Foto: NASA/JPL-CALTECH/MSSS
Prekvapila vás najnovšia informácia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) o výskyte tečúcej vody na Marse v marťanských letných mesiacoch?
Len čiastočne. Vzhľadom na podmienky, ktoré sú na Marse, sa tekutá voda na povrchu planéty dala očakávať. Čo ma však prekvapilo, je veľkosť oblastí a množstvo vody, ktoré tam je.
Máte na mysli množstvo tečúcej vody, alebo vody celkovo?
Prekvapilo ma množstvo vody na Marse všeobecne, ale hlavne to, ktoré je pod povrchom vo forme ľadu.
Dá sa jej objem nejako kvantifikovať?
Odhady sa rôznia: od množstva rovnajúceho sa objemu vody v Michiganskom jazere cez objem vody v Bajkale až po Atlantický oceán. Príčinou takých veľkých rozdielov je fakt, že zmapovaný máme povrch Marsu len do hĺbky zhruba jedného metra. Práve z tejto hĺbky totiž dokážu uniknúť neutróny, ktoré využívame na určovanie koncentrácie vody. Rôzne modely potom extrapolujú tieto výsledky do väčších hĺbok a z toho dostávame rôzne čísla. No robiť odhady, čo sa týka tekutej vody, je veľmi predčasné. Bude jej, pravdepodobne, podstatne menej, a len počas marťanského leta, čo je veľmi krátky časový úsek.
Prišli vedci aj s novými poznatkami o možnej konzistencii vody na Marse? Hovorí sa o zvláštnych typoch solí…
Soli, ktoré sú vo vode na Marse rozpustené, nie sú nejaké nové chemické látky, ktoré by sme nepoznali. Zaujímavé je to, že sú práve tam, v takých množstvách a pomeroch, že umožnili, aby voda mohla byť tekutá pri tých teplotách, ktoré sú na Marse v lete. Množstvo vody súvisí s chemickým zložením týchto oblastí, ktoré viedlo k zníženiu bodu tuhnutia zmesi vody a v nej rozpustených solí.
Čo si vlastne môžeme predstaviť pod marťanskou vodou? Vieme odhadnúť, ako môže vyzerať, akú farbu, chuť môže mať?
Voda je vždy vodou, chemický vzorec tejto najrozšírenejšej tekutiny je jednoznačný. Jej chuť a farbu determinujú soli a iné látky, ktoré sú v nej rozpustené. Keďže podstatné sa pri objave ukázali soli, tak by som si dovolil o jej chuti jednoznačne tvrdiť, že je slaná. Viac zo zverejnených analýz neviem povedať. A čo sa týka farby, tak vzhľadom na to, že povrch Marsu je pokrytý červeným prachom, ktorý určite bude aj vo vode, predpokladám, že jej farba je červená.
Na základe čoho sa vlastne určuje konzistencia marťanskej vody? Sú to len odhady? Alebo existujú aj nejaké priame informácie, napríklad zo sond, ktoré tam pristáli?
Voda na Marse sa skúma viacerými spôsobmi. Prvé náznaky o jej existencii pochádzajú z rozptylu radarových vĺn, ktoré poukázali na prítomnosť vody v polárnych oblastiach. V roku 2004 bola dokázaná prítomnosť vody vo forme ľadu na povrchu a tesne pod ním prostredníctvom produkcie a rozptylu neutrónov na povrchu Marsu. Neutróny boli merané detektormi na družici, ktorá krúžila okolo tejto planéty.
Tieto dva výsledky boli teda získané diaľkovým prieskumom. Potom nasledovali misie Spirit a Opportunity, neskôr Curiosity. A to spomínam len najväčšie a najúspešnejšie, ktoré získali mnoho poznatkov o prítomnosti vody na Marse na mieste výskumov. Všetky tieto výskumy sú priamym dôkazom prítomnosti vody na Marse, no okrem toho, ktorý bol zverejnený pred pár dňami, všetky skúmali len zamrznutú vodu alebo vodu viazanú v mineráloch.
Aký bude mať aktuálny objav vplyv na skúmanie Marsu? Zmenia sa teraz priority misií?
Predpokladám, že výskum sa v budúcnosti sústredí na oblasti, kde bola objavená tekutá voda. Dôvodom bude snaha o pochopenie mechanizmov, ako vzniká. Ale zintenzívni to aj hľadanie stôp života práve v týchto oblastiach.
Ešte v roku 1967 sa v tzv. kozmickej zmluve dohodlo, že vesmírnym misiám bude zakázané približovať sa k potenciálnym vodným zdrojom na iných planétach, pretože by mohlo dôjsť k ich kontaminácii. Je teda nejaká šanca o priame skúmanie marťanskej vody? Zmenia sa pravidlá?
Túto konvenciu môžeme plniť až vtedy, keď dokážeme, že nejaké vodné zdroje na danom objekte sú. Ľad je nerovnomerne rozmiestnený pod celým povrchom Marsu, takže dôsledná aplikácia konvencie by nám vlastne zakazovala pristáť na Marse. Čo sa týka práve objavenej tekutej vody, tak tiež nemôžeme hovoriť o nejakých výdatných vodných zdrojoch, takže ja som presvedčený, že konvenciu neporušujeme a vodu skúmať môžeme. Navyše, táto tekutá voda sa v daných oblastiach objavuje len počas leta, takže zaujímavé je skúmať nielen priamo vodu, ale aj oblasti, v ktorých sa zjavuje. To nám môže výrazne pomôcť pochopiť mechanizmy vedúce k jej prítomnosti v letných mesiacoch.
Dá sa vôbec zabrániť kontaminácii inej planéty mikroorganizmami zo Zeme, v prípade, že tam pristane naša sonda? Nemôžeme teda na Marse objaviť život, ktorý však bude v skutočnosti pozemský?
Pri všetkých sondách poslaných na iný vesmírny objekt sa vždy robí dekontaminácia a sterilizácia prístrojov na najlepšej úrovni, ako to v súčasnosti dokážeme. Ale to neznamená, že prístroje sú s určitosťou bez akejkoľvek kontaminácie. Takže možnosť, že tam niečo prinesieme zo Zeme a potom to budeme skúmať ako mimozemský život, nie je nulová. Život je veľmi „agresívny“.
Keď padne na Zem meteorit, po krátkom čase je taký kontaminovaný organickým materiálom a mikroorganizmami, že nájsť na ňom prípadné stopy života z objektu, z ktorého pochádza, je mimoriadne náročné. Práve v prípade dvoch meteoritov z Marsu boli náznaky toho, že obsahujú aj skameneliny starých mikroorganizmov, no ukázalo sa, že to, čo sme tam videli, má iný pôvod. Bola to teda len kontaminácia.
Veríte v objav života na Marse? Ak áno, v akej podobe?
Čiastočne verím. V minulosti život na povrchu Marsu zrejme bol, no dnes som presvedčený, že nie je. Verím však, že nejaké organizmy na nízkej úrovni môžu byť v súčasnosti pod povrchom planéty. Všetko je to v tomto momente len špekulácia, alebo krajšie povedané – viera, takže môže to byť aj inak. Dúfam, že veda k tomu v dohľadnom čase povie svoje výrazné slovo. Nebude mi prekážať, ak sa teraz mýlim. Dokonca by som bol aj rád.
Prečo?
Lebo by to bol prevratný výsledok, ktorý by zásadne zmenil doterajší pohľad na naše kozmické okolie, ale aj na celý vesmír. Ľudí by to určite motivovalo k ohromnému nárastu záujmu o kozmický výskum a verím, že aj o jeho podporu. Nuž, a to by stálo za to, aby som sa mýlil.
Foto: NASA/JPL-CALTECH/UNIVERSITY OF ARIZONA
Je Mars najpravdepodobnejšie miesto v našej slnečnej sústave, kde sa môže nachádzať život? Aké iné objekty ešte patria v tomto smere medzi favoritov?
Ťažko povedať. Ja si myslím, že Mars nie je objektívne najväčším favoritom. Jeho výhoda je v tom, že je k nám relatívne blízko, a teda ho môžeme detailne skúmať. Preto ho aj favorizujeme. Ďalšími zaujímavými objektmi sú predovšetkým mesiace Jupitera a z nich hlavne Európa. Dôvodom je jej chemické zloženie, dostatok tekutej vody a v nej rozpustených solí. Už tam smeruje družica, ktorá by nám mala poskytnúť podrobnejšie informácie. Navyše, možno ak nie na život, tak „aspoň“ na organické molekuly sú bohaté aj kométy.
Tento rok sa NASA dostala na titulky svetových denníkov nielen s objavom tečúcej vody na Marse, ale aj s prvými detailnými fotografiami Pluta. Vlani bol rozruch okolo sondy Rosetta od Európskej vesmírnej agentúry, veľa sa hovorí aj o čínskych plánoch na Mesiaci. Značí to, že sa začínajú nové vesmírne preteky?
Myslím si, že áno. A nie je to zlé. Rozhodne je to lepšie ako preteky v zbrojení a rozpútavaní vojen. Z vesmírneho výskumu bude mať ľudstvo prospech. Objavia sa nové poznatky, ktoré mu pomôžu lepšie pochopiť vznik a vývoj samotnej Zeme a ktoré nás možno nakoniec presvedčia o tom, že si ju máme chrániť. A dá nám do rúk aj vedomosti, ktoré nám to umožnia. Je lepšie, ak najschopnejší vedci pracujú na sebapoznávaní ľudstva, ako na jeho sebazničení.
Nové kozmické misie vedú aj k vývoju nových technológií, aplikovateľných v pozemských podmienkach na zlepšenie života a zdravia ľudí. Nuž a nezanedbateľný je aj budúci ekonomický prínos z rodiacej sa takzvanej kozmickej ekonomiky. Takže tieto preteky sú podľa mňa prospešné celému ľudstvu.
Verejnosť asi najviac čaká na ďalšiu ľudskú posádku, ktorá pristane na inom vesmírnom telese. Vy ste sa však v jednom z rozhovorov vyjadrili, že to nie je vedecky príliš prínosná záležitosť. Prečo?
Odpoveď je jednoduchá. Človek bez prístrojov tam nepreskúma nič. Môže niečo nafotiť, poprechádzať sa a mať fantastický zážitok. Na všetko ostatné potrebuje prístroje. Štandardizovaná hmotnosť človeka je 75 kilogramov. Prečo tam radšej neposlať ekvivalentné množstvo prístrojov? Samozrejme, uznávam, že psychologický efekt by to malo, a z hľadiska kolonizácie okolitého vesmírneho priestoru by to malo význam. Ja si však myslím, že najskôr by sme sa mali naučiť rozumne žiť na Zemi, a až potom sa rozťahovať inde. Preto som skôr za robotický výskum vesmíru.
V akej oblasti výskumu vesmíru je najväčšia šanca, že príde v blízkej budúcnosti k naozaj prevratnému objavu?
To je otázka na rozsiahly článok. Stručne môžem povedať, že je to Mars, skúmanie detailov jeho chemického zloženia, konkrétnejší náhľad pod jeho povrch. A keďže som robil nejaké modely aj pre misiu k mesiacu Jupitera Európa, tak netrpezlivo čakám aj na výsledky z nej.
V čom konkrétne spočíval váš podiel na objave zamrznutej vody na Marse? Ako a kedy k nemu prišlo?
Môj podiel bol vo vytváraní počítačových modelov pre interpretáciu výsledkov meraní z neutrónového spektrometra a spektrometra žiarenia gama, ktoré boli použité na meranie chemického zloženia povrchu Marsu a prítomnosti vody. Tieto výsledky boli priamo použité na interpretáciu výsledkov z Mars Odyssey v roku 2004.
Spolupracujete s NASA aj dnes? Na akom projekte?
Je to niekoľko menších projektov, zameraných predovšetkým na meteority a tiež na misiu smerujúcu k Európe. Zúčastňujem sa na projektoch, ktorých hlavnými riešiteľmi sú moji bývalí kolegovia z čias, keď som pracoval v laboratóriách v Los Alamos na University of California v Berkeley alebo v MPI Mainz.
S ktorou misiou na mesiac Európa spolupracujete konkrétne a čo je jej cieľom?
Zatiaľ sa len pripravuje. Na tento rok na jej prípravu NASA dostala zhruba 15 miliónov dolárov. Poletí najskôr o päť rokov. V súčasnosti sme v štádiu simulácií a príprav výberu prístrojov, ktoré na nej budú, teda v počiatočnom štádiu misie. Jej hlavným cieľom bude zistiť, či podmienky na Európe sú vhodné pre život a nájsť nejaké stopy života. Je to projekt, ktorý ma už asi vypraví na penziu a o výsledkoch jeho výskumu zrejme budem čítať v slovenských denníkoch už len ako dôchodca.
Situácia vo svete je v posledných rokoch napätá, najmä v prípade bývalých superveľmocí z čias studenej vojny, hlavných aktérov vesmírnych pretekov. Ovplyvňuje to nejakým spôsobom aj komunikáciu vedcov zaoberajúcich sa vesmírom? Alebo oni „pozemské“ konflikty riešiť nemusia?
Samotní vedci týmto nie sú dotknutí priamo. Nezmyselné škriepky politikov nemajú vplyv na ich komunikáciu a ochotu na vzájomnú spoluprácu. Vplyv na kozmický výskum to však má, lebo politici prijímajú všelijaké sankcie a zákazy výmeny technológií a to spoluprácu obmedzuje. Politici sú v sektore kozmického výskumu jednoznačne prekážkou a ďalšou bariérou, ktorú treba prekonať. Ale vedci sú dostatočne šikovní, aby aj takéto problémy prekonali. Ako, to nebudem prezrádzať, veď čo keby náhodou tento článok čítal aj nejaký politik?
Slovensko sa tento rok stalo členom Európskej vesmírnej agentúry. Čo je podľa vás najväčší prínos tohto kroku?
Všetko. Konečne sme medzi civilizovanými európskymi krajinami. Otvára to nové veľké možnosti vedcom, študentom aj podnikateľom. Otvára nám to prístup ku kvalitnej vede, k vzdelaniu, moderným technológiám. Teraz záleží len na nás a na rozumnosti komunity venujúcej sa kozmickému výskumu, ako tieto možnosti využijeme pre náš, ale i všeobecnejší progres.
Foto: Pravda, Marek Velček
Jozef Masarik (1959)
- fyzik
- Narodil sa v Handlovej; vyštudoval jadrovú fyziku na Univerzite Komenského v Bratislave, kde dodnes pôsobí ako profesor na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky.
- Zameriava sa na jadrovú a časticovú fyziku a jej aplikácie v geofyzike a kozmickom výskume; spolupracuje s NASA, zúčastnil sa na projekte, ktorý viedol k objavu vody na Marse.
- Pôsobil aj v Los Alamos National Laboratory (1992 – 1995), v Max-Planck-Institut für Chemie v Mainzi (1995 – 1996), v Eawag/ETH v Dübendorfe (1996 – 1998) a na University of California v Berkeley (1998 – 1999).
- V roku 2009 získal ocenenie Vedec roka, dostal aj cenu Ministerstva školstva SR za vedu a techniku (2004) a cenu Literárneho fondu za vedecký ohlas (2003).