Čo ohrozuje súčasnú slovenskú rodinu?

V posledných týždňoch sa na viacerých fórach skloňovali pojmy ochrany rodiny a manželstva. Téma, ktorá je stará zrejme ako rodina sama.

05.10.2013 12:00
pár, manželstvo, vzťah, rozvod, rodina Foto:
Vrchol dosiahla rozvodovosť na Slovensku v roku 2008 a 2009, keď na 100 sobášov pripadalo viac ako 40 rozvodov.
debata (67)

Rokmi sa však menia faktory, ktoré ju ohrozujú. Krachujú dnešné manželstvá a rozpadávajú sa rodiny z iných dôvodov, ako kedysi? Oficiálne štatistiky rozvodovosti i skúsenosti odborníkov, ktorí sa snažia s pármi a rodinami v kríze komunikovať, potvrdzujú, že do istej miery áno. Príčiny však popisujú odlišne. Čo teda ohrozuje súčasnú slovenskú rodinu?

Najskôr oficiálne čísla. Podľa zdrojov Štatistického úradu Slovenskej republiky sa počet rozvodov na Slovensku počas celých 90. rokov i na začiatku 21. storočia pomerne dynamicky zvyšoval, a to aj napriek klesajúcemu počtu uzatváraných sobášov. Vrchol dosiahla rozvodovosť v rokoch 2008 a 2009, kedy sa ročne rozviedlo takmer 13-tisíc manželských párov a úhrnná rozvodovosť sa pohybovala nad hranicou 40 percent, čo znamená, že zo 100 sobášov končilo až 40 rozvodom.

Ešte v prvej polovici 90. rokov pritom až za polovicou rozvodov, kde bola vina na strane muža, stáli takzvané patologické príčiny (až v 18-percentách alkoholizmus, v 15-percentách nevera, v 11-percentách nezáujem o rodinu a iné). V roku 2011 už však tieto príčiny ustúpili do úzadia a prim začala hrať kategória zvaná rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, ktorá od roku 2006 s jedinou výnimkou každoročne presahuje 60-percent. U mužov zároveň alkoholizmus v posledných rokoch štatisticky predbehla nevera.

Ako však upozorňuje autor štúdie Branislav Šprocha: „Vysoký podiel skupiny rozdielnosť pováh, názorov a záujmov signalizuje čoraz častejší výskyt rozvodov, ku ktorým partneri pristupujú po predchádzajúcej vzájomnej dohode. Z tohto dôvodu zisťovanie príčin rozvratu manželstva postupne stráca svoj informačný charakter a je už skôr len orientačným pohľadom do problematiky rozvodovosti.“ Práve preto sme sa rozhodli overiť si zisťenia štatistikov aj u psychológov, ktorí sa v praxi venujú manželskému poradenstvu.

Gamblerstvo aj internet

Mária Hargašová pôsobí v Michalovciach, ako manželská poradkyňa pracovala 37 rokov, dnes sa venuje ženám, ktoré zažívajú násilie v domácnosti. Keď má menovať hlavné príčiny rozpadu rodín v súčasnosti, ako prvé spomína tie, ktoré sú aj v oficiálnych štatistikách, teda nesúlad pováh, alkoholizmus a mimomanželský vzťah. „Hlavné príčiny sa prakticky nemenia, i keď tie konkrétne uvádzané sú stále pestrejšie a pribúdajú také, ktoré sa v minulosti nevyskytovali takmer vôbec,“ hovorí psychologička.

K tým moderným príčinám patrí napríklad gamblerstvo, či závislosť na internete. Keď v roku 1995 americký psychiater Ivan Goldberg ako prvý na svete popísal podoby novej duševnej poruchy vyvolanej závislosťou na webe, bralo sa to ako medicínsky vtip. Neprešlo ani desať rokov a o tejto poruche sa začala viesť seriózna diskusia v odborných kruhoch. Ba čo viac, reálne sa pre ňu rozpadajú manželstvá. Jeden takýto slovenský prípad spomenul pred časom v rozhovore pre Pravdu Jozef Benkovič z psychiatrického ústavu na Prednej Hore.

Jeden z jeho pacientov bol ženatý podnikateľ s prosperujúcou firmou. Prepadol však internetovým on-line hrám a jeho závislosť bola natoľko závažná, že mu skrachovala firma a rozpadla sa rodina. „Bol síce bojovník a víťaz internetovej hry, v skutočnom svete však skončil ako bezdomovec na ulici, bez rodiny, bez peňazí,“ povedal Benkovič. „Zdá sa, že technológie občas prichádzajú rýchlejšie, ako ich človek dokáže v zdraví stráviť, prijať, konštruktívne využiť. Preto oveľa pružnesie musí na zmeny reagovať spoločnosť,“ mieni zase Hargašová.

Internet ako možného nepriateľa partnerských vzťahov spomína aj psychologička Soňa Balogová z manželskej poradne Rodina a vzťahy v Leviciach. V odbore pôsobí šesť rokov, s klientami komunikuje aj na Facebooku. Práve v sociálnych sieťach však vidí možné ohrozenie rodiny, keďže umožňujú jednoduchú interakciu s oveľa väčším počtom ľudí, než bolo bežné kedysi. Internet teda vníma aj ako prostriedok, ktorý uľahčuje možnosť nevery, ktorú sama označuje za najčastejšiu príčinu rozpadu manželstiev u svojich klientov v poradni.

Prečo sa Slováci rozvádzajú?
dôvod v percentách: zo strany muža zo strany ženy
neuvážené uzavretie manželstva 1,6 1,6
alkoholizmus
 8,5 0,8
nevera
 11,1 6,9
nezáujem o rodinu 3,9 1,9
zlé zaobchádzanie, odsúdenie pre trestný čin 1,3 0,0
rozdielnosť pováh, názorov a záujmov
 60,9 60,9
zdravotné dôvody
 0,2 0,3
sexuálne nezhody 0,4 0,4
ostatné príčiny 9,3 13,8
súd nezistil zavinenie 2,9 13,4

Kľúčová nezamestnanosť

„Nevera je ale často len dôsledkom iných zlyhaní vo vzťahu,“ dodáva Balogová. Posledné roky podľa nej charakterizuje slabá komunikácia medzi partnermi, ale napríklad aj problémy súvisiace s finančnou krízou. „Zlá ekonomická situácia má rôzne prejavy, ktoré manželstvu a rodine neprospievajú. Mladomanželia, neraz aj s deťmi, musia zdieľať spoločnú domácnosť s rodičmi. A vznikajú konflikty. Strata zamestnania doma vyháňa mužov za prácou do zahraničia, dochádza k odlúčeniu,“ pomenúva Balogová konkrétne problémy.

Vlani slovenské súdy rozviedli 10 948 párov. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Specialny sud, prokurator milan valach Vlani slovenské súdy rozviedli 10 948 párov.

Podľa Hargašovej, ktorá má skúsenosť z chudobnejšieho východného Slovenska, je z ekonomických faktorov pre rodiny deštrukčná najmä nezamestnanosť. „Možno je to v súčasnosti kľúčová príčina rozpadov rodín. Demoralizuje, psychicky ničí, vyháňa od rodín, privádza do zúfalstva, k závislostiam. A aj tí čo prácu majú, v nej musia znášať všetko pod hrozbou jej straty. Veľakrát ma udivuje statočnosť ľudí, ktorí dokážu z minima zabezpečovať základné potreby svojich rodín a detí,“ hovorí Hargašová.

Zlá ekonomická situácia ohrozuje rodiny aj preto, že často prakticky nemôžu plnohodnotne fungovať – teda aj s potomkami. Podľa Balogovej má v poradni v posledných rokoch aj prípady, keď páry riešia, že si jednoducho nemôžu dovoliť mať dieťa. Časom ich táto skutočnosť natoľko frustruje, že ich vzťah sa napokon z tohto dôvodu rozpadá. „Existujú ale aj opačné prípady, keď sa mladé páry rozvádzajú po krátkom čase, pretože neboli pripravené na dieťa. Materiálne ale ani psychicky,“ pokračuje Balogová.

Podľa štatistického úradu však tento fenomén v posledných rokoch ustupuje. „Došlo k zmene niektorých podmienok, ktoré sme v minulosti považovali za hlavné faktory zvyšujúcej sa úrovne rozvodovosti. Išlo predovšetkým o vysokú intenzitu sobášnosti v mladom veku, často po krátkej známosti, v dôsledku tehotenstva partnerky, prípadne núteného viacgeneračného spolužitia s rodičmi,“ píše ďalej Šprocha. Je teda síce pravda, že na Slovensku už tak často nemajú deti deti, vzniká však nová komplikácia, a to že sa ako deti v manželstvách správajú.

Mladí dospelí

Ľahkovážnosť je ďalší problém, ktorý prispieva k zlyhávaniu najmä mladých rodín. Pre novú generáciu rozvod už nie je žiadnou stigmou, akou bol ešte pre generáciu ich rodičov a určite pre ich starých rodičov. Navyše v posledných dvoch dekádach zasahuje mladú generáciu fenomén odkladania dospelosti. Profesor psychológie na Clark Univeristy vo Worcestri Jeffrey Arnett túto tému skúma už od deväťdesiatych rokov a hovorí o takzvaných mladých dospelých.

Ide o ľudí, ktorí už dovŕšili plnoletosť, ale svojim správaním, hodnotami, postojmi, spôsobom života majú bližšie k mládeži. Neraz k nim patria aj mladé rodiny. Podľa Arnetta v tejto fáze človek skúma vlastnú identitu, vie, že má ešte nespočetne veľa možností, cíti sa nestabilne a predovšetkým sa najviac v celom svojom živote zameriava sám na seba. Práve tieto faktory však môžu byť nezlúčiteľné s trpezlivosťou, či obetou, ktorú si vyžaduje budovanie manželského zväzku.

„Vnímam to napríklad pri tých neverách. Mimomanželské vzťahy vôbec nie sú novnikou, sú tu veky vekov. Ale kedysi sa ľudia snažili po takzvanom prevalení nevery na vzťahu ešte pracovať. Dnes aj vzplanutie dokáže jedného z partnerov dohnať až k rozvodu,“ popisuje Balogová, ktorá vidí príčinu aj v nedostatočnej výchove na školách. „Posilnila by som nielen sexuálnu výchovu, ale aj akúsi výchovu k manželstvu, rodičovstvu, aby si mladí uvedomovali, o aké záväzky vlastne ide,“ dodáva psychologička.

O úlohe školy hovorí aj Hargašová. „Škola sa stáva najdôležitejšou výchovnou, teda nielen vzdelávacou inštitúciou. Pretože rodičia na to nemajú čas, ak chcú zabezpečiť živobytie,“ myslí si. Rodičia, žiaľ, často pre prácu a iné podnety moderného sveta nemajú čas ani sami na seba. Z toho pramení slabá komunikácia, vzájomné odcudzenie, ktoré vyvolá konečnú fázu, ktorú už poznáme zo štatistík. Na tomto sa zhodujú nielen psychológovia, ale prízvukuje to napríklad aj cirkev.

Priemerný vek pri rozvode
muži 42 rokov
ženy 39 rokov
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky  

Európsky priemer

Je Slovensko iné, ako zbytok Európy? Minimálne, čo sa rozvodovosti týka, sme kdesi uprostred. Podľa štatistík Eurostatu je najviac rozvodov v Belgicku. Zlyháva tu až 60 manželstiev zo 100. Najmenej rozvodov, len asi 16 na 100 sobášov, pripadá v Taliansku. „Treba však poznamenať, že medzinárodné porovnanie rozvodovosti je komplikované vzhľadom na rozdielnu legislatívu upravujúcu dostupnosť rozvodu v spoločnosti,“ pripomína autor state.

Dôležitú úlohu zohráva tiež doba, ktorá uplynula od uzákonenia rozvodu. Kým napríklad vo Francúzsku alebo Luxembursku tento inštitút legislatívne poznajú už od konca 18. storočia, Portugalsko, Taliansko a Španielsko prijali právnu úpravu umožňujúcu rozvod až na prelome 70. a 80. rokov minulého storočia, Írsko napríklad až v roku 1997! S tým súvisí napríklad aj spomínaný priepastný rozdiel medzi Belgickom a Talianskom. V Belgicku existuje tzv. forma dohodnutého rozvodu, v Taliansku treba splniť prísne podmienky.

Porovnávať môžeme aj so zverejnenou správou o rozvodovosti vo Veľkej Británii z dielne právnickej spoločnosti Co-operative Legal Services, ktorá vyšla len minulý týždeň a porovnáva zmeny za posledných 40 rokov. Potvrdzuje, že aj na Britských ostrovoch za rozpadom rodín stojí najmä neporozumenie partnerov, ktoré tam spadá do kategórie „nerozvážne správanie sa partnera“. Kým v 70. rokoch z tohto dôvodu končilo 28 percent manželstiev, v súčasnosti je to takmer polovica.

Ako uvádza denník Guardian, ktorý cituje skutočné rozvodové rozsudky, do tejto kategórie spadajú najrôznejšie konania od „nesociálny manžel mi bránil v stretávaní sa s priateľmi“, cez „manžel sa prezliekal za ženu a túžil po zmene pohlavia“, až po bizarnosti typu „partner vybral všetky naše úspory vo výške 40-tisíc libier a spálil ich doma v obývačke“. Aj v tomto prípade však môžu štatistiky mierne zavádzať, keďže nerozvážnosť partnera sa pred súdom dokazuje pohodlnejšie ako jeho nevera.

Rodina aj bez papiera

Konzervatívne kruhy tiež k ohrozeniam rodiny radia alternatívy k manželskému zväzku, ako sú napríklad registrované partnerstvá homosexuálov. Zaznelo to napríklad aj na minulotýždňovom Pochode za život v Košiciach. Hargašová v nich však ohrozenie rodiny nevidí. „Každý by mal mať právo žiť s tým koho miluje. A neraz práve tradičná rodina spôsobuje svojim členom najväčšie utrpenie. Doposiaľ tabuizované domáce násilie pretrváva neraz z presvedčenia, že je to súkromná vec rodiny, ktorú nemožno rozbiť za žiadnych okolností.“

S tým úzko súvisí aj kritika časti spoločnosti voči partnerom, ktorí sa rozhodnú pre rodinu bez manželstva. „Aj keď sama som zástankyňou manželstva, lebo je najlepšou formou zväzku pre zabezpečenie najvhodnejšieho výchovného prostredia deťom a vzájomnej citovej opory, fandím tým, ktorí toto vedia, ale nepotrebujú k tomu papier,“ hovorí Hargašová a spolu s Balogovou sa zhodujú v tom, že vôľa žiť bez papiera musí byť obojstranná a nesmie to byť len z toho dôvodu, aby mali partneri otvorené zadné vrátka pre únik zo vzťahu.

Na Slovensku teda momentálne k rozpadu rodín prispieva najmä zlá ekonomická situácia, s tým súviaci nedostatok času partnerov na seba. Následné nevery, alkoholizmus, staré i moderné závislosti sú už väčšinou len dôsledkom. Dobrou správou môže byť, že v posledných rokoch sa počet rozvodov aj ich intenzita mierne znížili. Ohrozenie rodín však ostáva večnou témou, starou ako rodina sama. Pre rodiny je však dobré, keď sa poukazuje na tie skutočné hrozby. Aby sa v nekonečnom boji za rodinu neodpútavala pozornosť od podstaty.

Počet rozvodov Slovákov v 21. storočí
2000 9 273
2005 11 553
2008 12 675
2009 12 671
2010 12 015
2011 11 102
2012 10 948

© Autorské práva vyhradené

67 debata chyba
Viac na túto tému: #manželstvo #rodina #rozvody