Slovenský ekonóm Peter Staněk varuje pred konfrontáciou civilizácií

Dnešná doba je dobou obrovskej konfrontácie civilizačných modelov. Upozornil na to v druhej časti rozsiahleho rozhovoru pre Pravdu šéf Ústavu ekonómie a manažmentu a prognostik Slovenskej akadémie vied Peter Staněk. "V zásade môžeme pomenovať dve zásadné veličiny, ktoré vstupujú do tohto taviaceho kotla civilizácií: technický rozvoj, ktorý úplne mení pozíciu človeka vo fungovaní spoločnosti a tá druhá vec je obrovský problém, totiž zmena prírodných podmienok," dodal Staněk.

17.01.2017 07:00
Peter Staněk Foto: ,
Dnešná doba je dobou obrovskej konfrontácie civilizačných modelov, hovorí prognostik Peter Staněk.
debata (159)

Rozmanitosť názorov v spoločnosti rastie. S čím súvisí tento vývoj?
Napríklad v dnešnej dobe jeden z najrozšírenejších omylov je, že všetkých sedem miliárd ľudí pije Coca-Colu, konzumuje popkorn, nosí texasky a hovorí po anglicky a že teda spoločnosť je homogénna. Ale vy nemáte homogénnu spoločnosť, nemáte ju ani v USA, ani v Európe, ani na Slovensku ju nemáte. Naopak, ten vývoj viedol k obrovskému prehĺbeniu heterogenity v spoločnosti.

Čo to znamená pre spoločnosť ako takú?
Vyhrotili sa rozdiely medzi civilizačnými modelmi. Napríklad Čína má dva principiálne ciele, ktoré tisíce rokov uplatňuje. Harmónia spoločnosti a kontinuita vývoja. To je primárna smernica. Druhá rovina je, že potrebujete obchod a mier. Vtedy bohatne väčšina spoločnosti. Ak bohatne, môže niečo stratiť, takže je konsenzuálna, v zásade harmónie a kontinuity. Veľmi jednoduchý mechanizmus. Plus to, že v Číne vždy platil nie egoizmus jednotlivca, ale skupiny. Dedina, rodina, štát, provincia.

Naša kultúra je diametrálne odlišná, smerujúca skôr opačným smerom. V čom sa však konkrétne líšime?
Obrovský individualizmus euroamerickej kultúry je založený na jednotlivcovi, ktorý sa musí o seba postarať a mal by byť tvrdý a nemilosrdný v zarábaní a v bohatnutí a tak ďalej. Hoci nezabudnite, že do 13. storočia bolo základnou povinnosťou kresťana konanie milosrdenstva, dávanie milodarov pre chudákov, vdovy, siroty a plnenie náboženských kritérií. A v podstate vládla určitá zvláštna miera solidarity, napriek tej pevnej hierarchii kráľ, cirkev, šľachta, nevoľníci a ostatní.

Civilizačné modely a ich rôznorodosť sú zaujímavé, koľko ich vlastne je a čo dali svetu?
Dnešná doba je dobou obrovskej konfrontácie civilizačných modelov. Máte ich v podstate päť: ázijský, euroamerický, juhoamerický, polynézsky, resp. austrálsky alebo arabský civilizačný model. A čo dali svetu? Inkovia zaviedli prvý penzijný systém na planéte. Ak ste sa dožili 42 rokov a odpracovali ste sedem rokov v pracovnej myttane, tak sa štát o vás postaral, dal vám ošatenie, bývanie, všetko ostatné. Inkovia nemali vlastné bývanie, buď ste bývali v určitej dedine, alebo ste prináležali k určitému chrámu či k elitnej skupine, ktorá žila v Cuzcu a slúžila Inkovi. Ale vždy mali určitý postup, vojvodca mohol postúpiť z provinčného mesta do hlavného, zväčšiť svoju pozíciu, majetok a tak. No tá penzijná zábezpeka platila pre všetkých, od Inku po posledného roľníka.

A čo ostatné civilizácie?
Je nepochybné, že arabský model je dosť iný a odlišný oproti klasickému kresťanskému civilizačnému modelu. Ale napríklad v oblasti Austrálie alebo v oblasti Polynézie sa nepopierateľne vyvíjali tisícročné kultúry, ktoré mali vlastné princípy a zásady, ktoré prevládajú dodnes. Preto sa napríklad príslušníci kráľovskej rodiny na Tahiti zúčastňujú prijatia amerického prezidenta.

Môžeme očakávať návrat starých pôvodných civilizácií?
Ale to už sa deje, dnes to vidíte, ako sa obnovuje kečuánsky jazyk, ako sa Mayovia vracajú k hrdosti na vlastnú civilizáciu. V každom prípade tá súťaž civilizačných modelov tu je a nejde len o súboj medzi islamským a euroamerickým pohľadom na svet.

Konfrontácia civilizácií asi nie je novinka, čo však spôsobuje aktuálne napätie medzi myšlienkovými smermi?
V zásade môžeme pomenovať dve zásadné veličiny, ktoré vstupujú do tohto taviaceho kotla civilizácií: technický rozvoj, ktorý úplne mení pozíciu človeka vo fungovaní spoločnosti a tá druhá vec je obrovský problém, totiž zmena prírodných podmienok. Táto zmena obsahuje množstvo faktorov, ktoré menia možnosti pre ľudský druh, a nejde len o globálne otepľovanie.

Čo máte konkrétne na mysli, ak nie emisie z našich áut či tovární?
Viete, že ročne stratíme miliardu ton spraše? Erózia, voda, odplavenie do oceánu. Vyrúbanie mangrovových pralesov pozdĺž pobrežia Ázie a Afriky viedlo k tomu, že pri morských búrkach slaná voda už nepreniká 20–30 kilometrov do hĺbky vnútrozemia, ale je to niečo medzi 120 až 160 kilometrami. Zasoľuje pôdu, zdroje podzemnej vody a mení oblasti, ktoré boli pred tým poľnohospodársky produkčné, na úplné nefunkčné systémy. Mimochodom, tými mangrovníkmi kúrili. To isté v Bangladéši, kde vlny dosahovali počas búrky aj dva metre. A tie mangrovové porasty tlmili búrky, ktoré potom neprenikali do vnútrozemia.

Takže človek prispieva k ničeniu životného prostredia nečakaným spôsobom. Čo nás čaká?
Zmena hydrologických pomerov, keďže iba 4 % zdrojov pitnej vody sú v obývaných oblastiach. To, že máte obrovské zdroje ľadovcov v Antarktíde alebo v Arktíde, je pozitívne, ale otázka je, ako to dopraviť do obývaných oblastí a za akú cenu.

Čím prispievame napríklad dnes my na Slovensku?
Treba si uvedomiť, že prechod poľnohospodárstva z klasických hnojív na umelé hnojivá viedol k extrémnemu poklesu podielu minerálnych prvkov v produktoch. Lenže tie minerálne produkty znamenajú, že váš imunitný systém sa vyzbrojí do boja s chorobou. Vy ho už nevyzbrojíte, lebo už ovocie a zelenina neobsahujú tie minerály, ich úroveň klesla na 30 percent. Šľachtenie ovocia viedlo ku krásnym jablkám, ale vtip je v tom, že podiel stopových prvkov, ktoré umožňujú, aby vaše imunitné bunky videli tie choré bunky, kleslo na 10 percent. A práve vo väzbe na tieto dve skutočnosti existuje tá onkologická prognóza, že do roku 2030 počet onkologických ochorení stúpne o 75 percent.

Aký to bude mať alebo aký to má vplyv na ľudí?
Priemerný vek amerických mužov sa za posledných 20 rokov skrátil o päť rokov. Chemizácia, choroby, civilizačné zásahy. My akoby sme nerešpektovali to, čo robí planéta, lebo ona sa búri, ona sa stavia proti tomu človeku. Je to z mojej hlavy, že človek sa správa na planéte ako vírus a buď hostiteľ vírus zabije, alebo vírus zabije hostiteľa.

Planéta sa vplyvom ľudí otepľuje alebo reaguje aj inak?
Problém je v tom, že to nie je o zmene teploty. Táto spoločnosť je založená na priemere. Priemerná mzda, priemerný dôchodok, priemerná produktivita, všetko je priemerné. Ale ja sa pýtam, človek ako biologický druh je rovnaký?

Tak si položme básnickú otázku, je rovnaký každý jedinec?
Odpoviem protiotázkou: platí systém, že ak je niečo vhodné pre štatisticky priemerného jedinca, je to vhodné aj pre vás alebo pre mňa? Nie je tu obrovská miera individuality biochemických procesov, genetiky, v priebehu všetkého vývoja vášho organizmu? Tá personifikácia vlastne vedie k tomu, že keď urobíte individualizovanú medicínu a urobíte nanotechnologické lieky podľa vášho DNA, tak potrebujete 20 percent liekov oproti dnešnej 100-percentnej spotrebe. A tých 20 percent organizmus nevylúči a majú 100-percentný liečebný účinok a skrátia dobu liečenia na tretinu pôvodného stavu.

Mali by sa výrobcovia liekov vybrať cestou individualizovanej produkcie, ako napríklad keď vám výrobca športovej obuvi našije vo výrobe na vaše topánky iniciálky alebo číslo či prezývku?
Jednoznačne by to mala byť cesta budúcnosti. My vlastne vieme, že stav sveta okolo nás je heterogénny, ale snažíme sa mu vtlačiť tú podobu homogénnosti. Jedným z únikových manévrov však aj tá individualizácia produkcie, lebo ľudia nechcú štatisticky priemerný oblek, nenosia rovnaké veľkosti. Milión ľudí nebude nosiť ten istý oblek.

Uvedomujú si to producenti?
Niektorí už začali robiť individualizovanú výrobu. Samozrejme, dnes je drahá, je to ešte stále zložité, musíte poznať želania zákazníka. Preto tvrdím, že hlavným faktorom moci budúcnosti bude informácia o predstave konkrétneho zákazníka o výrobku, ktorý mu dodáte. Lebo on je ochotný priplatiť si za ten výrobok, ale musí byť individualizovaný a šitý podľa jeho predstáv a miery.

A sme zase pri informáciách. Takže spracovanie informácií o zákazníkoch je cesta úspešného biznisu?
Ten, kto bude schopný spracovať tie obrovské množstvá informácií o želaniach miliónov zákazníkov, ten bude mať tú hlavnú moc. A tie transnacionálne korporácie prejdú z výroby či vlastnenia výrobných kapacít, či fabriky do pozície, keď už len budú zadávať informácie o predstave konkrétneho zákazníka v čase a v priestore a konkrétne tomu výrobcovi, ktorý to vyrobí najrýchlejšie a najlacnejšie.

Takto vidíte budúcnosť podnikania nadnárodných korporácií?
Volkswagen už dnes razí tú starú tézu, že subkontraktorom stanovuje tieto podmienky: Po päť rokov musí subkontraktor každý rok znižovať náklady a cenu dodávaného komponentu o päť percent. Ako to urobí, je jeho problém. Musí mať informačné systémy kompatibilné s VW. Musí pracovať v systéme Just In Time, v ktorom platia 6– až 8-hodinové technologické zásoby, nie viac. Musí mať doklad o tom, že pracoval pre iného svetového výrobcu posledné tri roky. A potom môže byť subkontraktorom VW Mladá Boleslav, VW Bratislava, Kie a tak ďalej.

To sú dosť tvrdé podmienky, uvedomuje si to niekto?
Málokto. Takisto si málokto uvedomuje ďalšiu zvláštnosť. VW keď prišiel na Slovensko, nadviazal spoluprácu s 21, dnes je to 47 slovenskými firmami, ktoré dodávajú komponenty, výbavu, všetko ostatné. Motor sa dodnes vozí z Nemecka. Keď prišiel Peugeot, prišli s ním štyri francúzske subkontraktorské firmy, ale zamestnali ďalších 17 subkontrak­torských firiem. Ale keď prišla Kia, s Kiou prišlo 11 juhokórejských subkontraktorov, ktorí tu postavili fabriky a z nich dodávajú komponenty, ale to nie sú slovenské fabriky a Slováci tam sú len zamestnaní.

Čiže každá firma zvolila inú stratégiu?
Každá firma vo svojej stratégii musí zakomponovať ekologizáciu, normy napríklad emisné, informatizáciu, schopnosť komunikovať so zákazníkom. Ale aj schopnosť komunikovať s informáciami vo výrobe a v priestore. Ako príklad uvediem spoločnosť BMW, ktorá sa nakoniec rozhodla nevytvoriť obrovský systém subkontraktorov v priestore, ale sústredila všetky subkontraktorské firmy do 30 kilometrov od Drážďan.

Okrem iného tvrdíte, že odevný priemysel výrazne znečisťuje životné prostredie. Ako?
Farby, chemické látky a recyklácia. Človek nechce byť prívržencom čínskych uniforiem z čias Maa, keď všetci chodili oblečení rovnako. Ale aj tu tá miera zmeny by mala byť v určitých medziach a v kontexte so životným prostredím.

Nemala by tá recyklácia práve znižovať spotrebu zdrojov?
Problémom dneška však už nie je drancovanie zdrojov, ale neschopnosť planéty absorbovať odpad. Preto vznikla štúdia v Oxforde a MTI, kde sa nezamerali na to, koľko ešte je zdrojov na planéte alebo koľko je pre ľudstvo potrebných, ale na kvantifikovanie jedinej veci: aká je absorpčná schopnosť planéty. Výsledkom štúdie však nie je správa, že planéta uživí tri alebo päť miliárd ľudí. Zvládne jednu miliardu a dvesto miliónov obyvateľov. Štúdiu urobili aj za jednotlivé krajiny EÚ. Za Slovensko vyšlo, že maximálny počet obyvateľov je 2,5 milióna.

Ako to potom vyzerá s celou EÚ?
Napríklad za EÚ im to nevyšlo 518 miliónov, čo je aktuálny počet obyvateľov, ale maximálne 220 miliónov. Toľko odpadu a emisií dokáže to teritórium, tá príroda absorbovať. Len po tých 220 miliónoch, nie viac.

Kde je teda najväčší problém?
Jeden z najväčších problémov v odpade je práve elektronický odpad. Japonci sa to rozhodli recyklovať, lebo je to pre nich zdroj zlata, ročne z počítačov získajú dve tony zlata a nejakú tonu platiny. Lenže to je Japonsko, keď sa vydá povel, tak nastúpia do radu a odovzdajú to. Videli ste to po katastrofe vo Fukušime. Videli ste to na obrazovkách, boli tam oblasti, ktoré mali pridelený jeden liter vody na jeden deň a stáli tam kilometrové disciplinované rady. Nikto sa nehádal, nikto sa nepredbiehal, všetci poctivo čakali. To však nie je u nás.

Ako je to u nás?
U nás je situácia taká, že ten individuálny pohľad zákazníka je kľúčový. Dnes nám aj tá technológia dovolí získať pohľad toho zákazníka a dovolí aj výrobcovi vyrobiť individuálny výrobok. A dokonca dovolí ešte jednu vec, vyrobiť ten výrobok podľa možnosti z určitej časti recyklovateľný. Pretože súčasťou problému je aj to, že vy dnes platíte v cene výrobku poplatok za recykláciu, ale tento poplatok predstavuje len 15 percent skutočných nákladov recyklácie.

To je však neudržateľný stav. Ako to plánujú kompetentní riešiť?
EÚ pripravuje legislatívu, podľa ktorej by sa do ceny výrobku mali zahrnúť komplexné náklady. Samozrejme, to posunie cenovú hladinu výrobku podstatne vyššie.

To však znevýhodní len firmy na území EÚ a oslabí ich konkurencieschop­nosť na svetových trhoch. Myslí na to legislatíva EÚ?
Je snaha, aby tá legislatíva bola vo väzbe na legislatívu USA, Japonska alebo Číny. No zatiaľ tá legislatíva má len komunitárny charakter a je pripravovaná pre podmienky v EÚ. Je to cena za líderstvo v tejto oblasti.

Kontrolovaná spoločnosť a logika systému

Aká je vaša najobľúbenejšia otázka zo strany študentov?
Je to logika, nelogika spoločenského systému, resp. kontrolovaná a nekontrolovaná spoločnosť.

A čo sa vaši študenti po tejto otázke dozvedia?
Dozvedia sa, že my do stavu kontrolovanej spoločnosti nesmerujeme, ale v nej už dávno sme. Uvediem dve kauzy z Čiech. V Čechách spravili prieskum, koľko kamier denne sleduje českú populáciu bez toho, aby ich niekto kontroloval. Vyšlo im číslo 285-tisíc. Samozrejme, vznikla klasická otázka, kto kontroluje toho, kto kontroluje? Druhá kauza, spoločnosť Samsung začala dodávať televízory ovládané hlasom. Až na to, že takéto zariadenie eviduje všetko, čo sa deje pred obrazovkou a vznikla z toho búrka, že to zasahuje do súkromia.

Ale to naozaj pripomína scénu z knihy G. Orwella, 1984, kde Veľký brat sledoval obyvateľov krajiny. Ako to vyriešili?
Samsung to vyriešil tak, že ten softvér sa spustí len na vaše výslovné písomné želanie. On je zabudovaný, ale spúšťa sa len na vaše písomné želanie. Tá kontrola tu však je aj v inej forme. Veď viete, že smartfóny vysielajú každých 10 sekúnd informácie o vašej polohe. Viete, že banky používajú systém BigData a spracúvajú obrovské množstvo informácií.

Myslíte, že tieto informácie je možné využiť nejakým spôsobom?
Tento systém sleduje, kde platíte, čo platíte, aký tovar platíte, s akou frekvenciou platíte, v akej výške platíte. Elektronická kontrola účtu totiž znamená, že niekto má pod kontrolou všetky vaše príjmy, všetky vaše finančné toky, ktoré cez účet realizujete. A dnes už existujú aplikácie, ktoré na základe týchto vstupných dát vytvoria váš psychologický profil a zistia napríklad, či máte milenku, či máte obľúbené reštaurácie, vybranú stravu, alebo obľúbené výrobky.

To znie až strašidelne, pán profesor, veď tie dáta sú v bankách v bezpečí, alebo nie?
Samozrejme, každý vám povie, že všetky tie dáta sú zabezpečené. Človek si kladie otázku, naozaj chcem, aby o mne vedeli všetky tieto veci? Neprekáža mi to? Z druhej strany vám vláda povie, ak chcete byť v bezpečí, odovzdajte časť vášho súkromia spoločnosti s veľkým S. No a vy, aby ste boli v bezpečí pred teroristami, aby tajná služba robila to, čo robiť má, tak dovolíte, aby vstúpili do vášho súkromia a sledovali vás a kontrolovali. Samozrejme, všetko v duchu rešpektovania vášho súkromia a vašej identity. Ale my teraz zisťujeme, a to bola obrovská zásluha Snowdena, že ako sa tie dáta používajú.

Čo nám teda Snowden poodhalil?
Viete, tie dáta v bankách nie sú ako dáta u európskych mobilných operátorov. Váš mobilný operátor uchováva vaše záznamy dva roky a potom by ich mal zmazať a nahradiť novými. Faktom je, že tá kontrola a používanie informácií o spoločnosti sú nebotyčné, sú obrovské, a to po všetkých linkách. Ak si k tomu doplníte eHealth, ktorý bude znamenať, že váš elektronický čip nahradí vašu zdravotnú kartu a na tom čipe bude všetko. Či máte alergie, alebo aj kontraindikácie liekov. A ten čip bude vychádzať z toho, že spravia sken vašej DNA. Ten dnes stojí 63 dolárov, čiže to nie je finančná bariéra.

Sken DNA? To sme už asi blízko aj k výrobe individuálnych liekov?
Posúďte sám. Urobím sken vašej DNA a zistím, okrem iného, či máte predispozície na choroby z povolania, aký je váš zdravotný stav, ale napríklad aj to, akým tempom sa skracujú vaše teloméry. Teloméry sú vlastne zakončenia reťazca DNA, ktoré pri narodení sú maximálne dlhé a počas vášho života sa skracujú. Keď sa skrátia úplne, zomriete. To je vikinský pohľad, že Ódin vám dal sviečku, ktorá horí, a keď dohorí, je po vás. A vy z pohľadu DNA môžete predikovať ohrozenie onkologickými chorobami, nízku imunitu a všetko ostatné.

To znie ako uskutočnenie všetkých lekárskych snov. Váži si ľudstvo tento dar?
V USA už boli desiatky sporov, kde firmy na základe týchto testov odmietli prijať pracovníka. Samozrejme, súdy rozhodli, že to nie je právne, že ho musia prijať. Tak ho prijali a potom ho aj tak prepustili. Lebo vy na základe testu môžte zistiť predispozíciu pre pracovné choroby a ohrozenie zdravia. Takže si budete vyberať pracovníkov, budete ich selektovať.

Začne sa selektovanie ľudí?
Už sa začala. Samozrejme, v duchu toho, aby nebolo ohrozené vaše zdravie. A vzniká tak obrovská oblasť biznisu a podnikania, pretože z lekárov sa pomaly stávajú počítačoví experti. Dnes máte počítačovú tomografiu či magnetickú rezonanciu, lekári tiež robia robotické operácie. A na tej druhej strane, vďaka technológiám už každý môže komunikovať cez net s doktorom. Ak má niekto klinické príznaky, zavolá doktorovi, ktorý má službu a platí ho poisťovňa. On pacientovi povie, aké lieky si má dať v akých dávkach. A vzniká tak obrovský blok služieb, keďže toto všetko budú služby najprv neplatené, potom platené a výška poplatku sa bude odvíjať od výšky príjmu.

Takže rovnaká zdravotná starostlivosť pre všetkých je utópia?
Mali by ste vedieť, že objavili látku, ktorá zabraňuje skracovaniu spomínaných telomér. Je strašne drahá. No keď ju užívate, tie teloméry sa neskracujú. So všetkými dôsledkami. Ste bohatý, môžete si kúpiť pilulky dlhého života. Už to nie je science-fiction.

Večný život na dosah, ale len pre bohatých? Máte ešte podobné „dobré“ správy?
Identifikovali tzv. enzým B53, ktorý majú len slony a kozy. Ten enzým kontroluje, aby sa vaša DNA nepoškodila pri delení buniek. Nevzniká tak riziko rakoviny. Teraz sa ho pokúšajú syntetizovať. To znamená dodať na trh v podobe piluliek. Pilulky proti rakovine, pilulky proti starnutiu, pilulky na zdravý krvný obeh. A vlastne to, čo sme sa snažili udržať, tú rovnosť šancí v spoločnosti, aby všetci mali rovnaké šance v živote na zdravotníctvo, vzdelávanie, bezpečnosť, prácu, plný život a tak ďalej, tak tieto ideály sa vďaka týmto mechanizmom strašne segmentujú a polarizujú. A prevažná väčšina spoločnosti preto bude mať v budúcnosti len minimálne vyhliadky.

Čo teda podľa vás čaká prevažnú časť spoločnosti?
Dostane sa do kolobehu a mechanizmu, v ktorom prístroje určia, k akým chorobám máte sklony a ľudí bude operovať robotický chirurg. Pilulky dlhého života nedostanú všetci, ale každého sa budú snažiť vyliečiť a, samozrejme, budete mať nejakú prácu, ktorú nie je schopný robiť stroj, a podobne.

Klimatické zmeny a rozvoj civilizačných modelov

Majú klimatické rozdiely povedzme medzi letom a zimou, vplyv na rôzny vedecký rozvoj v jednotlivých krajinách? Rozvinutejšie strategické myslenie, v rámci príprav na zimu? Je to spojené?
Áno, je to spojené, v Škandinávii boli ženy vždy rovnocenné mužom, mohli sa rozviesť, vlastniť majetok, spolurozhodovali o všetkom. Pričom v Indii, Číne, Japonsku ženy nikdy neznamenali nič, nehovorím o arabskom okolí. Lebo na tých statkoch v tom Nórsku, vo Švédsku bolo málo ľudí a každý človek bol vzácny. A nemohli ste si dovoliť, aby ste jednu skupinu perzekvovali len na základe pohlavia. Takže ste potrebovali každého človeka. Vyústilo to do toho, že keďže tie podmienky boli tvrdé a už nemohli získať ďalšiu pôdu na obrábanie, začali sa vikinské nájazdy. Vikingovia postupne ovládali okolité krajiny, plavili sa do Británie, Francúzska, v Rusku založili dynastiu Rurikovcov.

Mali Vikingovia prevahu v boji civilizácií vďaka zvyku namočiť práve narodené dieťa do studenej vody?
Vďaka lekárskej medicíne dnes predlžujeme vek a prežijú všetky deti, ktoré by ináč nikdy neprežili. A nielenže prežijú, majú aj potomkov. Bohužiaľ, týmto spôsobom sa genofond poškodzuje.

Zvrátilo ľudstvo rozšírenou lekárskou vedou Darwinovu teóriu?
Jedna stránka veci sú deti, ktoré nemali prežiť, ale žijú a množia sa. Druhá strana mince je skutočnosť, že sa zmenil proces reprodukcie. Veľká časť starých ľudí by sa nikdy nedožila veku, ktorého sa dožíva, zomreli by. Veď priemerný vek bol voľakedy 25–30 rokov, štyridsiatnik bol človek nad hrobom. Dnes je to mladší stredný vek a tí ľudia sa v tomto veku množia.

Môže ešte človek kapacitne zvládať také množstvo informácií, ktorému je dnes vystavený?
Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že naozaj platí Moorov zákon o náraste počtu informácií a o počítačových spôsobilostiach z hľadiska technickej stránky. Tiež však platí, že prevažná väčšina informácií sú irelevantné a sú to informácie o vás samých. Všetky tie selfie, všetky tie vlastné vizualizácie tvoria vyše 60 % informácií, ktoré sa zdieľajú na sociálnych sieťach a podobne. Nemôžeme preto merať dáta len objemom informácií, keďže ten sa stále zväčšuje, ale predovšetkým zmysluplným obsahom týchto informácií. Na druhej strane sme my ako ľudstvo uskutočnili obrovskú atomizáciu, a to od bežného občana až po vedu. Dnes máme špecialistov, ktorí sa v ekonómii zaoberajú 38 oblasťami, úzko špecializovanými. Máme ľudí, ktorí spravia účtovné operácie, ale nemajú väzby na modelovanie ekonomických situácií, makroekonomiku, personalistiku, regionalistiku a tak ďalej.

Má táto špecializácia skôr výhody alebo nevýhody?
Dokázali sme urobiť absolútne úzku špecializáciu, ale stratili sme obraz lesa. Vieme, že vetva je vo výške dva metre a že má hrúbku desať centimetrov, ale nevieme, ako vyzerá strom. Dnes sa práve dostávame do situácie, keď by sme sa mali vrátiť k snahe uchopiť celý jav komplexne, ako celok. Potrebný je interdisciplinárny prístup, to znamená spojenie vedných disciplín do nového prístupu k práci. Treba tiež naučiť deti, že nie je dôležité, kde si informácie vygooglia, ale že kľúčovým poznatkom je, ako tú informáciu vsadia do mechanizmov, ktoré sú okolo nás. Do všetkých tých systémov, ktoré okolo nás fungujú a sú stále zložitejšie. Ide o to, že dnes, keď už ľudia nejakú potrebnú informáciu získajú, tak ju nevedia vsadiť do toho kontextu okolo nás. To vedie k tomu, čo nazval prof. Spitzer digitálna dementnosť.

Digitálna dementnosť, to znie veľmi desivo. Ako sa to prejavuje, čo by mali rodičia robiť, čoho sa vyvarovať?
Prejavuje sa to tak, že deti nie sú schopné pochopiť, čo čítajú v texte, strácajú jemnú motoriku v rukách alebo sa im nevyvíja, lebo v kuse ťukajú do klávesnice počítača. Ak by ste sa spýtali, kam chodia deti Billa Gatesa do školy, tak sa dozviete, že chodia do školy, ktorá nemá počítače, ale má knihy, perá a funguje podľa starých tradičných princípov.

Z čoho potom študujú na takom Massachusetts Technical Institue alebo na Harvarde?
Študujú z klasických učebníc a používajú poznámky písané rukou. Vlastne, ako keby niekto vedel, čo s vami, s vašou psychikou, motorikou a so všetkým spravia digitálne technológie, pretože ste stratili kreativitu a schopnosť vidieť celok ako komplex.

Posúva nás technický, respektíve technologický rozvoj naspäť vo vývoji?
Posun v rôznych aplikáciách ešte prehlbuje tú demenciu. Veď načo by som si pamätal, však si to vygooglim, načo by som sa s tým trápil, prácne si to osvojil, však si otvorím aplikáciu. Načo by som uvažoval o tom, čo so mnou tá aplikácia urobí, veď to má každý, každý to má v smartfóne a dnes je kľúčové komunikovať cez smartfón. A, samozrejme, je to výhodné, pretože je to obrovský biznis pre výrobcov. Stačí, keď je smartfón o jednu aplikáciu rozsiahlejší alebo má displej o pol palca väčší a ľudia stoja dva dni vo dne, v noci, v daždi, len aby ho mali hneď.

Prečo sa to však deje?
Odpoviem protiotázkou. Nepripadá vám, že otázka selfie a tej obrovskej sebaprezentácie na sociálnych sieťach je len odraz voyeurizmu, ktorý je síce skrytý v človeku, ale týmto sme mu dali technickú možnosť sa rozvinúť? A to, čo by sme mali, k čomu by sme tie moderné technológie mali využiť, to nerobíme, to zostáva v úzadí. Lebo napríklad ak naozaj rozvinieme projekt smart energetiky, tak to neznamená len to, že namiesto elektromeru budeme mať počítače. Ale ten počítač dokáže presne povedať, kedy máte aký odber, čo umožňuje firmám lepšie plánovať spotrebu, ale aj cash-flow. A ďalší dôležitý faktor je aj to, že ten počítač vie znemožniť čierny odber energie. Je to výhodné pre firmu, pre vás, pre producentov, ale stále sa to nepoužíva, lebo kto by do toho investoval. Dokonca existuje ponuka spred šiestich rokov, kde E.ON navrhol, že do toho investuje vyše 200 miliónov eur a chcel od vlády len 60 miliónov eur a spoločne by postavili skúšobný polygón smart meračov energie. Na druhej strane však viac a viac otvárame nožnice medzi rýchlym vývojom techniky okolo nás a pomalou zmenou intelektu a človeka. Ten zostáva v podobe – a to hovorím nerád – povedzme slušne v podobe človeka kromaňonského v tom pôvodnom vývojovom stupni.

Takže realizácia vedecko-fantastických snov posúva spoločnosť vpred či vzad?
Vedecko-technický a demografický rozvoj spolu spôsobili jeden zaujímavý jav. Predtým sa firmy zoštíhľovali, v 80. rokoch platilo, čím väčšia firma, tým lepšie, takže nabrala výskum, logistiku, personalistiku, účtovníctvo, výrobu, distribúciu. Potom téza zoštíhľovania, zvaná outsourcing, spôsobila najímanie externých firiem na bežné činnosti. Firma sa zefektívnila, dala zarobiť ďalším, menším či väčším okolo a všetci boli spokojní. Dnes však vo vybraných brandžiach, automobilky, IT firmy a tak ďalej, začali proces spätného outsourcingu. Deje sa to aj preto, že sme si v podstate splnili svoje fantázie a môžeme si objednať tovar priamo cez net z internetového obchodu, ale dnes sa pozornosť zamerala na dodávku tovaru.

Môžete uviesť príklad toho spätného outsourcingu, teda naberania?
Amazon si vytvorí dopravnú divíziu, kde má lietadlá, lode, robotické drony, šoférov a tak ďalej. Automobilky vytvárajú finančné divízie, ktoré vám ponúknu lízing, finančné zábezpeky, poistenia. A vzniká niečo, čo by ste nazvali znova heterogenitou veľkých firiem. K tomu máme počítačové systémy, informačné systémy a databázy, vďaka čomu sa otvárajú široké možnosti priamej komunikácie so zákazníkom. Firmy tak môžu vďaka tomu vytvoriť situáciu, v ktorej svojich zákazníkov až dôverne poznajú.

Končí sa teda ten generalizovaný prístup k zákazníkom?
Áno, v budúcnosti firmy nebudú mať nejakých zákazníkov, ktorí chcú nejaký typ motora a tým sa to končí. Ten rozvoj tiež umožnil jednu fantastickú vec. V momente, keď firma vyrobí unikátny výrobok, tak poteší človeka, svojho zákazníka, lebo ten sa vďaka tomu odlíšil od masy. Zákazník má pocit, že je rešpektovaným partnerom a je ochotný si priplatiť. Tým si producent zvýšil ziskovosť, a preto nemá problém vyrobiť to auto alebo v budúcnosti dron na mieru. A zákazník sa za svoj príplatok odlíšil od masy ostatných spotrebiteľov. Toto je zatiaľ hlavná filozofia tej masy spotrebiteľov, odlíšiť sa od tých ostatných. Vidíme to na možnosti namodelovať si svoje preferencie pri kúpe nového auta. Vytvárate tak, samozrejme, individuálny výrobok.

Ako reaguje trh na túto zmenu preferencií spotrebiteľov?
Pri luxuse sa to premietlo do úplne novej parametrickej roviny. Luxus nie je už len o tom, že vlastníte drahú tašku od Vuittona. Ale tá taška je taká kvalitná a tak dobre urobená, že vydrží desať rokov. Čiže pri tom luxuse sa stala faktorom dlhodobosť poskytovania kvalitných služieb. Toto je zásadný zlom a málokto si to v oblasti luxusu uvedomuje.

Budú firmy v budúcnosti deliť zákazníkov do skupín podľa ich osobného výberu?
Už dnes napríklad mobilní operátori rozdeľujú svojich zákazníkov. Tu však vzniká úplne nová kategorizácia klientov, zákazníkov a pôjde to ďalej. Už dnes existuje aplikácia, ktorá po príchode do obchodu váš počítač oblečie do tých druhov oblečenia, ktoré si vyberiete a vy vidíte, ako to bude na vás vyzerať. Odevný priemysel však vďaka častým módnym trendom prináša obrovskú nadspotrebu. Odevný priemysel je jeden z priemyslov, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie.

Prof. Ing. Peter Staněk, Csc., je slovenský ekonóm a prognostik pracujúci v Slovenskej akadémii vied. Je vedúcim Ústavu ekonómie a manažmentu SAV, pracoval tiež ako poradca viacerých slovenských premiérov. Okrem iného sa venuje finančným trhom, globalizácii, svetovej ekonomike, štruktúrnemu a technologickému rozvoju či znalostnej ekonomike. Má slabosť pre japonské záhrady.

© Autorské práva vyhradené

159 debata chyba
Viac na túto tému: #civilizácia #Peter Staněk #euroamerická kultúra #nadnárodné korporácie #zdroje