebude nebezpečné pre prežitie ekosystémov a pre prežitie ľudstva.

Už k 1. januáru 1991 bol zriadený Národný klimatický program Československa. Predsedom bol profesor Bedřich Moldan, vy ste boli jeho podpredsedom. Zakrátko sa rozdelila republika. Aký bol jeho ďalší osud?
Aj my sme sa rozdelili. Mali sme samostatný český a slovenský Národný klimatický program, no naďalej sme spolupracovali, vypracovali sme mnoho štúdií. Pomohli sme spracovať šesť národných správ o klimatickej zmene, niektoré boli odoslané do OSN. My sme vydali 12 monografií, Česi asi 30. Organizovali sme viaceré konferencie. Prepojili sme 23 subjektov na Slovensku a vzájomne sme sa informovali o tom, ako sa mení klíma, aké to bude mať dôsledky v poľnohospodár­stve, vo vodnom a v lesnom hospodárstve, zdravotníctve, energetike a navrhovali sme, čo treba robiť…

A dnes?
V posledných rokoch na to nie sú peniaze. Riešime to v rámci rôznych iných projektov, no samotný Národný klimatický program nie je finančne zabezpečený. Snažíme sa robiť, čo sa dá, pripravujeme impaktné štúdie o možných dôsledkoch klimatickej zmeny, naďalej pripravujeme návrhy adaptačných opatrení… Ale podobne ako v iných krajinách, ani na Slovensku nie sú poprední politici naklonení rýchlejšiemu riešeniu vzniknutej situácie.

V čom je problém?
Ak niekto rozmýšľa v časovom horizonte päť až desať rokov, na nič pozitívne v problematike klimatickej zmeny nepríde. Pretože v takomto horizonte sa riešia len operatívne ekonomické a environmentálne problémy a také záležitosti ako klimatická zmena sa jednoducho musia odložiť bokom. Napríklad aj protipovodňové opatrenia.

Ako to myslíte?
Protipovodňové opatrenia sú dlhodobého charakteru. Podobne aj opatrenia na vyrovnanie sa so suchom, rôzne zavlažovacie systémy, tie sú tiež na niekoľko desaťročí. A teraz si zoberte, že sa zrazu objavia akútne problémy. Ako prvé sa začnú riešiť tie najnaliehavejšie a všetko ostatné ide nabok. Uvediem príklad z roku 2010, keď boli na Slovensku veľké povodne. Vláda vtedy chcela veľkoryso uvoľniť množstvo peňazí na výstavbu protipovodňových opatrení a rôznych zariadení. Lenže nasledujúci rok bolo veľké sucho. Tak sa zase rozmýšľalo nad tým, ako sa vyrovnať so suchom. A ten ďalší rok už nebolo ani sucho ani vlhko, už sa riešili iné problémy. A výsledok je taký, že peniaze, ktoré mali ísť pôvodne na protipovodňové opatrenia, sa nikdy neuvoľnili.

No predsa len sa niečo investovalo…
Áno, ale to bolo len malé množstvo z celkového objemu, ktorý sa plánoval. Pre lepšiu predstavu potrebných objemov uvediem príklad z roku 2002 z Českej republiky. Povodeň vtedy spôsobila škody za asi 100 miliárd českých korún. Aby k podobnej povodni vôbec nedošlo, mala by sa na protipovodňové opatrenia uvoľniť približne štvrtina z tejto sumy. A to isté platí aj v prípade povodní na Slovensku v rokoch 2010, 1997 či 2002, alebo aj vlani, keď sa takisto objavili nejaké povodne. Je to zložitý problém. A napokon, aby sa celá situácia so zmenou klímy dôkladne riešila, bolo by potrebné na Slovensku investovať veľké peniaze do zmeny štruktúry priemyslu a do celkovej zmeny spoločnosti.

Ako sa môže na Slovensku utlmiť využívanie fosílnych palív?
Mala by sa tlmiť napríklad ťažba uhlia, ktorá je u nás dotovaná. Oveľa viac ako využívanie obnoviteľných zdrojov energie. O tom sa mlčí, ale v štatistikách možno nájsť, koľko desiatok miliónov eur ide do ťažby uhlia len preto, aby sa tam udržala zamestnanosť a aby sme mali aj nejaké vlastné uhlie.

Prečo sú vlastne obnoviteľné zdroje také drahé?
Obnoviteľné zdroje ako voda, slnko, vietor, biomasa sú zatiaľ z hľadiska nákladov zložitejšie ako fosílne palivá, pretože sú to väčšinou malé série. Preto, že sa takýchto zariadení vyrába menej, sú drahšie. Ale zdá sa, že je to pre nás jediná perspektíva, pretože množstvo fosílnych palív bude postupne klesať a ich cena bude rásť. Budúcnosť sa určite skrýva v slnečných a suchých oblastiach, kde sa dá vďaka využívaniu energie zo slnka vyrábať vodík. Vodík sa dá ľahko prenášať na veľké vzdialenosti a slúži ako palivo. Ale aj to je zatiaľ príliš drahé.

A kedy sa to začne vyplácať?
Ak vzrastie cena ropy a fosílnych palív na dvoj- až trojnásobok oproti súčasnosti, potom začnú byť obnoviteľné zdroje rentabilné. Ale opäť, politici musia rešpektovať záujmy svojich obyvateľov a nemôžu ich zaťažiť príliš vysokou daňou za to, že odstúpia od fosílnych palív a začnú využívať obnoviteľné zdroje. Verejnosť by to neprijala. Ani u nás. Má to však aj druhú stránku veci. A tou sú úspory. Zatiaľ využívame energiu, suroviny, tovary veľmi nehospodárne.

A je šanca to zmeniť?
Existujú nové technológie, ktoré dokážu pri polovičnom množstve spotrebovanej energie, surovín a tovarov zabezpečiť rovnakú kvalitu života v budúcnosti. Tieto technológie si však vyžiadajú oveľa vyššiu vzdelanosť obyvateľstva, aby sa mohli uplatniť najmodernejšie výrobné prostriedky. A to sa nedá dosť dobre realizovať tam, kde je veľa obyvateľov s nízkym vzdelaním, ktorí dokážu robiť iba jednoduché úkony.

Je teda cestou vzdelanie?
Ak by bolo obyvateľstvo dostatočne vzdelané na to, aby mohlo využívať najmodernejšie technológie, veľa by sme ušetrili. Aj na Slovensku by sa dala ušetriť asi polovica energií a surovín. Potom by sme už nemuseli fosílne palivá, s výnimkou dopravy a časti zemného plynu, takmer vôbec používať. Mali by sme dosť energie z jadrových elektrární a z obnoviteľných zdrojov.

Ak by sme mali vyššiu vzdelanosť obyvateľstva, neznamenalo by to vyšší dopyt po drahších tovaroch a tým aj vyššiu spotrebu energie a surovín?
Áno, skeptici hovoria, že títo ľudia by mali vyššie mzdy, a preto aj vyššiu spotrebu. Čiže, aj keby sa niečo ušetrilo, míňalo by sa viac. Ľudia by si kupovali drahšie tovary, chodili by na drahšie dovolenky, stavali by si väčšie domy… A tak sa dostávame k správaniu obyvateľstva, ktoré je tlačené reklamou a výrobcami k čo najväčšej spotrebe. A toto nie je cesta do budúcnosti.

Aká je tá správna?
Mali by sme sa vrátiť k tradícii starých rodičov. Kupovať len drahé a kvalitné tovary, ktoré vydržia veľmi dlho, a zbytočne nemíňať. Kedysi sa každý kus odpadu – drevený či kovový – opätovne využíval. A dnes? Dnes sa všetko vezie na skládky. Čím je chudobnejšia krajina, tým má väčšie skládky v prepočte na jedného obyvateľa. Celý tretí svet je zamorený odpadkami. Nie sú schopní ich využívať, my ho však vieme využiť…

Naznačujete, že celý svet musí prijať zásadnú zmenu životného štýlu?
Nebude jednoduché zmeniť to, že ľudia uprednostňujú lacné tovary. Veď sú dokonca ochotní kupovať nové auto každých päť rokov, ak je dostatočne lacné, a staré „zahodia“. Televízory sa už neopravujú, práčky, rádiá ani topánky. Čokoľvek sa na topánkach pokazí, tak sa hodia do odpadu, lebo nové sú lacné. Ale najhoršie je, že ani rozvojové krajiny sa nedokážu poučiť z chýb vyspelého sveta.

Prečo?
Pretože si osvojujú skôr tie zlé príklady z vyspelých krajín. V rozvojových krajinách rastie spotreba lacných tovarov. Odpad sa neseparuje a starostlivosť o krajinu je mizivá, životné prostredie sa nešetrí. Tam je situácia zo dňa na deň horšia, preto nečudo, že mnoho ľudí uteká z týchto krajín preč. Aj k nám.

Utekajú len kvôli chudobe?
Časť z nich sú samozrejme ekonomickí utečenci, ale časť sú aj environmentálni utečenci. Aj klimatická zmena prispieva k tomu, že ľudia utekajú z rozvojových krajín. Veľká časť z nich totiž leží v tropickom pásme, ktoré je charakteristické tým, že ročné obdobia sa členia na obdobia sucha a vlhka. Oni sa tomu prispôsobili. A teraz im do toho zasiahla klimatická zmena. Obdobia sucha sú oveľa dlhšie, než boli zvyknutí. Obdobia dažďa sú oveľa intenzívnejšie, často prichádzajú povodne a ľudia strácajú nádej. Nemajú žiadne prostriedky na to, aby takúto zmenu zvládli. To znamená, že sa musia sťahovať inde. Ale kam, keď je už všetko obsadené?!

Čo sa s tým dá robiť?
Poznáme aj pozitívne príklady. Aj v rozvojových krajinách sa podarilo uplatniť pár projektov, pri ktorých sa ľudia naučili, ako správne obhospodarovať pôdu, ako využívať zrážky na zavlažovanie, ako zredukovať problémy so suchom či dokonca ako využívať biomasu na energiu. Alebo ako využívať slnečné žiarenie na ohrev vody. A čo sa týka vyspelých krajín, sú tu malé príspevky jednotlivcov, ktoré v konečnom dôsledku môžu znamenať veľa. Veľa sa dá ušetriť vďaka zatepľovaniu. Ale aj vďaka tomu, že nebudeme kupovať lacné spotrebiče, ale drahšie s minimálnou spotrebou. Či ide o televízor, chladničku, žiarovky, auto. Ak si urobíme porovnania medzi vyspelými krajinami, ukážu sa veľké rezervy.

Napríklad?
Napríklad USA. Stále tam jazdia autá, ktoré majú spotrebu 25 litrov na 100 kilometrov, hoci vo svete už bežne jazdia autá so spotrebou pod päť litrov a majú pritom rovnaké parametre. Videl som, že ľudia tam stále stavajú ľahké domy s tenkými stenami, ktoré v zime prekurujú a v lete klimatizujú. Videl som, ako vykurujú chodníky, len aby ich nemuseli čistiť od snehu. Ako vykurujú trávniky. Kde je lacná energia, tam sa ňou takto plytvá. Veď ešte aj spotreba vody na zavlažovanie golfových ihrísk je v USA pomaly väčšia ako tá, ktorá sa minie na zavlažovanie poľnohospodár­skej pôdy.

A kto je tým dobrým príkladom? Európska únia?
Nie je dobré, aby tým príkladom bola iba Európska únia. EÚ je dnes už iba minoritným „prispievateľom", čo sa týka emisií skleníkových plynov. Je to menej ako 15 percent celosvetovej produkcie. Čiže aj keby sme znížili emisie o polovicu, so svetovou klímou to prakticky nič nespraví. Prísna európska environmentálna legislatíva má navyše aj svoju odvrátenú stránku.

Akú?
Predražuje sa naša výroba a podnikatelia budú chcieť odísť z Európy preč. Pôjdu na miesta, kde sú miernejšie kritériá – do Číny, Indie a rozvojových krajín. Veď už odišiel textilný priemysel, elektrotechnický. Zostal tu zatiaľ automobilový. No ak sa nájde aj inde kvalifikovaná pracovná sila, zo Slovenska odídu aj automobilky. Pôjdu tam, kde nebudú musieť zaplatiť človeku 1 100, ale 500 eur mesačne. Sú to práve environmentálne zákony, ktoré zdanlivo zhoršujú podnikateľské prostredie.

Mal by sa svet dohodnúť na určitých spoločných zásadách?
Áno. Veľké rozdiely sú napríklad v spotrebnej dani na uhľovodíkové palivá. U nás a v ďalších krajinách je veľmi vysoká. V USA, Spojených arabských emirátoch, Číne, Austrálii, Kanade je energia lacná, preto sú tam lepšie podmienky na podnikanie a výrobu. Európa je na rázcestí. Má prísne zákony, ale veľmi drahú pracovnú silu. Množstvo nezamestnaných. A napriek tomu k nám prichádzajú migranti, pre ktorých tiež nemáme dostatok práce. A teraz k tomu máme ešte riešiť problémy klimatickej zmeny… Jediné východisko tkvie v celosvetovej dohode politikov a ekonómov.

A čo konkrétne by sa malo zjednotiť okrem znižovania emisií?
Mali by sa dohodnúť na jednotnej uhlíkovej dani, na rovnakých kritériách pri výrobe akýchkoľvek tovarov, na jednotných environmentálnych zákonoch. Lenže každá krajina si bude naďalej robiť po svojom.

Čo na to hovoria scenáre?
Podľa scenára „Business as usual“, čiže keď politici a ekonómovia neprijmú žiadne opatrenia, emisia skleníkových plynov bude rásť presne takým istým tempom ako doteraz. Viete, musíme sa reálne pozrieť na situáciu, na politikov, na to, akí skutočne sú obyvatelia Zeme. Vysoké percento z nich má záujem na tom, aby mali dobrú životnú úroveň práve teraz a v najbližších rokoch. A takisto aj politici. Tých zaujíma najmä úspech vo voľbách a robia potom všetko preto, aby obyvateľov uspokojili, a aby ich o pár rokov znovu zvolili… Takže, som pesimista? Ja si myslím, že skôr realista.

Milan Lapin (1948)

klimatológ

  • V rokoch 1971 – 1996 pracoval na rôznych pozíciách v Slovenskom hydrometeorolo­gickom ústave.
  • V súčasnosti pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
  • Stál pri vzniku Národného klimatického programu Československa v roku 1991, bol jeho podpredsedom, v spolupráci so slovenskými a českými vedcami vypracovali národné správy o klimatickej zmene, ktoré sa posielali do OSN.
  • Pomáhal vypracovať impaktné štúdie, ktoré prognózujú možné dôsledky globálneho otepľovania pre slovenské poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo, energetiku a zdravotníctvo.
  • Spolupracoval s ďalšími špičkovými slovenskými vedcami pri vypracovaní adaptačných stratégií a návrhov opatrení, ktoré majú zmierniť dôsledky klimatickej zmeny na život a hospodárstvo na Slovensku.
  • Je členom viacerých vedeckých komisií, redakčných rád, je autorom desiatok publikácií.

© Autorské práva vyhradené

112 debata chyba
Viac na túto tému: #klimatológ #klimatické zmeny #obnoviteľné zdroje