Islamský štát bráni zistiť, kam zmizli Chetiti

Nu ninda-an ezzateni wadar-ma ekuteni. Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť. Tak znela prvá veta tajomného jazyka Chetitov, ktorú sa pred 100 rokmi podarilo rozlúštiť českému orientalistovi Bedřichovi Hroznému. Výstava o jeho objave práve rezonuje v Slovenskom národnom múzeu. Bol to kľúč k nesmiernemu poznaniu, ktoré Chetiti zaznamenávali stovky rokov. Ani jedno celé storočie však nestačilo vede na to, aby dokázala jednoznačne zodpovedať otázku, kam táto vyspelá a neporaziteľná ríša staroveku zmizla. Pýtali sme sa historika Pavla Valachoviča.

19.08.2015 13:00
Pavol Valachovič Foto: ,
Historik Pavol Valachovič.
debata (7)

Ako je možné, že vedci ešte pred Bedřichom Hrozným vedeli čítať klinové písmo Chetitov, ale nedokázali mu porozumieť?
To je asi tak, ako s našou latinkou. Používajú ju Nemci, Slovania a mnohé iné národy. Zapisujú si reč v rovnakých znakoch, ale jazyk je úplne iný. Ak niekto nevie po nemecky, tak nebude rozumieť nemeckému textu. V podobnej situácii bol aj Bedřich Hrozný. Klinové písmo v staroveku používalo 26 rôznych národov.

Vymysleli ho Sumeri, používali ho Semiti a ďalšie etnické skupiny. Vedci tak síce dokázali prečítať znaky zapísané na chetitských tabuľkách, ale nedokázali pochopiť, o čom sa to v nich píše. Bol to až Bedřich Hrozný, kto v nich objavil povedomé slová a vety a v tej chvíli sa mu v hlave rozžiarilo. Veď toto sú naši príbuzní, Indoeurópania!

Na začiatku slávnej vety je síce chlieb, ale kľúčovú úlohu zrejme zohrala voda…
Slovo voda je v každom indoeurópskom jazyku takmer rovnaké. Angličania povedia water, Nemci wasser. Chetiti by povedali wadar. Toto slovo a táto celá veta mu udreli do očí, a to bol preňho základ pri ďalšom skúmaní textov. Postupne sa mu začali odkrývať aj zvláštne mená panovníkov a bohov, ktoré odborná verejnosť už dlhšie poznala, ale dovtedy ich nevedela presne zaradiť.

Ako Hroznému napadlo, že chetitština je indoeurópsky a nie semitský jazyk, ako sa domnievali bádatelia pred ním?
Mal výhodu v tom, že ovládal novoveké aj staroveké jazyky. A práve táto kombinácia mu umožnila rozlúštiť chetitský jazyk. Napísal aj jeho gramatiku, na ktorej budovali svoj výskum ďalší chetitológovia. Spočiatku to niektorí odmietali, najmä asyrológovia.

Prečo?
Vraj nie je možné, aby sa na Blízkom východe uprostred samých semitských národov zrazu ukázal indoeurópsky národ. A to dokonca už okolo roku 2200 pred naším letopočtom. Bol to vôbec prvý indoeurópsky národ, ktorý sa v dejinách objavuje. Veď v Indii to bolo až niekedy okolo roku 1700 pred naším letopočtom. Áriovia a podobne. Preto bol okolo toho veľký rozruch.

A odkiaľ vlastne prišli? Zo severovýchodu spoza Kaspického mora, alebo zo severozápadu z Balkánu?
Odpoveď zatiaľ nepoznáme. Obe cesty sa javia ako celkom prirodzené, pretože takto obchádzali pohoria, ktoré oddeľujú Malú Áziu od Mezopotámie. Malá Ázia mala pritom lákavé nerastné bohatstvo, čo čiastočne ovplyvnilo civilizáciu Chetitov. Boli prvými, ktorí dokázali vyrábať železo. Ostatné národy v bronzovej dobe vedeli spracovať zatiaľ len cín a medené rudy, z ktorých vyrábali bronz.

Aké diela svet spoznal vďaka objavu Hrozného?
Vedci objavili napríklad variácie eposu o Gilgamešovi, ktorý dovtedy poznali iba z klasických klinových tabuliek. Je to však ohromné množstvo informácií. Doteraz sa našlo asi 10-tisíc tabuliek, nielen hlinených, ale aj kovových a zatiaľ sa podarilo prečítať a publikovať len nepatrné množstvo z nich.

Ťažko sa to číta? Alebo je málo odborníkov?
Nie, problém je naozaj v tom, že je toho veľa. Chetiti totiž dokázali zhutniť a zhustiť text na veľmi malom priestore. Písmenká sú často vysoké len dva až tri milimetre. V roku 1982 sa našli v obrovskej kráľovskej knižnici v hlavnom meste Chetitov Chattušaš v jednom nepatrnom výklenku kovové tabuľky, ktoré majú rozmery podobné ako list papiera, formát A4. A na jednej takejto tabuľke je natlačený text, ktorý po prepise zaberá sedem našich strán! V tejto knižnici sú úžasné historické texty. Napríklad medzinárodné zmluvy, ktoré uzatvárali s porobenými a vazalskými národmi.

Zrejme najvýznamnejšou je zmluva s Egypťanmi uzavretá asi v roku 1270 p. n. l. Prvá mierová zmluva v dejinách ľudstva. Ako ju vlastne sformulovali?
To bola vôbec prvá zmluva dvoch rovnoprávnych národov. Egypťanov a Chetitov. Vymedzili si sféry vplyvu. Hranicou bola rieka Orontes blízko mesta Kadeš. Panovníci Ramesse II. a Chattušiliš III. sa v zmluve titulujú štýlom „ja brat, ty brat”. Dohodli sa na tom, že nebudú na seba útočiť a že si pomôžu, ak ich napadne niekto tretí. Táto zmluva však nakoniec neochránila ani jednu, ani druhú stranu.

Nie je teda pravda, že táto zmluva nebola nikdy porušená?
Krátko nato, ako zmluvu uzavreli, ju už nemal kto porušiť. V celom Stredomorí dochádza k obrovskému sťahovaniu národov. Objavili sa morské národy, ktoré zaútočili na Blízky východ a dnešnú sýrsko-palestínsku oblasť, v ktorej sa zakrátko objavujú Filištínci. K etnickým zmenám došlo v Grécku, v dnešnom Taliansku, kam sa presťahovali indoeurópske kmene. Trvalo desiatky rokov, kým to prehrmelo a Chetiti sa naraz stratili z dejín. Dokonca ani chetitská princezná, ktorú dali egyptskému faraónovi za manželku, čo bola podmienka zmluvy, si neskôr nespomínala na svoje rodisko.

Ako je to možné?
Prerušili sa všetky komunikačné cesty. Situácia sa zmenila natoľko, že Malá Ázia sa ocitla na 100 až 150 rokov vo vákuu, v ktorom sa neprestajne presúvali rôzne etniká.

Vedci mali možnosť porovnávať egyptské a chetitské znenie mierovej zmluvy. Boli medzi nimi rozdiely?
Nie sú v nich veľké odlišnosti. Zaujímavým je však počet bohov, na ktorých sa obe verzie odvolávajú. Kým Egypťania spomínajú len pár najvyšších božstiev, Chetiti uzatvárajú zmluvu pod ochranou asi tisícky svojich bohov, aj ich vymenúvajú.

Najstaršia mierová zmluva na svete. Uzavreli ju... Foto: Profimedia
Chetiti Najstaršia mierová zmluva na svete. Uzavreli ju Chetiti a Egypťania po nerozhodnej bitke pri Kadeši.

Možno Chetitov označiť za akýchsi prvých historikov, keďže si všetko podrobne zaznamenávali?
Prvými boli skôr Sumeri, Asýrčania, našlo sa tiež množstvo akkadských tabuliek. Aj panovníci ostatných veľkých spoločenstiev si dali zapisovať významné udalosti a dosiahnuté úspechy. Ale na druhej strane, u Chetitov je všadeprítomné akési historické povedomie. K všetkému, čo zapisovali, pridávali historický kontext.

Napríklad, keď uzatvárali zmluvy s nejakým vazalským štátom okolo Chetitskej ríše, tak vždy spomínali aj to, čo zmluve predchádzalo. Tvoj otec a môj otec uzatvorili zmluvu a dohodli sa na tomto… a podobne. A práve vďaka týmto chetitským zápisom sa dozvedáme aj o tom, čo sa nám priamo nezachovalo. Takže áno, mali veľký zmysel pre históriu. A zrejme aj na základe toho budovali legitimitu svojej vlády.

Aj slovenčina je indoeurópsky jazyk. Máme niečo spoločné?
Určite. Aj Slovania prijímali spoločný indoeurópsky základ. Slová ako jesť, chlieb, voda sú prastarého pôvodu a ďalšia slovná zásoba pribúdala v meniacich sa sociálnych, prírodných a pracovných podmienkach. Aj v gramatike, aj v slovníku by sme našli veľa podobností.

Na tabuľkách z územia Chetitov sa našlo až osem jazykov. Ako to možno vysvetliť?
Treba si uvedomiť, že názov Chetiti je čiastočne nepresný. Už okolo roku 4-tisíc p. n. l. žili v malej Ázii Protochetiti, ktorí však neboli indoeurópskym národom. Svoju krajinu nazývali Chatti. Chetiti do tohto priestoru prišli až okolo spomínaného roku 2200 p. n. l., pričom ich tvorili tri indoeurópske kmene s trochu odlišnými jazykmi. Palajci, Luvijci a Nésiti.

Postupne prevzali celé územie Chatti a s ním aj spoločné pomenovanie. Najskôr Chatiti, neskôr Chetejci, Chetiti. Nuž a nežili v izolovanom prostredí, ale udržiavali kontakty s okolitými národmi. Trebárs s Egyptom. Poznáme osobitné jazykové tabuľky, na ktorých sú zapísané slovníky. Veľa odbornej literatúry prebrali napríklad od Mitanncov, ktorí žili na území dnešnej Sýrie. Je to, mimochodom, práve v lokalite, kde sa dnes bojuje.

Čo si osvojili?
Chov a výcvik koní. Prebrali odborný text, kde je presne naplánované, koľko majú dostať kone potravy, vody, trávy na jeden deň. Koľko majú denne prejsť tryskom, cvalom, krokom a podobne.

Univerzálnym dorozumievacím nástrojom bolo v tom období klinové písmo. A ktorý jazyk sa využíval v diplomacii a obchode? Asýrčina?
Áno. Medzi 19. a 18. storočím p. n. l. boli na území chetitských mestských štátov založené mnohé asýrske obchodné kolónie. Pokiaľ ide o klinové písmo, treba dodať, že Chetiti neprebrali jeho podobu z mladšieho obdobia, ale zo staršieho. To je zvláštne. Musíme zistiť prečo.

Čo prezrádzajú hlinené tabuľky o chetitskom náboženstve?
Bolo veľmi formalistické. Spomínajú napríklad obrad, ktorý musel na jar podstúpiť kráľ aj s manželkou. V marci odchádzali do hôr do mesta Arina, kde bývala slnečná bohyňa. Mali predpísaný celý mesiac, hodinu po hodine, čo majú robiť. Kedy sa umývať, kedy modliť, kedy obetovať. Podobne ako u Rimanov, aj v ich prípade sa všetky obrady konali vždy podľa určitých predpisov.

V ich spoločenskom systéme sa dokonca objavili prvky demokracie, čo bolo v ostrom protiklade s orientálnou despotickou mocou. Ako si teda vládli?
To vyplývalo zrejme z prírodných podmienok. Egypt sa tiahol celý pozdĺž Nílu. Mezopotámia bola tiež jedna veľká rovina. No Malú Áziu rozdeľujú horské chrbty na samostatné údolia. Sám som zažil v Turecku, že keď tam napadne sneh, tak ani dnes nemáte kde prejsť. Jednotlivé oblasti zostali odrezané od centrálnej správy, a tak si museli vládnuť sami. Čosi podobné funguje dodnes v Afganistane, kde má každá oblasť svoj rod a svojho náčelníka. Chetiti však mali najmä jeden orgán, ktorý v staroveku nikde inde neexistoval. Radu pankuš. Akýsi parlament, ktorý tvorili predstavitelia významných rodov.

Aké mal právomoci?
Pankuš mohol odsúdiť na smrť panovníka, ktorý sa dostal k moci uzurpáciou. Naopak, členovia pankušu mali niečo, čo majú aj naši slovenskí poslanci a čo sa nie každému pozdáva. Imunitu. Panovník nesmel dať popraviť člena pankušu bez súhlasu rady. To bol rok približne 1520 pre naším letopočtom. Je to zaznamenané v edikte kráľa Telipina.

Je pravda, že v ich spoločnosti mali aj ženy väčšie práva?
Áno. Týkalo sa to aj kráľovnej. Kým v iných ríšach sa manželky podriaďovali kráľovi, tu nie. Mali osobitné postavenie, vlastný dvor, smeli dokonca viesť zahraničnú politiku. Puduchepa, manželka Chattušiliša III., počas vyjednávania mierovej zmluvy s Egypťanmi písala listy priamo egyptskému faraónovi, čo by bolo v inej krajine a kultúre nemysliteľné.

Chetitom sa podarilo niekedy v roku 1594 p. n. l. poraziť Babylon a zvrhnúť slávnu dynastiu Chammurapiho. Čo im zabezpečovalo neporaziteľnosť? Technológia spracovania železa?
Možno sčasti áno. Ich výhodou však boli vynikajúce bojové vozy. Bol na nich vozataj a niekoľko bojovníkov. Do Babylonu podnikli veľmi rýchly vpád. Dobyli ho, vyplienili a nič viac neurobili.

Prečo sa stiahli?
Bolo to pre nich veľmi ďaleko. Stovky kilometrov od centra Chetitskej ríše. A Chetiti nemali za cieľ vybudovať čo najväčšie impérium. Podrobili si len tie najbližšie krajiny, ktorých územia maximálne využívali. Vyťažili rudy, pestovali plodiny, získavali ľudské zdroje. Veď neovládli ani celú Malú Áziu. Na pobreží Čierneho mora mali problém s horskými kmeňmi. A na západe boli zas iné kmene, ktoré sa pravdepodobne okolo roku 1200 pred naším letopočtom podieľali na zániku Chetitskej ríše. Objavujú sa aj v gréckych mýtoch. Chetitské pramene uvádzajú kráľovstvo Achchijava.

Achájci?
Pravdepodobne áno. Teda tí, čo dobyli Tróju.

Ako mohla taká významná ríša zrazu zmiznúť v dejinách?
V tom období nastal skutočne veľký posun národov, ktoré Chetitov ohrozovali. Kráľovstvo Achchijava sa spomína v chetitských textoch už od 13. storočia pred naším letopočtom. Objavuje sa v nich dokonca meno Alakšanduš, čo je pravdepodobne grécke meno Alexander… Chetiti však mali zrejme veľké problémy aj v samotnej ríši.

Boli to vzbury medzi podrobeným obyvateľstvom?
Chetiti spočiatku uzatvárali s vazalskými národmi mierové zmluvy. No v neskoršom období robili na podrobených územiach obrovské transfery obyvateľstva. Z jedného konca ríše na druhý. Aby oslabili ich sociálne väzby, pretrhli korene. A toto presunuté obyvateľstvo sa začalo búriť. Chetitov zrejme zachvátil vonkajší aj vnútorný chaos. Práve výskum Bedřicha Hrozného ukázal, že časť Chetitov sa po roku 1200 sama odsťahovala preč.

Kam?
Posunuli sa na východ do hôr. Tam vznikali horské mestá, v ktorých si dokonca vytvorili ďalšie vlastné písmo. Má pozoruhodné črty. Kým v iných oblastiach vývoj písma išiel od obrázkového ku klinovému, čiže slabičnému, u Chetitov zrazu vidíme opačný proces. Opustili klinové písmo a vytvorili si nové – hieroglyfické. V každom prípade, Chetiti úplne nevymreli. V niektorých oblastiach žili v 9. a možno aj v 8. storočí pred naším letopočtom.

A čo sa stalo s tými, ktorý neodcestovali na východ?
Niektorých si ostatné národy podrobili. Iní sa asimilovali, prijali inú kultúru, ktorá možno nebola až tak veľmi odlišná, keďže to boli takisto indoeurópske kmene. Tí v horách prežívali pár storočí. Nastáva temné obdobie.

A čo sa udialo s písmom?
To je práve zvláštne. Chetiti mali až dve písma, a tí, ktorí ich nahrádzajú, žiadne písmo nemali. Trójania písmo nepoužívali. Grécke písmo vzniklo až niekedy v polovici 8. storočia p. n. l., aj to skôr na západe na území dnešného Talianska, ako vo východnej časti. Hoci zakrátko sa práve pobrežie Malej Ázie, ktoré obsadili Gréci, stalo jednou z najvyspelejších oblastí… Jednou z posledných stôp Chetitov však môže byť aj železo.

Ako to myslíte?
Práve po zániku Chetitskej ríše sa v Európe začína železná doba. Po celom kontinente sa postupne rozšírila výroba železa. Dovtedy mali monopol na jeho výrobu v rukách Chetiti.

Znamená to, že sa po zániku Chetitskej ríše uvoľnila táto technológia pre ostatných?
Aj dnes platí, že ak štát drží nad niečím monopol, nedovolí to rozširovať. Zanikla centrálna chetitská moc a remeselníci sa rozbehli do šíreho sveta. Určite to s tým súvisí. Nič to však nemení na fakte, že Chetiti po roku 1200 pred naším letopočtom úplne vypadli z pamäti ľudí na veľmi, veľmi dlho.

Toto je vlastne ten skutočný objav Bedřicha Hrozného? Že sa mu podarilo pripomenúť túto zabudnutú civilizáciu?
Celkom určite. Veď keď sa v polovici 19. storočia podarilo rozlúštiť klinové písmo, vedci hovorili len o Sumeroch, Asýrčanoch, Akkaďanoch. Ale o Chetitoch vôbec nič. Vedeli o nich len to, čo je v Starom zákone. Lenže tieto „správy” so skutočnými Chetitmi nemajú vôbec nič spoločné… A takisto stále nemáme spoľahlivé správy o tom, čo sa v tomto regióne dialo po roku 1200 pred naším letopočtom. To zostane asi nadlho otvorené. Pretože tu najnovšie robí problémy Islamský štát.

Islamisti rabujú múzeá a archeologické náleziská už niekoľko mesiacov. Sú bezprostredne ohrozené aj chetitské pamiatky?
Zatiaľ sú dosť ďaleko od tých, o ktorých vieme. Napríklad hlavné mesto Chattušaš leží hlboko v Turecku. A navyše je to jedno z mála chetitských miest, ktoré sa podarilo identifikovať. Pri ostatných sa to archeológom zatiaľ nepodarilo a množstvo lokalít je tak ešte neprebádaných. Ani o nich nevieme. A pochybujem, že islamisti začnú niekde robiť prieskum. Oni si berú len to, čo je už vyložené v múzeách a kde vedia odhadnúť hodnotu.

Kde je uložená väčšina chetitských pamiatok?
V múzeu v Ankare, v Istanbule. Veľa tabuliek s klinovým písmom je v Mníchove. A potom v Amerike vo Filadelfii. Tam sídli veľké centrum, kde odborníci tieto texty prekladajú. Verím, že množstvo tabuliek je ukrytých v zemi. Hádam sa so šťastím niekedy podarí vyhnať islamistov. Otázne je, kedy by sa v tomto regióne potom mohol rozbehnúť archeologický výskum. A otázne je aj to, či sa niekedy vyrieši situácia, čo sa týka Kurdov.

Skrývajú sa aj na území, na ktoré si Kurdi nárokujú, kľúčové objavy pre poznanie úspechu a pádu Chetitov?
Verím, že áno. Oblasť, kde by si chceli vytvoriť vlastný štát, má zaujímavú polohu. Leží na hraniciach Turecka, Sýrie a Iránu.

Pavol Valachovič (1951)

  • historik
  • Narodil sa v Lozorne na Záhorí.
  • V rokoch 1979 až 1983 pôsobil v Historickom ústave Slovenského národného múzea v Bratislave, kde sa špecializoval na vojenské dejiny.
  • Od roku 1983 prednáša staroveké dejiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • Prekladá z latinčiny, organizuje špecializované konferencie, je autorom desiatok odborných článkov v historických magazínoch.
  • Spoločne s Michalom Habajom napísal knihu Staroveké civilizácie. Chetiti a Peržania.

Kto bol Bedřich Hrozný?

  • orientalista, cestovateľ, jazykovedec, ktorý ovládal takmer 20 jazykov
  • Narodil sa v roku 1879 v Lysej nad Labem, vyštudoval gymnázium v Kolíne, kde sa naučil základy hebrejčiny a arabčiny, na Viedenskej univerzite sa venoval asýrčine, aramejčine, etiópčine, sumerčine, sanskritu a klinovému písmu.
  • Po ukončení štúdia sa venoval hospodárskym dejinám Blízkeho východu v univerzitnej knižnici vo Viedni a zaujal ho objav záhadných tabuliek, písaných klinovým písmom, no v nezrozumiteľnom jazyku, ktoré v roku 1906 našla expedícia Nemeckej orientálnej spoločnosti v chetitskom hlavnom meste Chattušaš.
  • Pred 100 rokmi, uprostred zúriacej prvej svetovej vojny Bedřich Hrozný tento jazyk rozlúštil. Svoju prácu s názvom Predbežné riešenie chetitského problému predniesol 24. novembra 1915.
  • V chetitskom texte spoznal slovo chlieb (ninda), a tak k nemu hľadal slovo jesť. Našiel ho vďaka podobnosti s nemeckými a latinskými výrazmi v slove ezateni. Wadar rozlúštil ako voda a výraz ekuteni ako tvar slovesa piť. V roku 1917 vydal Hrozný prvú chetitskú gramatiku a slovník, o dva roky neskôr pribudol preklad historických a náboženských textov. Verejnosť ho uznala za zakladateľa nového vedného odboru – chetitológie.
  • Neskôr sa pokúsil rozlúštiť aj protoindický a krétsky jazyk, a hoci bol do svojej smrti v roku 1952 presvedčený, že oba jazyky rozlúštil, nebolo to tak. Dosiaľ sa to nikomu nepodarilo.
  • Podnikol významné archeologické expedície do lokalít Šéch Saad a Tell Erfád v Sýrii a Kayseri a Kϋltepe v Turecku, všetky tieto expedície prezentuje výstava v Slovenskom národnom múzeu pod názvom Bedřich Hrozný. Sto rokov od rozlúštenia chetitského jazyka. Výstavu autorsky pripravilo Národné múzeum – Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr v Prahe. Expozíciu otvorili v júli, potrvá do 11. októbra 2015.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Islamský štát #Kurdistan #Chetiti