Šéfka Úradu jadrového dozoru: Havária pri Viedni by tiež mala jadrovú silu

Zatiaľ čo životnosť fosílnych palív sa odhaduje na 80-100 rokov, jadro má plány na tisíc rokov. Využívanie jadra však musí ísť ruka v ruke s bezpečnosťou, ale aj s ochranou jadrových materiálov a jadrových odpadov. Na bezpečnosť jadra poukázala na 60. výročnej konferencii Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni aj Marta Žiaková, predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR, ktorá po svojom prejave poskytla rozhovor denníku Pravda.

10.10.2016 20:00
debata (35)
Jadrová energetika je kontroverzná, veľmi... Foto: Ivan Majerský, Pravda
Marta Žiaková Jadrová energetika je kontroverzná, veľmi hlasno sa diskutuje o jej rizikách, tvrdí Žiaková.

Je jadrová energetika kontroverzná?
Jadrová energetika je kontroverzná, ale prečo je kontroverzná? Veľmi hlasno sa totiž diskutujú riziká v tejto oblasti. Tie riziká, samozrejme, máte, ale riziká majú aj iné priemyselné oblasti, ale o tých sa nediskutuje. Myslíte, že by nás menej postihla havária veľkého lietadla na Schwechate? Celý Dunaj až po deltu by išiel, všetko, čo tam majú, by vytieklo von. (Pri Schwechate neďaleko Viedne je Dunaj, letisko aj ropná rafinéria, celá lokalita je s Dunajom spojená spodnými vodami, pozn. red.)

Prečo ste na konferencii MAAE vystúpili s prejavom zameraným na súčinnosť agentúry a Európskej únie?
Bol to prejav v mene únie, keďže aktuálne predsedáme EÚ. Čo sa týka obsahu, ten sa pripravuje a koordinuje so všetkými členmi EÚ. V princípe sa dotkol všetkých oblastí, ktoré má viedenská agentúra v kompetencii. Tieto vyplývajú zo štatútu agentúry od jej založenia v roku 1956. Základné veci sú: zárukový systém za jadrové materiály (z angl. originálu SafeGuards), a krajiny, ktoré uzatvorili zmluvu s agentúrou, sa zaviazali, že všetky jadrové materiály, ktoré máme, rovnako aj jadrové zariadenia, sa využívajú a budú sa využívať na mierové účely. Agentúra v rámci svojich kapacít chodí a kontroluje, či to, čo národné úrady jadrového dozoru nahlasujú, je pravdivé. Celé to smeruje k tomu, aby nemohol byť zneužitý jadrový materiál na výrobu jadrových zbraní.

Má agentúra dostatočné kompetencie, aby jadro bolo bezpečné?
Agentúra má v rámci fyzickej bezpečnosti poradný hlas, keďže toto je úloha štátu. Agentúra je medzinárodným garantom, kde sa vytvárajú odporúčané štandardy na skladovanie rádioaktívnych materiálov a na zabezpečenie ich fyzickej bezpečnosti. Pre nás sú dôležité tieto štandardy, spolupracujeme s MAAE v rámci Safety, podporili sme tzv. P-reviews, čo sú partnerské previerky, pri ktorých sa sleduje, či je členský štát schopný vykonávať svoju prácu takou formou, v akej sa zaviazal a aká je potrebná. Jadrová zodpovednosť je národná zodpovednosť, ale je medzinárodne dosť sledovaná. Pre úplnosť, ide o dva dokumenty: Dohovor o jadrovej bezpečnosti a Dohovor o nakladaní s jadrovým odpadom – keďže je to problematika, ktorá môže spôsobiť cezhraničné problémy, tak sa dokladuje, akým spôsobom tá-ktorá krajina uvádza do života odporúčania MAAE.

Je jadro politický projekt? Štáty EÚ vynakladajú takmer 300 miliónov eur ročne na chod tejto agentúry.
Koľko sa platí, je známe. Treba si uvedomiť, že jadro využívame od polovice 50. rokov, keď už boli prvé aplikácie na výrobu elektrickej energie. Vtedy tie peniaze efektne vynaložené boli. Teraz tieto peniaze vynakladáme na to, aby tieto techniky a technológie mohol bezpečne využívať celý svet.

Na čo sa kladie dôraz z oblastí mimo výroby energie?
Napríklad jadrový odpad majú aj krajiny, ktoré nevyrábajú energiu z jadra, keďže jadrový materiál sa dnes bežne používa v medicíne – materiál sa využíva na výrobu rádiofarmák alebo technológie na diagnostiku, pričom v princípe tieto metódy patria k tým šetrnejším, bez agresívnych zásahov do organizmu. Najvyššia suma smeruje do laboratórií v Seibesdorfe, ktoré sú zamerané na výskum v oblasti poľnohospodárstva, na mapovanie vodných riečisk, tu sa vyvíjajú aj nové technológie na diagnostiku, respektíve zvládnutie chorôb. Napríklad keď zúrila ebola, tak agentúra zapracovala a prispela ku skoršej diagnostike eboly. Rovnako tiež v prípade ziky, pričom aktuálne sa už pracuje na prípadných možnostiach potlačenia týchto chorôb. Agentúra zabezpečuje pre rozvojové štáty technológie, ktoré vám vedia zabezpečiť zbavenie ľudstva spavej choroby – na Slovensku napríklad chováme kolóniu múch tse-tse, ktoré vieme dodať ktorémukoľvek partnerskému štátu v núdzi. Sterilizované muchy tse-tse dokážu zdecimovať lokálne kolónie až na 10 % z pôvodného množstva, bez použitia insekticídov či pesticídov, čiže bez následkov na prostredie.

Oplatí sa jadro?
Staré jadro sa oplatí, nové v tomto okamihu asi nie. Ale čo bude o 20 alebo 40 rokov, ťažko povedať. Dnes ráno OPEC (rozhovor vznikol 29. 9. pozn. red.) znížil ťažbu ropy, takže cena ropy išla v okamihu hore. Ceny ropy ťahajú, samozrejme, hore aj ceny plynu, takže rovnica sa zase mení. Na čo dbáme my, je, aby priorita firmy, ktorá vlastní tieto technológie, bola bezpečnosť. A ak to tak nie je, tak to musíme nastaviť tak, aby to nereprezentovalo zbytočné riziko. Čo sa nákladov týka, nové sa neoplatí, ale to sa bavíme o Európe. Napríklad v Jordánsku vychádzala cena na 95 eur za MWh, a sú spokojní, lebo tam stojí energia ešte viac. Ceny na burze v EÚ sa momentálne pohybujú okolo 25 eur/MWh, a keď krajina nemá nerastné suroviny, nemá ropu či uhlie, tak jadro je zárukou dlhodobej bezpečnej dodávky elektriny.

Japonsko sa, naopak, jadra vzdáva.
Japonci po havárii vo Fukušime prešli naspäť na fosílne pálivá a emisie im v tejto chvíli odišli do neuveriteľných výšok. Vždy je jedno vyvážené iným, ak je prirodzená rovnováha deformovaná podporami. V princípe, jadro je v súčasnej dobe nekonečne nákladné, čo sa týka výstavby, ale samotná prevádzka, aj čo sa týka safety a security, je mimoriadne lacná. Treba si tiež uvedomiť, že jadro zarába na svoju bezpečnosť – napríklad Úrad jadrového dozoru (ÚJD) je plne financovaný poplatkami od Slovenských elektrární či od držiteľov jadrových materiálov. Tabuľkové ohodnotenie v ÚJD spôsobovalo 20 % fluktuáciu pracovnej sily, čo znemožňuje udržať potrebnú odbornosť zamestnancov.

Ako vychádza miera nákladov a výnosov na Slovensku?
Mochovce 1, 2, čo sa týka ekonomiky, sú 50:50. Bohunice sú na tom ešte o niečo lepšie, boli postavené za menšie náklady a vynaložené prostriedky nie sú neprimerané. Nové zdroje sa predražujú, ceny vstupov sa znásobili, to však platí všade, aj pre klasickú bytovú výstavbu. A aj nové byty sú vždy drahšie aj vinou vývoja cien nových apartmánov. A hlavne, pri nových stavbách je nutné maximálne dodržiavať bezpečnosť, aby nedochádzalo k nešťastiam.

Medzinárodná agentúra na strane jednej, štáty ich a finančné príspevky na strane druhej, stavitelia elektrární na strane tretej. Nedochádza k zneužívaniu alebo ku krížovému financovaniu alebo k zneužitiu draho vyvinutého know-how?
Elektráreň sa stavia vždy komerčne. Agentúra ale prispieva napríklad tréningom dozorov tretích krajín, aby si vedeli samy dozorovať procesy, dávajú sa odborné školenia, ako tvoriť legislatívu, ako robiť inšpekcie, akým spôsobom sa overuje projekt elektrárne a pod. V rámci tohto niečo školia sami, ale kopa vecí sa robí tak, že sa najímajú experti z celého sveta, ktorí týchto ľudí zaškoľujú. Alebo napríklad v oblasti medicíny, tu môžu členské štáty dostať od agentúry dokonca zariadenia. Ale členský štát dostane zariadenia tak, že ich agentúra kúpi od nejakej firmy, komerčná firma nedáva nikomu nič zadarmo. Agentúra má peniaze v rámci projektu pre konkrétnu krajinu. Ak je to napríklad projekt cyklotrónového centra na výrobou rádiofarmák, tak kúpi cyklotrón, celú súvisiacu technológiu, zaškolí týchto ľudí a pomôže zaviesť túto technológiu v rámci krajiny. Alebo agentúra vie dodať pozitrón-elektrónové tomografy na diagnostiku, vďaka tomu, že to kupuje agentúra, tak vie vyjednať lepšie ceny, ako keby to niekto kupoval komerčne. Na školenie sa využívajú už existujúce centrá, toto školenie prebieha dlhodobo, a to tak, že sa príjmu ľudia – študenti, ktorí sa v centre učia, pracujú tam a tu sú tiež dve možnosti – že to školenie poskytnete zadarmo alebo agentúra to za nich zaplatí.

Spomínali ste školenia na tvorbu novej legislatívy. Na konferencii tiež odzneli pripomienky členov na potrebu vytvorenia jednotnej regulácie napríklad čo sa týka nejadrového využitia jadra. Prispieva aj agentúra k nejakému celosvetovému zlaďovaniu predpisov?
Pri každej novej oblasti, ktorá sa rozvíja, v určitom okamihu začnú na pôde agentúry k tejto téme vznikať rôzne dokumenty – v konečnom dôsledku môžu vzniknúť až odporúčané štandardy. Následne je potom na každom štáte, aby si tieto premietol do vlastnej legislatívy. Rôzne oblasti pritom pokrývajú rôzne regulačné orgány. Vždy to ide od prípadu k prípadu. Pri neenergetickom využití jadra napríklad platí: Jedna vec je mať technológiu, a vždy však treba vedieť, či to má vhodné parametre pre nás. Vždy záleží na tom, čo to je, či je to len zdroj radiácie, alebo či tam je aj jadrový zdroj, podľa toho sa to licencuje. A potom, už samotnú prevádzku, teda to, čo je akceptovateľné a čo nie, určuje ten, kto je zodpovedný za zdravie ľudí, ten určí, čo má mať aké parametre a aké nie. Pri potravinách napríklad do hry vstupuje ešte aj svetový hráč, a to je Organizácia pre potraviny a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture organization), aktuálne existuje jedna divízia medzi FAO a MAAE a venuje sa práve tomuto.

Marta Žiaková (60) absolvovala Elektrotechnickú fakultu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, odbor technická kybernetika – automatizačná technika. Od roku 2002 vedie Úrad jadrového dozoru SR. V októbri 2015 bola zvolená za predsedníčku Riadiaceho výboru pre jadrovú energiu pri OECD.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #maae #jadrová energetika