Staněk: Trumpov americký sen nemusí byť fikcia

Budúci americký prezident Donald Trump môže americkej spoločnosti výrazne pomôcť ťažbou bridlicových energií. Tvrdí to v rozhovore pre Pravdu šéf Ústavu ekonómie a manažmentu a prognostik Slovenskej akadémie vied Peter Staněk. "Biela trieda, americký sen, rodinný dom, manželka doma, deti na škole, veľké auto alebo dve. Dá sa to stále spraviť, napriek obrovskej polarizácii, ktorá pokračuje v americkej spoločnosti," hovorí Staněk.

Peter Staněk
Donald Trump postaví Európu pred rozhodnutie, kadiaľ ísť ďalej, hovorí prof. Ing. Peter Staněk, CSc., prognostik SAV.
Autor: ,

Kam sa uberá Európa, svet? Kto za nás rozhoduje?
Na ilustráciu si zoberte napríklad pomer tradicionalistov a reformistov v Európskom parlamente. Kedysi bol pomer 70:30 v prospech tradicionalistov. Dnes je to 60:40, takisto v ich prospech, ale rýchlo sa to vyrovnáva a vzhľadom na narastajúce problémy, vnútorné aj vonkajšie, bude musieť Európa prijať rozhodnutie. Či naozaj máme pokračovať tradične, alebo máme zvoliť tú cestu alternatívneho rozvoja a ďalšieho smerovania. A práve v tom vítam zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA, lebo on postaví Európu pred rozhodnutie. Budeme sa musieť rozhodnúť, ktorou cestou.

Máme na výber?
Už sa nemôžeme spoliehať na strýčka Sama, ktorý nás obráni, ochráni a v prípade nejakých problémov nás ekonomicky zachráni. Musíme prijať vlastnú cestu a vlastné rozhodnutie. A to presne v čase, keď sa formuje obrovský blok na východe, Rusko, Čína, India a Irán. V čase, keď dochádza k výrazným geopolitickým zmenám, všimnite si spoluprácu Ruska a Číny v oblasti krízy na Blízkom východe alebo v oblasti Juhočínskeho mora. V Iráne vzniká malá Čína, obrovský producent automobilového priemyslu pre čínsky a európsky trh. A vzniká zaujímavá kombinácia práve tej čínskej predstavy, že musí vládnuť mier, aby fungoval obchod a aby všetci prosperovali.

Takže čínska história nás učí, čo nás bude čakať?
Stačí, ak sa vrátime v histórii do 14. storočia, k flotile admirála Čenga, ktorá sa plavila zo Šanghaja pozdĺž celej Ázie. Táto flotila všade, kde zavítala, utlmila všetky konflikty, lebo čínsky admirál zo sebou zobral 25-tisíc vojakov. A nastal mier a prosperita a dodnes Čengovi stavajú sochy vďaky po všetkých ázijských mestách. Pozor, nemýliť si túto flotilu s mongolskou flotilou Kublajchána, ktorú zničil svätý vietor kamikadze. Čengova flotila niesla mier, obchod a utlmenie konfliktov.

Razí Čína túto historickú cestu?
Čínsky prezident Si Ťin-Ping povedal krásnu vetu: Potrebujeme mier, aby bol obchod a obchod znamená prosperitu. Akoby kopíroval slová vtedajšieho admirála. Preto tvrdím, že všetci by sme mali študovať vlastnú históriu, ale aj históriu ostatných krajín, a uvedomiť si, že sme v kontinuite času pokračovateľmi tých, čo boli pred nami, a tí, čo prídu po nás, budú pokračovať v tom, čo my robíme. V tom je tá kontinuita generácií. Konflikty všetko zničia. Keď toto pochopia svetoví lídri, máte odpoveď na to, čo majú robiť.

Aké sú príčiny zväčšovania príjmovej nerovnosti vo svete?
Je to jedna z najzásadnejších vecí, ktorá by sa dnes mala skúmať. Bavíme sa o tom jednom percente, ktoré vlastní istú časť bohatstva, alebo že 10 percent vlastní 70 percent bohatstva. Prehlbuje sa ten rozpor, väčšina strednej triedy sa rozpadá, to je to, na čom zvíťazil Donald Trump v USA. Povedal: Zastavím to a vrátim americký sen strednej triede.

Dá sa to? Neklamal?
Dá sa to. Trump môže do štyroch rokov nahodiť procesy, ktoré môžu v priebehu ôsmich až desiatich rokov vrátiť USA tam, kde boli na začiatku 50. rokov. Biela trieda, americký sen, rodinný dom, manželka doma, deti na škole, veľké auto alebo dve. Dá sa to stále spraviť, napriek obrovskej polarizácii, ktorá pokračuje v americkej spoločnosti.

Čo teda konkrétne urobí Donald Trump?
Urobí jednu geniálnu vec. Podporí ďalšie podstatné rozšírenie ťažby bridlicového plynu a ropných pieskov. Toto napríklad doteraz viedlo k vytvoreniu 1,6 milióna pracovných miest a k zníženiu ceny energií pre americké obyvateľstvo aj pre podnikateľov o 40 percent. Teraz si predstavte, že to, čo ušetrili, mohli vrhnúť na spotrebu. Napríklad krízu v roku 2008 vyriešili tromi opatreniami a oddlžili obyvateľov.

Ako konkrétne USA oddlžili svojich obyvateľov?
Po prvé: prijali zákon o individuálnom bankrote, ktorý predpísal, že bankrot musel byť vyriešený osem mesiacov od podania na súd. Väčšina súdov rozhodla, že ste zaviazaní vyplatiť iba 65 percent dlhov a 35 percent musel veriteľ odpísať. Po druhé: zníženie cien energií vám vytvorilo finančný vankúš, ktorý ste mohli použiť na obnovenie spotreby. A po tretie: americké obyvateľstvo sa uskromnilo po roku 2008 najviac. Radikálne obmedzilo spotrebu, vyrovnalo dlhy a takto oddlžené znova začalo spotrebný cyklus. Obyvateľstvo USA si vyrovnalo svoje dlhy po kríze v roku 2008 za tri roky. Samozrejme, dlh štátu narástol, pretože sa sanovali banky, kľúčové firmy alebo veľká trojka z Detroitu. Zadlženosť štátu sa zvýšila, ale obyvateľstvu ste pomohli. Nič z toho v Európe neprebehlo.

V čom sú zásadné rozdiely medzi riešením podobnej situácie u nás, na Slovensku?
Zákon o individuálnom konkurze a vyrovnaní u nás platí približne päť rokov a musíte zaplatiť 90 percent dlhov. Pre vás to znamená, že vás to ochráni pred exekučným konaním, ale reálny efekt na nárast spotreby nie je, keďže tie dlhy musíte uhradiť takmer celé. A v Amerike toto zmenilo pohľad na spotrebu, už nechceli koráby či krížniky diaľnic.

Takže šetrením to zachránili?
Viete, Američania boli vždy ochotní cestovať za prácou alebo prijať horšie platenú prácu, tzv. low-cost job. Ale túto prácu im obsadili migranti, ktorí robili za menej ako za low-cost, niekedy len za byt a stravu. Preto prišiel Trump s tézou zastaviť príchod migrantov, lebo on chce vytvoriť aj pre tých nízkokvalifiko­vaných a slabých Američanov šancu, že budú robiť. Lebo prijme tézu, ak robím poctivo a tvrdo, zbohatnem a budem si plniť americký sen. Ázijci či Juhoameričania však prichádzajú do USA, aby kopírovali sen bielej Ameriky.

Biela je, zdá sa, často opakovaná farba, je za tým aj niečo viac?
Prosím brať len ako symbol – úspešnosť bielej strednej triedy 50., 60. rokov, nič viac.

Ako sa má biznis prispôsobiť zmenám, ktoré sa dejú vo svete?
Zmena firemnej štruktúry pomocou IT sektora, zmena obchodnej štruktúry vo väzbe na to, ako komunikuje zákazník a výrobca, či zmena schopnosti užívať a platiť viedla k vytvoreniu toho sveta, ktorý je dnes okolo nás. A práve ten svet sa nepáči budúcemu americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Ten napríklad vyhlásil, že afilácie firiem, ktoré sú v zahraničí, budú mať zisk zdaňovaný 41 percentami. A doma, v Amerike, budú zdaňované len 15 percentami.

Hypoteticky to znamená stiahnutie amerických zahraničných aktív do USA?
Odpoviem vám hypoteticky. Existuje hypotetický podnik, je na Slovensku, je najziskovejší v rámci koncernu, ale má problémy vzhľadom na pokles cien ocele. Ale vy ako majiteľ viete, že keď sa vrátite do Spojených štátov, tak dostanete dotácie na pracovné miesta, na technológie, nízke dane a tak ďalej. No a vy teda odídete, len chcete získať čo najvyššiu cenu za to, čo predáte.

Je toto normálna obchodná stratégia?
Určite nie. Je však nepochybne legálnou regulárnou firemnou stratégiou. A nepochybne sa viaže na celkovú kombináciu geopolitických prestávb, na zmeny politickej štruktúry, ako aj na zmeny cieľov spoločnosti a jej fungovania. A povinnosťou vedcov alebo výskumníkov je v predstihu identifikovať tieto zmeny a vlastne ponúknuť domácej podnikateľskej sfére, politickým elitám a tak ďalej, ten budúci obraz fungovania, nie jednotlivých opatrení, ale celej architektúry. Tak ako aj Trump urobí tú architektúru zmeny. A ak to máte v predstihu, tak sa viete vopred zariadiť, či ste slovenská, alebo nadnárodná firma.

Ako vnímate extrémizmus v spoločnosti?
Ja by som nesúhlasil s nálepkou extrémistické či populistické a s podobnými názvami. Tie subjekty, na ktoré sa pýtate, sú proste strany vzdoru, strany nespokojnosti. Uvediem to na príklade: Donald Trump vyhral americké voľby okrem iného preto, že ľudia s Pensylvánie a z amerického stredozápadu roky písali Clintonovcom, písali Bushovi, Obamovi, pomôžte nám. Písali, že všetko sa stratilo, odišlo to v rámci globalizácie do Číny a tak ďalej. Nikto nikdy neprišiel, každý na nich kašlal.

Napísali Trumpovi?
A ten tam na druhý deň bol, prešiel Pensylvániou, pýtal sa tých ľudí, v čom je problém, prečo žijú tak ťažko a povedal im, že sa to pokúsi zmeniť. V tomto ohľade ho nemôžete označiť za populistu či extrémistu, on proste pochopil, že tí frustrovaní ľudia, na ktorých elity nikdy nemali čas, už nemôžu ďalej.

Čo z toho vyplýva pre Slovensko?
Zoberte si poznanie, že 81 percent ľudí žije od výplaty k výplate a neušetrí nič a desať percent ušetrí 100 eur mesačne. Ak chcú niečo kúpiť, musia si vziať pôžičku. No a tí zvyšní šetriť nemusia, lebo majú toľko, že nevedia, čo so svojím zárobkom. To znamená, že tá frustrácia väčšiny z toho, že si ich nikto nevšíma a nikto nevidí ich problémy a nechce ich riešiť, viedla k nárastu takých strán a hnutí. Nie je to len slovenský fenomén, ako príklad môžeme uviesť Syrizu v Grécku, Le Pennovú vo Francúzsku, alebo aj Donalda Trumpa. Koniec koncov povedzme si otvorene – v brexite nerozhodlo to, že tu boli migranti v Callais a chceli sa dostať do Veľkej Británie, ale nespokojnosť Angličanov s 2,5 miliónom ľudí, migrantmi zo strednej Európy. Tí prišli po deväťdesiatom roku do Veľkej Británie, ale nikdy sa nesprávali ako Angličania. Zostali hluční, arogantní, chceli sociálne výhody, správali sa svojím spôsobom arogantne k Angličanom a títo im to takto spočítali.

Brexit teraz vyzerá horšie pre Britov ako pre Európanov, či nie?
Hlavným tromfom britskej premiérky Theresy Mayovej bude to, či sa musí tých spomínaných 2,5 milióna ľudí vrátiť, alebo nie. To pre Slovensko znamená 275-tisíc ľudí.

Nespôsobil by návrat týchto ľudí okamžitý nárast nezamestnanosti?
Práve preto Mayová vyhlásila, ak tu bude tvrdý brexit, ako chce francúzsky prezident François Holland, tak sa vám tých 2,5 milióna vráti. A urobí presne to, čo Trump, teda aj tým Britom, ktorí sú dnes ochotní pracovať za nižšiu mzdu, ponúkne miesta týchto ľudí, teda po Poliakoch, Čechoch, Maďaroch, Slovákoch a tak ďalej.

Platí teda vo väzbe na migračnú krízu to slniečkarské vítajme imigrantov, oni sa integrujú do spoločnosti?
Každá vláda má rad štúdií, ktoré hovoria o tom, že tí imigranti sa neintegrovali ani po piatich, ani po desiatich rokoch. Štúdie tvrdia, že títo ľudia sú zdrojom kriminality, prostitúcie, že vytvárajú obrovské problémy. A čo je najhoršie, oni zostávajú izolovaní a hovoria len svojím jazykom. Posledný prieskum v Nemecku ukázal, že veľká časť migrantov sa ani nenaučila po nemecky, lebo žije v enklávach, kde je prevaha migrantov.

Prečo potom oficiálne zdroje Európskej únie tvrdia niečo iné, respektíve prečo integráciu niektoré vlády žiadajú od svojich občanov?
Viete, aj nemecká kancelárka Angela Merkelová priznala, že Nemecko nebude mať taký bohatý dôchodkový systém do budúcnosti, lebo je zlá demografická situácia. A zároveň povie, že Nemci majú platiť milióny na migrantov, na ich integráciu, na ich zdravotné, sociálne poistenie, že im majú platiť byty, štúdium detí a tak ďalej. Čiže vzniká vnútorné sociálne napätie, upozorňujem, nie národnostné, ale sociálne napätie.

Kam teda smeruje migračná kríza?
Obavy sú z toho, že svet ekonomicky, vzhľadom na polarizáciu bohatstva a obrovské ochudobňovanie veľkých más ľudí, bude smerovať k takej existencii, v ktorej väčšina bude mať možnosť zažívať len virtuálne zážitky v second life a žiadne reálne zážitky. Títo ľudia zároveň uvidia neriešenie a dosah tých iných problémov, migrácie, technického rozvoja a budú na to doplácať.

Toto spôsobuje tú nespokojnosť, ten extrémizmus?
To je tá nespokojnosť americkej strednej triedy, ktorá je biela a má pocit, že ju niekto odstrčil, nikto sa o ňu nestaral a má pocit, že bola plne zničená dopadom globalizácie, technických zmien a tak ďalej. Otázka je, či strany vzdoru majú riešenie, či majú návrhy na to, ako riešiť existujúce problémy.

To je asi práve tá otázka, či populistické strany majú len reči, alebo prichádzajú s reálnymi riešeniami?
Musíte zobrať do úvahy jeden dôležitý signál. Pozrite sa na tradičné politické elity na národnej úrovni aj v Bruseli a pozrite sa na štruktúru komunitárnych noriem, ktoré boli prijímané v posledných troch rokoch. Vymenujem niektoré z nich: komunitárna norma proti transferpricingu, čo je prelievanie kapitálu transnacinonálnych korporácií, ktoré ročne stojí Európu 800 miliárd a Slovensko samotné stojí tri miliardy eur. Máte normu na ochranu agentúrnych pracovníkov, ako aj normu o sociálnej zodpovednosti transnacionálnych firiem za rozvoj miesta, kde pôsobia. Máte ďalšie normy, ktoré hovoria o boji proti daňovým únikom. Tieto úniky stoja Európu ročne bilión eur, Slovensko 1,5 miliardy.

Nie som si celkom istý či chápem, kam mierite…
Je to trochu zložité, ale už sa k tomu dostaneme. EÚ prijala normy, ktoré určujú povinné poskytnutie informácií o úsporách mimo jurisdikcie vlastnej krajiny, to sú tie úspory vo Švajčiarsku, v Lichtenštajnsku a tak ďalej. A naraz zistíte, že určité skupiny obyvateľstva majú v týchto finančných inštitúciách uložené miliardy a desiatky miliárd finančných zdrojov, ktoré sú mimo zdanenia a úročia sa. Viete, korupcia nie je len o tej obálke z ruky do ruky, ale korupcia predražuje fungovanie štátu. A toto je priestor, ktorý pre populistické strany vytvára súčasný prístup vládnej moci.

Aký vplyv má podľa vás korupcia na štátny rozpočet?
Moje odhady hovorili 350 miliárd, ale označili ma za katastrofistu. Posledné zistenie Eurostatu pritom uvádza číslo 1 bilión eur. Ročne. To je cena korupcie, ktorá navyšuje nákladovosť štátov EÚ, hovoríme teda o únii ako celku. Predstavte si, že by ste ten bilión dali pre zdravotníctvo, školstvo, budovanie infraštruktúry alebo centrálnu starostlivosť o starých ľudí.

Vyriešilo by to mnohé problémy spoločnosti.
EÚ zistila, že straty z titulu vnútropodnikovej kriminality v podnikoch európskej dvadsaťšestky, keďže tam nezahrnuli Rumunsko a Bulharsko, sú 1,5 bilióna eur ročne, ako spodný odhad. Neprekáža to akcionárom, daniarom, vládam, nikomu. Aká je skutočná miera ziskovosti európskych firiem? Tá, ktorá sa oficiálne uvádza, alebo úplne iná, ak k tomu pripočítate tú sumu, čo nechýba.

Našlo sa niečo, čo nikomu nechýba? Čo urobila Európska únia, aké kroky?
EÚ si vlastne uvedomila, že je tu obrovský únikový tok peňazí. A kríza je spôsobená aj tým únikom financií, keďže toto vedie k príjmovej polarizácii a k napätiu v spoločnosti. A môže to reálne vyústiť do revolúcie, aj keď nebude na Neve a z Auróry. EÚ si to uvedomuje, vidí, že takto to už nemôže ísť ďalej, že musí niečo urobiť, zapchať tie diery, ktorými ten kapitál uniká. A preto únia prijíma komunitárne normy, lebo vie, že sú záväzné pre národné legislatívy. Preto tak tvrdo ide po korupčnom rozkrádaní zdrojov eurofondov vrátane finančných sankcií, penále a tak ďalej.

Boj proti zločinu na úrovni EÚ by vyriešil naše problémy s cezhraničnými zločinmi, ako sú vratky DPH?
Ani v EÚ nemáte homogénnu štruktúru. Máte tam skupinu, ktorá by bola najradšej, keby sa nič nezmenilo a všetko by išlo bez zmeny ďalej. Máte tam však aj druhú skupinu, ktorá si uvedomuje, že to takto nemôže ísť ďalej, že je nutná zásadná zmena.

Zase zmeny? Alebo si treba zvyknúť, že žijeme v kontinuálnej zmene? Čo by sa malo zmeniť?
Problémy musíme vrátiť tam, kde vznikajú, nie prenášať ich na bruselskú úroveň, kde ich aj tak nevyriešime. Spoločný cieľ je síce stanovený pre všetky krajiny, ale cesty k nemu sú rôzne, podľa možností, situácie alebo historického zázemia danej krajiny. Ale čas a dosiahnutie sú stanovené rovnako pre všetkých, napríklad Energetická únia dnes. A nezabúdajme, že v rôznosti je sila, nie v amorfnej homogenite. A to je vlastne Santerova téza z rokov 1993 až 1996, keď bol šéfom Európskej komisie, snažil sa rozvinúť tézu, že v tej rôznosti európskych národov a kultúr je obrovská sila Európy, ktorá bola hnacím motorom Európy a viedla k tomu, že Európa ovládala planétu.

Dnes sme tú silu stratili, prečo?
Lebo tvrdíme, že vytvoríme amorfného Európana, ktorý bude nejako štatisticky priemerný. A máme predstavu, že z toho Nemca či z iných národností spravíme priemerného Európana, keď majú za sebou dvetisíc rokov vlastnej histórie. Práve ten princíp rôznosti by mal byť hlavným východiskom, že síce sme rôzni, ale kráčame jedným smerom a k spoločnému cieľu.

Koľko uniká Slovensku v šedej ekonomike?
Jednoduchá odpoveď. Slovensko má štátny rozpočet 12,5 miliardy. Osem miliárd je to, čo stratí ročne cez šedú ekonomiku korupcie. Stačí vám z toho tretina, aby ste tie hlavné ciele mohli dosiahnuť. Teraz si predstavte, že by ste tých osem miliárd mali skutočne k dispozícii. Minister financií Peter Kažimír síce získal jednu miliardu eur zlepšením výberu daní, ale je to len 1/8 z toho, čo uniká ďalej.

Čo by teda podľa vás mali zodpovedné osoby robiť, aby sme to zastavili?
Pokiaľ politické elity budú vážne chcieť bojovať s korupciou, je to rýchly krok, jednoduchý a účinný. Stačí urobiť dve veci, jedna je začať vyvodzovať plnú osobnú zodpovednosť politikov za škody, ktoré vyplynú z ich rozhodnutí, a ručenie celým ich majetkom. A druhá – stačí tých, ktorých ste prichytili pri čine, odsúdiť. To sa stalo v Číne, kde tretieho najvyššieho predstaviteľa zatkli, majetok mu zhabali a mal šťastie, že ho nepopravili. Viete u nás menovať jediného politika, ktorého od roku 1989 odsúdili za korupciu alebo rozkrádanie?

Čo navrhujete?
V ústave je napísané: Politika môžete odsúdiť za škody, ktoré spôsobil vo svojej funkcii jedine vtedy, ak mu dokážete, že to bolo so zlým úmyslom. Viete si pri našich súdoch, legislatíve a polícii predstaviť, že by ste niekomu dokázali zlý úmysel? Zabúda sa, že politika je služba verejnosti, nie zárobková činnosť.

Prof. Ing. Peter Staněk, Csc., je slovenský ekonóm a prognostik pracujúci v Slovenskej akadémii vied. Je vedúcim Ústavu ekonómie a manažmentu SAV, pracoval tiež ako poradca viacerých slovenských premiérov. Okrem iného sa venuje finančným trhom, globalizácii, svetovej ekonomike, štruktúrnemu a technologickému rozvoju či znalostnej ekonomike. Má slabosť pre japonské záhrady.

Druhú časť rozhovoru s Petrom Staněkom si môžete prečítať v utorok 17.1.2016.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

psycholog, Gabriel Bianchi, SAV

Kladením otázok komplikujeme ďalší rozvoj

13.02.2017 14:00

Gabriel Bianchi z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV sa v rozhovore pre Pravdu vyjadruje k postaveniu spoločenských vied na Slovensku.

Václav Macek, foto, kurátor, metodik, autor kníh

Dejiny európskej fotografie, aké ešte nemáte

09.02.2017 07:00

"Našou ambíciou bolo dokázať, že nemusíme čakať na dejiny fotografie, ktoré napíšu v Paríži alebo v New Yorku. Aj my ich vieme urobiť," hovorí Václav Macek.

genetik, Vladimír Ferák, vedec, veda, DNA, genetický výskum

Adam a Eva nežili spolu, Slovák a Maďar áno

04.02.2017 08:00

V čase, keď silnejú hlasy, volajúce po ochrane národnej identity, je zaujímavé pozrieť sa na to, kým vlastne sme. Čítajte rozhovor s expertom na DNA Vladimírom Ferákom.

vlk

Monitoring potvrdil úbytok vlkov v Malej Fatre

20.02.2017 15:08

V pohorí Malá Fatra klesol počet vlkov, momentálne ich tam žije sedem až osem. Potvrdilo to januárové sčítanie veľkých šeliem.

bratislava, byty, rekoštrukcia, stavba, bytovka

Novú daň za rozvoj vyrubila časť obcí naplno

20.02.2017 15:00

Viaceré obce na Slovensku siahli po novej dani. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj umožňuje obciam žiadať financie pri nových stavbách.

macháčková, beblavý

Minister podľa Beblavého koná pri VšZP netransparentne

20.02.2017 14:55

Zámer ministerstva dostať Všeobecnú zdravotnú poisťovňu spod ozdravného plánu stabilizáciou vlastného imania vkladom kritizuje nezaradený poslanec Miroslav Beblavý.

Transpetrol

Transpetrol chce vybudovať nové nádrže na ropu

20.02.2017 14:07

Slovensko bude mať nové skladovacie nádrže na ropu. V levickom okrese v obci Tupá plánuje Transpetrol vybudovať dve nové nádrže.