Podľa svetových odborníkov v tejto oblasti, ktorí sa prednedávnom stretli na konferencii v Smoleniciach, bude telemedicína aj na Slovensku bežnou záležitosťou už o dva až päť rokov. Jej rozmach predpovedá aj bioinformatička May Dongmei Wang, ktorá Pravde o tomto novom fenoméne poskytla rozhovor.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Vraj sa stretávame krátko po tom, čo ste zažili telemedicínu na vlastnej koži ako pacient. Je to tak?
Áno. Asi pred dvanástimi dňami som mala nehodu. Išla som teda k lekárovi. Vyšetril ma a ako ďalší priebeh liečby, keď akútna bolesť pominie, mi navrhol rehabilitačné cvičenia. Klasicky by som každý deň chodila cvičiť pod dohľadom odborníka do zdravotného strediska. Ponúkli mi však telemedicínsku alternatívu. Dostala som senzor fyzickej aktivity, inak veľmi lacné zariadenie, ktorý snímal, ako cvičím, a informácie posielal do strediska. Oni videli, či sa stav zlepšuje, či je potrebné zasiahnuť. Namiesto toho, aby som tam musela dochádzať každý deň, stačila jedna návšteva za týždeň.
Je telemedicína nástrojom lekárov 21. storočia?
Závisí to od toho, čo považujete za jej vznik. Koncept navrhli už dávnejšie, môžeme povedať, že už začiatkom 20. storočia. Vízie však museli dlhé roky čakať na to, kým ich dobehli technológie, ktoré umožnili telemedicíne reálne fungovanie. Výraznejšie sa začala rozvíjať približne pred pätnástimi rokmi. Rozhodujúcim totiž napokon nebol ani tak rozvoj telekomunikácií, ale skôr široké a masové využívanie mobilných zariadení. Aj vďaka nim sa momentálne pojem telemedicína nahrádza iným – telezdravie.
Prečo?
Keď hovoríme o medicíne, je to zvyčajne vtedy, keď sme chorí. Do medicínskeho centra ideme, aby nás vyliečili z choroby. Súčasnému trendu zbierania najrôznejších zdravotníckych dát teda lepšie zodpovedá pojem zdravie. Aj keď sme zdraví, stále môžeme mať na ruke fitness náramok alebo inteligentné hodinky, ktoré zbierajú rôzne naše zdravotné dáta. Nehľadáme nutne liečbu, chceme len žiť zdravo, preto telezdravie.
Z rôznych oblastí telemedicíny vari najviac ako sci-fi pôsobia operácie na diaľku. Prvá sa pritom uskutočnila už v roku 2001, a dokonca cez Atlantik!
Áno, dnes je to v niektorých krajinách normálne využívaná metóda. Nemocnice po nej siahajú najmä vtedy, keď musia vykonať operáciu, s ktorou ich chirurgovia nemajú skúsenosti. Namiesto toho, aby pacienta zložito prevážali do inej, vzdialenej nemocnice, jednoducho využijú telemedicínu. Skúsenejší profesionál buď cez telezariadenie dozoruje, alebo sa pomocou operačných robotov priamo podieľa na zákroku. Okrem toho, že sa pomáha pacientovi, cennú lekciu získava aj menej skúsený chirurg.
Na konferencii ste spomínali aj telemedicínsku metódu, ktorá by mohla byť prospešná pri epidémiách eboly.
Ako ste si mohli všimnúť, vlani počas veľkej epidémie v štátoch západnej Afriky chýbali odborníci a moderné medicínske vybavenie. No aj keď tieto oblasti nemajú špecialistov, verte či nie, mnohí ľudia tam majú smartfóny. Tie sa dajú použiť na zbieranie informácií, ktoré sa odošlú odborníkovi na druhom konci sveta, on ich analyzuje a pošle späť výsledok.
Čo by dokázali telefónom zachytiť okrem fotografie?
Veď práve o fotografiu ide. Samozrejme, nie obyčajnú. Už dnes existuje relatívne lacný mikroskop, ktorý sa dá ľahko pripojiť na smartfón. A dokázali by sme tým vyriešiť jeden konkrétny problém. Je zložité rozlíšiť maláriu a ebolu v začiatočnom štádiu. Keď však skúsený odborník vidí krv pod mikroskopom, dokáže to. Aj laik by takto vedel nasnímať vzorku – kvapku krvi – cez mikroskop do mobilu a odoslať ju odborníkovi.
Využívala sa táto metóda už počas minuloročnej epidémie?
Nie, momentálne je to len jeden z mnohých návrhov.
Je teda telemedicína užitočná len v oblastiach, kde je nedostatok odborníkov?
Áno aj nie. Dám vám dva príklady. Prvý z Číny, teda krajiny, kde som sa narodila a vyrastala. Momentálne sa u nás uvažuje o zavedení telemedicínskych postupov v Tibete, lebo tam je naozaj problém s dobrými lekármi. To je príklad oblasti, kde lekári chýbajú. V súčasnosti však žijem v Spojených štátoch, kde je dostatok odborníkov. Často sú však centralizovaní vo veľkých metropolách, ako je New York či Los Angeles. Preto aj v rozvinutej krajine, akou USA nepochybne sú, v niektorých lokalitách, povedzme na stredozápade, lekári chýbajú alebo sú od pacientov príliš ďaleko. To však nie je jediný prípad, keď môže byť telemedicína užitočná aj v rozvinutých krajinách.
Aké sú ďalšie?
Živelné pohromy. Napríklad pri zemetraseniach sa postihnutej oblasti snaží pomôcť celý svet, ale pri naozaj veľkých katastrofách často špecialisti aj tak chýbajú. Opäť je tu teda priestor pre pomoc na diaľku. Ďalej analýza vzoriek. Jeden lekár sa môže pomýliť, ale ak na diaľku robí rozbor viacero špecialistov, chyba sa minimalizuje.
Pomohol telemedicíne najmä rozmach mobilných telefónov?
Smartfóny a mobilné aplikácie hrajú kľúčovú úlohu v rozvoji telemedicíny. Uvedomujú si to aj firmy, ktoré ich vyrábajú. Všimnite si, že technologickí giganti zamestnávajú čoraz viac lekárov.
Kým na Slovensku v súčasnosti beží len prvý väčší telemedicínsky projekt, v Spojených štátoch to má byť na budúci rok už 30-miliardový biznis. Dá sa povedať, že za oceánom je to už bežný prostriedok lekárov?
Kedysi som robila v komerčnej oblasti a vtedy bolo prekážkou, že ešte neexistovala infraštruktúra. Teraz je už svet v tomto smere pripravený. Telemedicína je aj preto veľmi aktívne sa rozvíjajúcou oblasťou, ale určite nie je každodennou metódou. Toto odvetvie potrebuje veľmi veľa regulácií – to je výzva dnešných dní. Kým sa nestanovia jasné a všeobecné pravidlá, nedá sa povedať, kedy to bude tzv. mainstreamová metóda.
Čoho sa tie regulácie týkajú?
Kvality, ktorá je pri zdravotníckej starostlivosti rozhodujúca. Aj pri vyšetrení pacienta priamo v ordinácii či na klinike vznikajú nepresnosti. Zoberme si ako príklad ľudí s chybami srdca. Počas vyšetrenia majú na tele pripnuté senzory. No začnú sa potiť, niektoré senzory pre vlhkosť nepracujú dobre a výsledok je skreslený. Ako to odkontrolovať na diaľku? Ďalej kompatibilita systémov – aby sme vedeli, že naozaj porovnávame jablká s jablkami a hrušky s hruškami. Zaistiť rovnaké veličiny. Tých príkladov je veľa.
Vy sa špecializujete na analýzu veľkých objemov zdravotníckych dát. Počíta sa s tým, že s rozvojom rôznych aplikácií na mobiloch, fitness náramkoch či inteligentných hodinkách, ktoré napríklad merajú tep človeka, zbierajú informácie o kvalite jeho spánku a podobne, sa začnú tieto dáta využívať pre potreby telemedicíny?
Analýza dát len dobieha to, čo sa už vo veľkom naštartovalo. Zdravotné dáta už prúdia z najrôznejších zdrojov, ale ak sa budú ďalej len vytvárať a nebudú sa inteligentne využívať, nikomu to nepomôže. Mimochodom, pojem veľké dáta (v angličtine Big Data) neoznačuje len to, že tých dát je príliš veľa.
Čo pod ten termín teda všetko spadá?
Ide o dáta, ktoré nie sme schopní spracovávať bežne používanými softvérovými prostriedkami. Ich veľký objem je len jeden aspekt. Potom máme ich rozmanitosť – keď si do zdravotnej aplikácie zapíšete, že sa dnes cítite nanič, sú to stále dáta – ale ako ich budete analyzovať? Ďalšími aspektmi sú rýchlosť, teda, že treba analyzovať priebežne pribúdajúce dáta, a napokon vierohodnosť – ako napríklad vyhodnotiť dáta zo sociálnych sietí?
Výzvou je teda rozumne analyzovať dáta najrozličnejšieho druhu?
Presne tak. Vytvoriť napríklad systém, vďaka ktorému by ich odborníci dostali v takej podobe, že budú vedieť ľuďom efektívnejšie pomôcť, prípadne, že to pomôže výskumu. A, samozrejme, zachovať pri tom všetkom súkromie ľudí, od ktorých dáta pochádzajú. Dbať treba aj na bezpečnosť dát.
Veď to. Ochrana osobných údajov je dnes horúca téma. A ktoré dáta sú viac osobné ako tie o zdraví?
V Spojených štátoch sa napríklad momentálne rieši aj to, komu vlastne tieto dáta patria. Človek, ktorý si kúpil náramok, čo mu meria tep, si, samozrejme, myslí, že dáta patria jemu. Výrobca zase predpokladá, že keďže ich získal svojím výrobkom, má na ne právo on. Je to veľmi neprehľadná situácia. Verím, že sa to podarí vyriešiť aj vďaka iniciatívam o otvorených dátach, akou je napríklad Global Open Data Iniciative. Treba určiť veľmi jasné pravidlá.
Dovtedy to možno mnohých odradí.
Dnes sú na otázku bezpečnosti zdravotných dát dva najrozšírenejšie pohľady. Jeden typ ľudí jednoducho nechce zdieľať žiadne osobné dáta. Boja sa zneužitia. Druhí ľudia sú ochotní zdieľať, ale len za predpokladu, že k tým dátam nebude pripísané ich meno. Skrátka, že to bude anonymné.
Nebude to celé odvetvie brzdiť?
Môže sa to preklenúť napríklad vďaka ľudskej zvedavosti alebo potrebe rady. Myslím teraz na princíp podporných skupín. Tam človek príde s tým, že aby sa niečo dozvedel, musí aj sám čosi prezradiť o svojom stave. Takáto forma výmeny informácií bude pre ľudí lákavá, keď budú potrebovať pomoc.
Zatiaľ sme hovorili viac-menej len o zdieľaní dát. Súčasťou telemedicíny sú aj úkony, pri ktorých sa priamo zasahuje do liečby pacienta. Napríklad dávkovanie liekov na diaľku.
Momentálne sa všetko viac sústreďuje na zbieranie dát alebo monitoring pacientov. Akýkoľvek zásah bude podliehať prísnej regulácii.
Pýtam sa aj preto, lebo keď spoločnosť Proviti robila nedávno bezpečnostný audit v nemocniciach amerického stredozápadu, výsledky boli šokujúce. Infúzie s morfiom, chemoterapiou či antibiotikami ,ovládané v rámci nemocnice na diaľku, boli až neskutočne slabo zabezpečené. Chránené heslami ako "password” alebo "123”. V prípade "nabúrania” sa do siete pritom mohol útočník ohroziť ľudské životy.
Na všetkých konferenciách, ktoré navštevujem, práve táto oblasť vzbudzuje najväčšie znepokojenie. Netýka sa to, samozrejme, len zdravotníctva. Kyberútoky môžu byť zacielené na vaše financie či na obranný systém štátu. Čo je na oblasti telemedicíny zaujímavé, je to, že jej rozvoj vyvíja veľký tlak aj na iné odvetvia. Keďže zdravie je asi najcitlivejšia téma, možno práve preto bude ešte väčší tlak na zdokonaľovanie šifrovacích technológií.
Predsa len, nebudú kyberútoky smrťou telemedicíny?
Aj teraz máte pri operácii určitú percentuálnu šancu, že sa to nepodarí. Ak je to však v tom momente najlepšia cesta, ako vás zachrániť či vyliečiť, asi do toho aj tak pôjdete. Občasné incidenty trend nezastavia.
May Dongmei Wang
- bioinformatička
Foto: Pravda, Ivan Majerský
- Študovala na čínskej univerzite Tsinghua v Pekingu, neskôr na americkej univerzite Georgia Institute of Technology; dnes tam pôsobí ako profesorka.
- Špecializuje sa na analýzu veľkých objemov (Big Data) zdravotných dát pacienta, pochádzajúcich z heterogénnych zdrojov.
- V rokoch 2005 – 2010 bola riaditeľkou biomedicínskeho a bioinformatického centra Emory-Georgia so špecializáciou na využitie nanotechnológií pri liečbe rakoviny.
- Publikovala vo viacerých odborných časopisoch, jej tím vytvoril niekoľko medicínskych softvérových riešení.
- Pracovala aj v komerčnej sfére, vo výskumných oddeleniach veľkých firiem ako AT&T, Lucent či Intel.
Telemedicínsky sa už lieči aj štyristo Slovákov
Večer v posteli. Človek si pozrie Facebook. Pošle fotografiu na Instagram. A zadá niekoľko osobných dát do špeciálnej aplikácie. Druhý deň ráno mu volá lekár. "Môžete, prosím, prísť na mimoriadnu kontrolu?”
Aj približne takto môže vyzerať priebeh liečby prvých Slovákov, ktorí využívajú telemedicínu. Od januára sa u nás rozbehla veľká klinická štúdia, ktorá zahŕňa 400 pacientov s cukrovkou z dvadsiatich rôznych zdravotníckych zariadení z celého Slovenska. Projekt podporený z eurofondov realizuje Univerzita Komenského a spoločnosti Novartis Slovakia, Medirex Group Academy a Anext. Získané dáta následne analyzuje STU a Národné centrum telemedicínskych služieb.
"V praxi to funguje tak, že sme pacientom rozdali smartfóny so špeciálnou aplikáciou, tlakomer, glukomer a prúžky. Pacient sa sám pravidelne meria a zariadenia cez bluetooth odosielajú dáta do telefónu, ktorý ich následne pošle lekárovi,” vysvetľuje riaditeľ Národného centra telemedicínskych služieb Fedor Lehocki.
Foto: Intel Free Press
Pacient môže do aplikácie vpísať aj mnohé iné údaje – hmotnosť, obvod pása, čo jedol, ako sa v ten deň cítil, akcelometer v mobile zase odmeria, akú vzdialenosť prešiel, koľko sa hýbal. "Lekár pritom nemusí každý deň kontrolovať všetky dáta každého pacienta. V systéme sú nastavené určité hraničné hodnoty, ktoré keď človek prekročí, lekárovi sa spustí alarm – príde mu upozornenie o stave daného pacienta,” pokračuje Lehocki.
Cieľom je teda možnosť skoršieho zásahu lekára. Kým diabetický pacient príde na kontrolu zvyčajne raz za tri mesiace, pričom sa mu môže za ten čas stav nebadane zhoršovať, vďaka aplikácii je možné zasiahnuť skôr. Štúdia je teraz asi v polovici a podľa Lehockého sú výsledky zatiaľ priaznivé. "U pacientov neprichádza k zhoršeniu, u niektorých, naopak, prišlo k zlepšeniu stavu. Chceme však počkať až do konca projektu. Uvedomujeme si, že niektorí sa o seba možno viac starajú, lebo sa hrajú s tým novým telefónom. Ďalšie tri mesiace ukážu, či to zlepšenie bude pokračovať, aj keď už budú mať telefón takpovediac opozeraný a nebude ich to tak baviť,” vysvetľuje.
Projektom sa snažia rozpútať celospoločenskú diskusiu o telemedicíne, ktorá u nás naozaj len začína. O osvetu sa odborníci snažia aj organizovaním konferencie Letná škola telemedicíny, ktorá sa uprostred augusta uskutočnila už druhý raz, prvýkrát ju zorganizovali pred dvomi rokmi. Stretávajú sa na nej svetoví odborníci s našimi, prítomní sú, samozrejme, aj slovenskí a zahraniční študenti.
"Hlavne sa snažíme verejnosti vysvetliť, že nejde o nijakú náhradu lekára informačným systémom. Žiadny Google doktor a podobné nezmysly. Je to len ďalší nástroj, ktorý môže lekár využívať – ako röntgen alebo CT. Rozhodnutie pri intervencii je však vždy na človeku – lekárovi,” zdôrazňuje Lehocki.
Vo svete je telemedicína prudko sa rozvíjajúcim odvetvím. Podľa agentúry na prieskum trhu RNCOS by tento segment mal až do roku 2018 vykazovať takmer 20-percentný ročný rast. V Spojených štátoch to na budúci rok bude 30-miliardový biznis. V USA má však aj svojich kritikov. Proti telemedicínskym službám vystupuje napríklad štát Texas, ktorého lekárska rada tvrdí, že vyšetrenie pacienta na diaľku ho privádza do rizika.
Americký lekár Samir Quamar ako účastník poslednej konferencie Americkej telemedicínskej asociácie vo svojom blogu píše, že obavy sú sčasti namieste. „Celé odvetvie sa doteraz viac sústreďovalo na telekomunikačný aspekt, nie na samotné vyšetrenie na diaľku,” píše. Vďaka senzorom a novým zariadeniam na vyšetrenie doma by sa to však podľa neho malo zmeniť. Napriek tomu sa ešte asi dlho bude každé telemedicínske "volanie” končiť vetou: "Pre podrobnejšie vyšetrenie by ste mali vyhľadať vášho lekára“.