Parazity sú pre ľudstvo záhubou. Aj liekom

Nobelova cena za medicínu bola veľkým prekvapením. Nebola to onkológia. Ani kardiológia. Tento rok ju získali traja parazitológovia, Číňanka Tchu Jou-Jou, Ír William Campbell a Japonec Satoši Omura, za objav liekov proti malárii, elefantiáze a riečnej slepote. Sú to choroby, ktoré sužujú milióny ľudí v najchudobnejších regiónoch sveta. O tom, čo tieto výskumy znamenajú pre ľudstvo, a o zákernosti, ale aj užitočnosti parazitov, sme sa porozprávali s parazitológom Františkom Ondriskom.

17.10.2015 06:00
parazitológ, František Ondriska Foto: ,
Parazitológ František Ondriska
debata (4)

Bola tohtoročná Nobelova cena za medicínu prekvapením aj pre vás?
Neočakával som to. No myslím si, že sa takéto významné ocenenie dostalo do rúk správnym ľuďom. Ich objavy poznáme už dlhší čas, no až po rokoch sa mohlo reálne zhodnotiť ich praktické využitie a ich dosah na zdravie populácie. Tieto objavy priniesli ľudstvu veľký úžitok.

Malária je jedným z najväčších a najzákernejších zabijakov. Vyskytuje sa v celej zóne trópov a subtrópov. Najviac ohrozenými sú práve najchudobnejšie oblasti.

Číňanka Tchu Jou-Jou dlhé roky hľadala liek na maláriu. Pre Európana je to exotická choroba. V subsaharskej Afrike a v Juhovýchodnej Ázii zabije ročne asi milión ľudí. Ako je možné, že sa západnej medicíne ani v modernej dobe nedarilo dlho nájsť účinný liek?
Malária patrí medzi najvážnejšie ochorenia človeka. Veľkým problémom je najmä odolnosť voči rôznym preparátom a liekom, rezistencia stále narastá. No Artemisinin, ktorý objavila čínska výskumníčka, účinkuje aj proti vysokoodolným formám malárie. V tom spočíva jeho vysoká hodnota. Používaním tohto preparátu sa znížila mortalita u dospelých o 20 percent, u detí o 30 percent. A to je fantastický úspech.

No predsa, nie je to málo?
Treba si uvedomiť, že malária je jedným z najväčších a najzákernejších zabijakov. Vyskytuje sa v celej zóne trópov a subtrópov. Najviac ohrozenými sú práve najchudobnejšie oblasti.

Spomínali ste, že tieto objavy poznáme už dlhšie. Kedy sa vlastne objavil Artemisinin?
Čínska medicína pozná toto liečivo už veľmi dlho, no konkrétne účinky na maláriu objasnila až pani profesorka Tchu Jou-Jou v roku 1972. Vtedy tento preparát objavila.

To je viac ako štyridsať rokov. To sa tak dlho čakalo na overenie lieku v teréne?
Nuž, to je samotná filozofia Nobelovej ceny. Bolo by neobjektívne, ak by porota okamžite posúdila nejaký objav spred pár rokov či dokonca z minulého roka. Tam je skutočne potrebný určitý časový odstup, aby sa ukázalo, či sa objav naozaj uplatnil v praxi. Či možno tomu lieku skutočne pripísať vlastnosti, ktoré sa od neho očakávali. Aj v tomto prípade mohla porota až po niekoľkých rokoch povedať, že tento liek naozaj pomáha ľuďom a je veľmi osožný v oblastiach, ktoré sú ohrozené parazitmi.

Za úspechom Tchu Jou-Jou je rastlina Artemisia annua, palina ročná. Využíva sa okrem iného ako korenie do šalátov a v Európe sa pestuje už od stredoveku. Pomáha látka z tejto rastliny aj pri liečbe iných parazitických ochorení?
V ľudovom liečiteľstve sa palina používala a aj sa stále používa na liečenie viacerých chorôb, ktoré spôsobujú parazity. Extrakt z paliny sa už dávnejšie využíval aj ako antipyretikum, látka proti horúčkam a rôznym zápalom. Využíva sa aj na liečbu chorôb zapríčinených prvokmi. Ľudoví liečitelia aj dnes používajú preparáty z rôznych bylín a tie v skutočnosti možno využiť len ako doplnkovú liečbu. Artemisinin je liekom proti multirezistentnej tropickej malárii.

Je veda blízko k objavu vakcíny proti malárii?
Výskumy, ktoré sa tým zaoberajú, sú už vo finálnom štádiu. Vakcína by mohla byť na dosah. A to by bol ďalší vynikajúci úspech. A ďalšia kandidatúra na Nobelovu cenu.

Z milióna obetí tvoria takmer až 90 percent deti. Prečo je to tak? Je to jednoducho preto, že dospelý organizmus je celkovo odolnejší voči chorobám?
Odolnosť sa rozvíja s vekom. U detí je vyššia náchylnosť na maláriu, ale aj iné choroby. Dospelí však odolnosť získavajú aj opakovanými infekciami a neskôr už pre nich toto ochorenie predstavuje o čosi menšie riziko.

Znamená to, že ak dospelého človeka viackrát uštipne nakazený komár, posilní sa tým obranyschopnosť organizmu voči malárii?
Platí to skôr pre ľudí, ktorí žijú v rizikových oblastiach. U cestovateľov ani opakované malarické infekcie spravidla nevedú k rozvoju imunity, iba prejavy choroby môžu byť miernejšie. Ak sa cudzinci dostanú do malarických oblastí a pred cestou neabsolvovali preventívnu liečbu, tak tropická malária môže mať pre nich veľmi zlé následky.

Indiáni objavili účinky chinínu. Na príkaz kráľovnej ho museli užívať napríklad britskí vojaci. Využíva sa ešte?
Áno, v liečbe malárie sa chinín stále používa.

A nový liek funguje stopercentne?
Z dostupných prameňov som sa nedozvedel o rezistencii na tento preparát. Malarické oblasti sú z hľadiska odolnosti voči rôznym liekom známe, takže rôzne zdravotnícke inštitúcie by už dnes mali vedieť indikovať správnu liečbu.

Zaujímavý spôsob boja proti malárii testujú aj americkí vedci. Ako liek využívajú inú tropickú chorobu, len ju do vakcíny aplikujú v oslabenej forme…
Podobné postupy sa skúšajú aj pri liečbe ďalších ochorení, ktoré spôsobujú parazity. A dokonca sa ako liek začínajú používať samotné parazity. Nie všetky škodia a celkom sľubné výsledky sa nám ukazujú pri liečbe veľmi vážnych ochorení, k akým patrí napríklad Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída, čo je ťažké črevné ochorenie.

A ako môžu parazity liečiť?
Zaujímavé výsledky sa ukazujú pri používaní parazitov proti autoimunitným ochoreniam. Môžu potlačiť niektoré prejavy alebo fázy choroby. Zistilo sa napríklad, že ak sa pacient nakazil tropickou maláriou a v jeho tele sú zároveň aj škrkavky, tak tieto môžu zabrániť rozvinutiu ťažkej mozgovej malárie. To sú veľmi zaujímavé poznatky. Predpokladám, že v budúcnosti prinesú aj konkrétne výsledky.

Objav čínskej vedkyne sprevádzala spočiatku nedôvera. Je dnes veda otvorenejšia voči tradičnej východnej medicíne?
Poviem to z pohľadu vlastnej diagnostickej praxe… Verím štandardným vedeckým metódam, ktoré sa postupne zlepšujú. Vždy bude existovať nejaká alternatívna cesta. A čo mňa osobne veľmi mrzí a s čím stále bojujeme, sú rôzne nové vymyslené metódy, ktoré fungujú na komerčnom, nevedeckom princípe a nemajú ani nič spoločné so štandardnými a overenými diagnostickými metódami.

Máte na mysli rôznych samozvaných odborníkov, ktorí za všetkými chorobami, dokonca aj za rakovinou, vidia parazity a nabádajú ľudí, aby sa často odčervovali?
Áno. Svoje metódy prezentujú ako zázračné, a pritom sú to klamstvá. Pacienti chodia od týchto šarlatánov s výsledkami obsahujúcimi množstvo parazitov k nám do diagnostických centier. Ani v jednom prípade sme u týchto pacientov parazity nezistili. Je to veľmi nereálne, pretože niektoré parazity obsiahnuté vo výsledkoch sa u nás ani nevyskytujú. A napokon, také spektrum parazitov by človek neuniesol. Sú to podvody, ktoré oberajú ľudí o peniaze. A žiaľ, často ide o onkologických pacientov.

Ak predsa len odhliadneme od týchto šarlatánov, existujú v receptoch starých mám nejaké osvedčené recepty proti parazitom?
Ľudové liečiteľstvo pozná veľký počet prírodných antiparazitárnych preparátov. Vo všeobecnosti je to cesnak, ktorý sa považuje za účinný prostriedok pri viacerých ochoreniach. Nielen pri parazitoch. Tekvicové semienka sa používali pri liečbe pásomnice. Palina pravá pôsobí na mrle, šťava z mrkvy tiež. V ľudovom liečiteľstve sa pravdepodobne využívajú aj dnes. Tých rôznych ľudových receptov sa dá nájsť na internete veľmi veľa a je otázne, či to vôbec funguje. Internet však spôsobil ešte jednu vec.

Ľudia sa začali diagnostikovať sami?
Presne tak. Chodia k nám s konkrétnymi nálezmi, ktoré si určili podľa článkov, ktoré našli na internete. Vsugerovali si, že majú nejakého parazita a majú aj konkrétnu predstavu, ako sa ho zbaviť. My ponúkame exaktné metódy, vieme parazity identifikovať spoľahlivo.

Vráťme sa ešte k Nobelovej cene. Ďalší dvaja parazitológovia ju získali za objav Avermectinu, respektíve Ivermectinu, lieku proti elefantiáze a riečnej slepote. Ako funguje ich liek?
Vedci vyrobili preparát z pôdnej baktérie z Japonska. Tieto mikroorganizmy vylučujú látky, ktoré sa používajú aj pri liečbe iných ochorení. A zistili, že tento prípravok pomáha aj pri liečbe dvoch spomínaných ochorení, ktoré podobne ako malária spôsobujú veľké ťažkosti v tropických oblastiach.

Ako sa vlastne rozvíja elefantiáza?
Je to devastujúce ochorenie. Parazit meria asi desať centimetrov a putuje v tele človeka do lymfatických uzlín, kde spôsobuje poruchy obehu lymfy, zápaly lymfatických ciev. Vznikajú tak veľké opuchy. Deformácie končatín, hrudníka, skróta. Je to ochorenie, ktoré sa lieči veľmi ťažko. No zdá sa, že preparát oboch vedcov funguje spoľahlivo. Ich liek dokáže choroby spôsobené týmito parazitmi účinne liečiť. Možno ho používať aj proti niektorým vonkajším parazitom. Niekde ním liečia svrab.

Možno najhorším dôsledkom elefantiázy je to, že spoločnosť chorých ľudí odvrhne. Dokážu tieto lieky vrátiť ľuďom zdravé nohy?
Kvalita ich života je výrazne obmedzená. Sú úplne vyradení z pracovného procesu. Pokiaľ sa to nezachytí včas, tak je liečba mimoriadne náročná. Ivermectin dokáže zlikvidovať parazity, no následky tejto choroby, deformácie končatín sa nedajú riešiť nijako inak než chirurgicky. A to sa nie vždy podarí.

Záleží na tom, do akej miery zasiahla lymfatické uzliny pacienta, ako dlho už trpel touto chorobou. Stále sa hľadajú nové možnosti, ako sa vyrovnať s týmto ochorením, je ich viac. Prednosťou lieku je však aj to, že dokáže pôsobiť v tele dlhý čas. Pol roka až rok.

Ľudia ho teda môžu užívať preventívne?
Áno. A to je veľmi užitočné. Liek je vhodný napríklad aj pri prevencii onchocerkózy, riečnej slepoty.

Podarí sa tieto dve ochorenia, elefantiázu a riečnu slepotu dostať skutočne pod kontrolu?
Verím, že áno. Existujú plány, že do roku 2020 by malo dôjsť k útlmu týchto ochorení. Podľa mňa sú celkom reálne a držím im palce. No len preparáty by asi nestačili.

Čo treba ešte urobiť?
Ohrozené krajiny sa musia zamerať aj na ďalšie preventívne opatrenia. Pôvodcov oboch chorôb prenáša hmyz. V prípade elefantiázy sú to komáre. Pokiaľ ide o riečnu slepotu, tak tam infekciu prenášajú malé muchy, ktoré sa zdržujú v blízkosti vodných tokov. Treba redukovať populácie týchto komárov a múch. Lieky spoľahlivo zlikvidujú parazita v tele človeka, no nemožno zabúdať ani na prenášačov infekcie.

Je boj s parazitmi náročný aj preto, že sa mnohé z nich dokážu dlho skrývať v ľudskom tele?
Áno, hľadanie vhodnej liečby môže byť komplikované aj z tohto dôvodu. Napríklad parazit, ktorý spôsobuje riečnu slepotu, dokáže v ľudskom tele prežívať 10 až 15 rokov. Larvy, ktoré migrujú pod kožou, takisto vydržia približne dva roky. Niektoré z parazitov sú zas pozoruhodne prispôsobivé.

Dirofilária. Novodiagnostikovaný parazit na... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Dirofilária, parazit, skúmavka Dirofilária. Novodiagnostikovaný parazit na Slovensku. Putuje pod kožou do rôznych orgánov vrátane oka.

Sú to napríklad tripanozómy (spôsobujú takzvanú spavú chorobu, z divých zvierat ich na človeka prenáša mucha tse-tse, pozn. red.). Tie vedia meniť svoju štruktúru a dokážu tak unikať rôznym obranným mechanizmom. Parazit sa v tele hostiteľa zabezpečí na veľmi dlhý čas a potom sa za určitých okolností ochorenie prejaví. Preto je liečba komplikovaná.

Znamená to, že cestovatelia nemusia o parazitovi vedieť dlho po návrate z cudziny?
Je veľa parazitóz, ktoré sa prejavia až po dlhšom čase. A nemusíme ani hľadať príklady v exotických krajinách. Stačí, keď uvediem toxoplazmózu, čo je pomerne časté ochorenie v našich podmienkach, ktoré spôsobuje parazit prenášaný mačkami. Odhadujem, že na Slovensku je infikovaných asi 40 percent ľudí. To je naozaj veľký počet. A z toho u 80 percent nakazených prebehne akútne ochorenie bez akýchkoľvek príznakov.

Iba u 20 percent pacientov postihnutých toxoplazmózou sa toto ochorenie nejako prejaví. Napríklad zvýšenou teplotou, zväčšenými uzlinami… Takto to funguje pri väčšine toxoplazmóz. Či už tropických, alebo aj našich. Je to veľký problém. No na druhej strane poznáme aj také parazitózy, ktoré dokážu postupovať pomerne rýchlo a so zjavnými následkami, často fatálnymi následkami, ako to zažili v 60. rokoch v Českej republike.

Čo presne sa udialo?
V jednom plaveckom bazéne sa premnožili meňavky rodu Naegleria. Tie sa presúvajú cez nos do centrálneho nervového systému, kde dokážu spôsobiť devastujúce ochorenie. Nasledujú bolesti hlavy, bezvedomie a ak sa nepodarí včas diagnostikovať príčinu, tak človek zomiera. V Ústí nad Labem sa nakazilo 16 ľudí.

Zakladateľ Microsoftu, dnes známy filantrop Bill Gates sa raz vyjadril, že vyrovnanie sa s parazitmi prinesie svetu ekonomický rozmach. Ako to možno chápať?
Čítal som tento výrok a priznám sa, že neviem, aké parazity mal na mysli. Sú tu minimálne od doby, odkedy je na Zemi ľudstvo. Parazity sa nedajú zlikvidovať úplne. Nikdy sa to nebude dať.

Možno Bill Gates narážal na fakt, že parazitické ochorenia bránia z rôznych dôvodov mnohým biednym ľuďom uplatniť sa a deťom normálne študovať…
Z tohto hľadiska na tom možno niečo bude. Malária obmedzuje kolobeh kyslíka v tele a mozog je ním nedostatočne zásobovaný.

Je pravda, že počet parazitických infekcií na Slovensku pomaly klesá?
Tých klasických chorôb je naozaj menej. Pásomníc, mrlí. Kedysi sme mali asi 100 prípadov škrkaviek ročne. Teraz ich máme v Bratislave priemerne 35. Čo je inak počet, aký je ročne evidovaný v celej Českej republike…

Je to vďaka zlepšujúcej sa hygiene?
Jednoznačne. Budovanie mestských kanalizácií bolo jedným z významných opatrení, ktoré vstúpilo do životného cyklu škrkaviek. Predtým boli časté suché záchody, septiky, žumpy. Ich obsah sa vynášal do záhrad, do poľa. Infekcia sa vracala k ľuďom cez neumytú zeleninu. Veľmi dobre si spomínam na toto obdobie, keď parazity takýmto spôsobom cirkulovali. Suché záchody nájdete na dedinách aj dnes, ale ak sa napríklad ich obsah spracúva v kvalitne založenom komposte, môže to infekciu zlikvidovať. Hygienická úroveň ide dopredu, no nikdy to neskončí „na nule“.

Tradičné ochorenia sú na ústupe, no netlačia sa k nám nové, pre nás neznáme choroby?
Objavujú sa u nás nové parazity, ktoré sme nikdy nediagnostikovali. Napríklad líščia pásomnica, tú sme zaznamenali po prvý raz v roku 1997 a odvtedy sa veľmi rýchlo rozšírila. Odhadujem, že dnes máme na Slovensku 35 až 40 pacientov postihnutých touto nákazou. Parazit sa usadí a pomaly rastie v pečeni, kde môže prežívať niekoľko rokov bez toho, aby spôsoboval človeku nejaké problémy. Literatúra uvádza 15 až 20 rokov. Potom už sú funkcie pečene značne obmedzené.

Ako sa k nám dostala?
V prípade tejto choroby to zrejme súvisí s odstránením železnej opony, a teda aj plotov po roku 1989. To spôsobilo, že k nám mohli prebehnúť infikované líšky z alpských oblastí. Väčšina nových parazitov sa však k nám dostane jednoducho tak, že ich sem niekto zavlečie z cudziny. Alebo sa k nám prepravia spolu s nejakým tovarom. Medzi novoobjavené parazity patrí napríklad dirofilária, tenký červ. Začali sa objavovať zápaly rohovky, ktoré spôsobujú meňavky u ľudí s kontaktnými šošovkami.

Má svoj podiel na tom aj klimatická zmena?
Určite. Zaujímavé je to napríklad v prípade pôvodcu leishmaniózy, ochorenia, ktoré spôsobuje prvok-parazit a prenášajú ho flebotómy, čo je hmyz podobný komárom. Nedávno som čítal, že ich objavili pri Budapešti. Naša hranica s Maďarskom je tak možno severnou hranicou rozšírenia tohto parazita. Už sa vyskytuje aj v Chorvátsku. Podmienky na jeho prežitie boli donedávna vhodné iba v tropických a subtropických oblastiach.

Malária sa sporadicky objavovala aj na Slovensku. Od 60. rokov nebol zaznamenaný žiaden prípad. Môže sa vrátiť?
V roku 1963 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila Československo za bezmalarickú oblasť. Dovtedy sa objavovali menšie epidémie na východnom a južnom Slovensku. Parazita, ktorý spôsobuje maláriu, v krajine už pravdepodobne nemáme. Stále však v našom prostredí žije komár rodu Anopheles, ktorý je schopný maláriu prenášať.

Niektorí moji kolegovia tvrdia, že by to nebol až taký problém, aby sa malária znova vyskytovala aj v našich podmienkach. Možno stačí, aby ju sem zavliekol niekto z oblastí, kde sa malária bežne vyskytuje. Argumentujú prípadom letiskovej malárie v Prahe.

Bola to malá epidémia?
Na letisko v Prahe sa pred niekoľkými rokmi leteckou dopravou dostal komár, ktorý bol infikovaný plazmódiami, parazitmi spôsobujúcimi maláriu. V okolí štyroch až piatich kilometrov nainfikoval štyroch ľudí, u ktorých neskôr prepukla malária.

A ako to vidíte vy?
Je pravda, že sa menia klimatické podmienky, teploty rastú. No som presvedčený o tom, že znovuzavlečenie malárie na naše územie by až také jednoduché nebolo.

Ľudia vyvíjajú nové lieky, stíhajú si parazity rovnakým tempom rozvíjať odolnosť?
Aj parazity sa bránia. Parazit akosi „vie“, že bez hostiteľa neprežije. A vždy si nájde prostriedky, ako uniknúť najnovším liekom a metódam. Parazity nevyhubíme. A asi to ani nie je celkom žiaduce, pretože, ako som už naznačil, parazity sa možno raz budú využívať pri terapii a liečení iných závažných ochorení.

František Ondriska (1952)

František Ondriska Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
František Ondriska František Ondriska
  • parazitológ
  • Vyštudoval biológiu a mikrobiológiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
  • V minulosti pôsobil v Myjave na mikrobiologickom odbore Okresného ústavu národného zdravia.
  • Od roku 1998 pracuje v bratislavskom zariadení HPL ako vedúci oddelenia parazitológie.
  • Je špecialistom na diagnostiku toxoplazmózy.
  • Je autorom a spoluautorom vyše 170 odborných štúdií publikovaných vo vedeckých časopisoch.
  • Vyvinul a zaviedol metódu na diagnostiku parazitických infekcií oka.
  • Je dlhoročným podpredsedom a členom výboru Slovenskej parazitologickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied.
  • Takisto je členom Slovenskej spoločnosti klinickej mikrobiológie, Slovenskej spoločnosti infektológov.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #medicína #parazity