V slamených domoch chcú bývať aj ajťáci, hovorí slovenská architektka

Architektka Zuzana Kierulfová sa stavbám z prírodných materiálov venuje už dvanásť rokov. Navštívila aj výskumné laboratórium priekopníka ekoarchitektúry nemeckého profesora Gernota Minkeho na univerzite v Kasseli.

03.07.2016 10:00
debata (52)

Podľa jeho projektu v Hrubom Šúre postavili slamený dom, v ktorom má dnes Zuzana Kierulfová so svojím manželom Bjornom architektonickú kanceláriu. Záujem o ekostavby rastie, ľuďom čoraz viac záleží na zdravom prostredí. Veď dnes väčšinu života trávime v interiéroch.

Na kupole netreba kosiť trávu, hovorí... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
kierulfova vyska Na kupole netreba kosiť trávu, hovorí architektka Zuzana Kierulfová.

Prečo vás oslovujú prírodné materiály?
Nech sme pred rokmi skúšali akýkoľvek materiál na trhu, nemala som pocit, že by sme vytvorili pre ľudí dobré domy. Ľudia veľa platili, ale kvalita vnútorného prostredia, ktorú za svoje peniaze dostali, sa nevyrovnala starým hlineným domom.

V čom boli nedostatky?
Pôvodné materiály sú pre ľudí aj prírodu neškodné, pri nových nikdy neviete. Na starej chalupe po babke sa hneď cítite lepšie, dobre sa vám tam spí. A to pramení z použitia prírodných materiálov. Aj opticky sú prírodné materiály príjemnejšie, majú rôzne farebné odtiene aj štruktúru. Pre ľudí je prirodzenejšie a harmonickejšie vnímať viaceré odtiene. Intuitívne aj na dotyk je vám príjemnejšie drevo než laminát, je to akési pravdivejšie.

Bývali ste niekedy v paneláku?
Ale áno. Paneláky bývali často prekúrené, v zime sa tam vzduch veľmi vysušoval, ich obyvatelia boli často chorí. Len čo sme sa presťahovali do mlyna, ktorý sme tu v Hrubom Šúre zrekonštruovali, znížili sme teplotu. Nevykurovali sme toľko a odvtedy sme neboli chorí.

Viete charakterizovať, akí ľudia dnes hľadajú zdravší spôsob života?
Skôr mladí, rozhľadení a vzdelaní. Tí, ktorí si uvedomujú aj iné súvislosti. Napríklad to, že nie je jednoduché žiť a stavať bez toho, aby to malo dlhodobý vážny dosah na životné prostredie.

Priekopník prírodných stavieb prof. Gernot Minke hovorí, že mnohí považujú hlinu a slamu za stavebný materiál chudobných. Myslia si to aj Slováci?
Sú to stavby pre všetkých. Znovuobrodenie hliny a slamy na Slovensku sa začína hlavne odvážnymi mladými a vyššou strednou vrstvou. Mladí ľudia majú odvahu, vedia sa zaučiť a pustiť sa do svojpomocnej výstavby, aby sa vyhli hypotékam. Vyššia stredná vrstva má dostatočný príjem na to, aby mohli rozmýšľať nad inými hodnotami, ako len nad prežitím.

Prírodné materiály sú dokonalé, to len ľudia ich musia znovu spoznať, naučiť sa s nimi narábať a využiť ich v svoj prospech.

Sú prírodné stavby drahé? Veď íl a slama by mali byť dostupné, či nie?
Obyčajne to, čo sa robí v malom množstve a nie je automatizované a zabehané, je drahšie pri výrobe a postupy na stavbe sú zložitejšie a namáhavejšie. V Latinskej Amerike, kde veľa pôsobil profesor Minke, sú dostupné skôr z hľadiska lacnej pracovnej sily. Je pravda, že prírodné materiály lákajú ľudí k svojpomocnej výstavbe, ktorá môže vyjsť lacnejšie, ale často sú predstavy o cenách za prírodnú stavbu nereálne. Ak si chcete na Slovensku postaviť kvalitný prírodný dom, potrebujete kvalifikovaných remeselníkov, ktorí vedia stavať z hliny, alebo sa zručnostiam sami naučiť, lebo zo spoločnosti sa prirodzené praktické skúsenosti s hlinou vytratili. Aj keď pri hline je výhoda, že sa dá donekonečna recyklovať. Keď sa vám niečo nepáči, len ju zoškrabete, zamiešate s vodou a skúsite znovu. Hlina chybičky odpustí, aj keď napokon sa s ňou tak či tak musíte naučiť pracovať.

Čo stojí postaviť prírodný dom?
My robíme pasívne domy z prírodných materiálov, ktoré sú o čosi drahšie než bežné stavby Za kvalitu zaplatíte. Pasívne domy – drevostavby sa stavajú od 1 400 eur za štvorcový meter úžitkovej plochy. Ťažko sa však porovnáva, závisí od projektu. Lenže uvedomte si, že napríklad steny tvoria iba desať percent domu. Keď ušetríte na stenách, celkové úspory nie sú veľké. Mnohí si však viac cenia zdravé prostredie, ktoré prírodné stavby v pasívnom štandarde poskytujú. Dôležitá je aj ich dlhodobá úspora pri prevádzke, vyššia kvalita stavby, a teda aj dlhšia životnosť a vyššia predajná cena v budúcnosti.

Interiér slameného domu v Hrubom Šúre slúži ako... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
kupola, architektúra Interiér slameného domu v Hrubom Šúre slúži ako architektonická kancelária. Vetrá sa cez otvor na strope.

Aké nevýhody majú prírodné stavby?
Hlinené domy napríklad nie sú vhodné do záplavových oblastí alebo ich musíte postaviť tak, že naspodku nie je hlina. Treba ovládať materiály a používať ich tam, kde to dáva zmysel. V novostavbách napríklad urobíte drevenú konštrukciu, slamenú izoláciu a do interiéru dáte hlinu. Prírodné materiály sú dokonalé, to len ľudia ich musia znovu spoznať, naučiť sa s nimi narábať a využiť ich v svoj prospech. Tradičné materiály sa dajú použiť na dosiahnutie súčasných štandardov.

Nehrozí pri slame nebezpečenstvo požiaru?
Nie, ak sa na stavbe nepovaľuje voľná slama. Pri hotovom dome sú steny omietnuté, a tak sú chránené. Samotné balíky sú tak dobre zlisované, že zapáliť ich je ťažké. Slama v stene nehorí, iba tlie. Vo všetkých okolitých krajinách robili skúšky a vyšlo im, že stena zo slamy dokázala ohňu odolávať dve hodiny. To už je protipožiarna stena. Napríklad vo Francúzsku majú na slamené stavanie vypracované normy, ktoré im umožnili postaviť zo slamy aj sedemposchodové bytovky, kancelárie a dokonca v Paríži majú tri slamené školy.

Kde je na Slovensku najviac prírodných stavieb? V okolí Bratislavy?
S prírodnými stavbami sa začalo v Zaježovej, teraz sú už aj v okolí Bratislavy. Keď sa postaví jeden prírodný dom, akosi začne priťahovať pozornosť a podobné domy v okolí sa začnú rozrastať. Asi sa nájdu podobne zameraní ľudia… Možno stavať stavby organických tvarov, tie sa z hliny či slamy robia ľahšie. Ale rovnako sa dá urobiť aj prísny tvar a moderný interiér z prírodných materiálov. Keď sa ľudia prídu pozrieť do nášho slameného domu v Hrubom Šúre, sú prekvapení jeho kvalitou a príjemným pocitom, ktorý vyvoláva prírodný interiér.

Prečo slamená kupola vznikla tu na Slovensku, a nie v Portugalsku, ako prof. Minke pôvodne plánoval?
Pretože v Portugalsku mala vzniknúť v chránenej oblasti, no medzičasom tam prekročili povolený počet domov. Takže na kupolu už nedostali stavebné povolenie. Nesúviselo to s materiálom, v Portugalsku majú viacero slamených klenieb od profesora Minkeho.

Koľko trvalo postaviť slamenú kupolu podľa jeho projektu v Hrubom Šúre?
Pol roka. Mali sme však veľkú pomoc, štyri týždne tu bolo 30 ľudí z celého sveta. Dobrovoľníci aj skúsení stavitelia. Profesor Minke rád navrhuje svojpomocné stavby a realizuje ich počas workshopov. Pán Minke sám viedol workshopy, porozdeľoval ľudí do štyroch skupín, ktoré pri činnostiach rotovali, aby si vyskúšali rôzne činnosti. Každej skupine určil zodpovedného vedúceho, priateľov a páry porozdeľoval, aby sa ľudia zoznámili. Bol to zážitok. Hrubá stavba trvala šesť týždňov, potom sa robili dorábky – dekoratívne omietky a podobne.

Ako ste sa vlastne zoznámili s profesorom Minkem?
Pred niekoľkými rokmi na jednej z odborných konferencií o slamených domoch v Nemecku, bolo tam okolo 200 ľudí. Zoznámili sme sa však pri tanci. Aj teraz profesor povedal, že na Slovensko príde pod podmienkou, že usporiadame tanečnú party. A to bude mať budúci rok 80 rokov. Je vo forme, pretože zdravo žije.

Vraj nemá ani mobil. Má odpor k moderným technológiám?
Počítač používa, no mobil nemá, ani stacionárny bezdrôtový telefón. Robil výskumy o elektromagne­tickom žiarení a chce sa pred ním chrániť. Má aj takých zákazníkov, ktorí nechcú mať v dome signál. Aj my tu v kupole máme zlý signál. Hlina redukuje vlnenia, no slabým miestom sú otvory.

Kupola z nepálených tehál. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
kupola, tehly, stavba , architektúra Kupola z nepálených tehál.

Je vôbec vhodné mať v prírodnom dome moderné technológie – počítače a plazmový televízor?
My tu máme počítače, ale aj zo samotného nábytku alebo čistiacich prostriedkov sa vyparuje veľa látok, ktoré škodia zdraviu. Bežne aj nedostatočné vetranie spôsobuje zvýšenú koncentráciu CO2 a následnú únavu obyvateľov. Takže keď človek môže pre seba spraviť niečo dobré a postaviť si prírodný dom, ešte k tomu s riadeným vetraním, prečo nie? Je to lepšie aj pre životné prostredie. A málokto myslí aj na odpady. Keď staviate alebo rozoberiete prírodný dom, nebudete mať žiadny odpad. Čo urobia ďalšie generácie so všetkým polystyrénom a iným odpadom? Navyše dobre postavené prírodné stavby sú veľmi trvácne. Vo Francúzsku sa zachovali aj storočné slamené domy. Videli sme dom zo slamených balíkov, ktoré boli spájané kovovými drôtmi.

Keď si niekto chce postaviť slamený dom, čo má urobiť? Nájsť si architekta, ktorý mu poradí, kde nájsť materiál?
Ľudia sa obracajú na naše združenie ArTUR, kde máme všetkých potrebných odborníkov na slamené domy. Tí vedia poradiť, niektorí aj pomôžu pri stavbe.

Ako sa na váš slamený dom pozerá dedina?
Pozitívne. Keď sme dom stavali, urobili sme dni otvorených dverí. Dedina sa tiež trochu zapojila, ľudia sa prišli pozrieť. Potom stavba začala Hrubý Šúr zviditeľňovať, dnes je pred krčmou aj ceduľa upozorňujúca na slamený dom.

Boli ste vo výskumnom laboratóriu profesora Minkeho na univerzite v Kasseli?
Áno, mal tam experimentálne pole, kde so študentmi skúšali rôzne stavby. Vymyslel aj klobásovú stavebnú metódu, keď sa nekonečná gáza napĺňa keramzitom s hlinou a ešte zamokra z toho môžete stavať. Vyzerá to ako hlinené klobásy. Veľká škoda, že jeho laboratórium od roku 2011 nefunguje. Je svetovo uznávaným odborníkom, ale doma nikto nie je prorokom. Napríklad betonári nemohli zniesť prírodné materiály.

Pritom v Jemene majú celé hlinené mestá, ktoré pretrvali veky. Prečo sa ľudia v hlinených domoch dobre cítia?
Hlina vytvára akúsi mikroklimatizáciu. Íl je úžasný materiál, ktorý viaže vlhkosť zo vzduchu. Keby sme také čosi chceli vyrobiť umelo, nepodarí sa nám to.

Vzrastá záujem o prírodné stavby?
Áno, hlavne u mladých. Na prvých stavebných výstavách sa ľudia smiali, či sa chceme vrátiť do kamennej doby. Dnes sa to celkom obrátilo, ľudia nás vyhľadávajú s tým, či im vieme postaviť prírodný dom.

Berú prírodné domy ako alternatívu či skôr moderný trend?
Zo začiatku ako lepšiu alternatívu, teraz sa to postupne mení na moderný trend. Aj my združujeme profesionálov, výrobcov prírodných materiálov, remeselníkov. Je to zdravšia alternatíva bežných materiálov. Dnes je veľký dopyt po hlinených omietkach a zvýšil sa dopyt aj po slamených stavbách. Väčšina záujemcov je vysokoškolsky vzdelaných, je medzi nimi veľa ajťákov.

Líšia sa moderné prírodné metódy od tradičných?
V rôznych regiónoch sa uplatňovali rôzne techniky, dnes už ich používame inak, aby sme dosiahli potrebný komfort a úsporu. Zmenil sa náš spôsob života, dnes je skôr sedavý, naši predkovia trávili väčšinu dňa vonku a v dome si iba navarili, vykúrili ho a spali tam. My 90 percent svojho života trávime v interiéroch, preto by sme mali dbať na to, aby boli zdravé.

Zuzana Kierulfová

Architektka a remeselníčka, špecializuje sa na architektúru z prírodných materiálov a nízkoenergetický a pasívny štandard budov. Pôsobí v architektonickom štúdiu Createrra a OZ ArTUR. Zúčastnila sa na početných zahraničných seminároch a workshopoch o stavaní s hlinou, slamou a pecí.

slamenú kupola, architektúra, kierulfová
Autor: Pravda,Ľuboš Pilc

© Autorské práva vyhradené

52 debata chyba
Viac na túto tému: #architektúra #ekologická stavba #Hrubý Šúr