Prečo ľudia potrebujú konšpiračné bludy

Výskumy dokázali, že ľudia sympatizujúci s konšpiračnými teóriami dokážu dôverovať aj úplne protichodným tvrdeniam. V ére nových médií sa konšpiračným teóriám darí lepšie ako kedykoľvek predtým. Nepodliehajú im len nevzdelanci, vedia strhnúť aj rozhľadených. Prečo? Pretože ľudia ich jednoducho potrebujú.

Keď kognitívny vedec Stephan Lewandowsky z University of Western Australia minulý rok napísal pre magazín Psychological Science článok o konšpiračných teóriách, zmienil sa aj o dôvode, prečo im ľudia veria. „Je viac faktorov. Paradoxne, pravdepodobne najdôležitejší je ten, že dodávajú ľuďom pocit kontroly. My totiž nenávidíme náhodnosť. Máme hrôzu z toho, že náš život môžu zlikvidovať úplne náhodné okolnosti. Konšpirácie sú mechanizmus proti tomuto strachu. Už to zrazu nie je náhodnosť, zrazu môžeme niekoho obviniť,“ povedal austrálsky profesor v rozhovore pre Salon.com.

Nové médiá v tomto prípade konšpiračným teóriám pomáhajú hneď na niekoľkých frontoch. V prvom rade umocňujú spomínaný pocit náhodnosti. Pravda je taká, že strašné veci sa celkom náhodne stávajú každý deň. A ľudia sa nimi radi nechávajú deptať, dokonca si z množstva mediálnych kanálov zámerne vyberajú tie, ktoré im núkajú práve tento výsek reality. Po čase si však potrebujú zložitý a krutý svet nejako zjednodušiť alebo vysvetliť, a tak niektorí uveria konšpiračným teóriám. Internet im dnes pre každé domnelé sprisahanie neponúka jeden, ale hneď celú sériu článkov a stránok, ktoré ich utvrdzujú, že je to naozaj tak.

S nástupom sociálnych médií ich navyše v konšpiračnom presvedčení neuisťujú len články a weby neznámych autorov. Pod príspevkami sa môžu virtuálne potľapkávať po pleciach aj spolu so známymi, ktorí sa odvážia vyjsť so svojím presvedčením na verejnosť práve preto, že vidia, že to robia aj niektorí ich kamaráti na Facebooku. Keď potom dostanú konšpirácie z času na čas priestor aj v médiách, ktoré sú považované za seriózne (čo sa, žiaľ, občas deje aj na Slovensku), zistíme, že druhé desaťročie 21. storočia môžeme pokojne nazvať zlatou érou konšpiračných bludov.

Imúnne proti dôkazom

Aby sme sa vyhli nedorozumeniam. Čo je vlastne konšpiračná teória? Podľa jednej z definícií je to názor, že skupina ľudí alebo organizácií pracuje v utajení na nejakom (obyčajne skazonosnom) pláne. V 21. storočí sa vďaka ich rozmachu začalo venovať analýze údajných sprisahaní množstvo odborníkov. Veľká časť z nich sa zhoduje na tom, že človek, ktorý verí v jednu konšpiračnú teóriu, má tendenciu uveriť aj v iné, hoci spolu absolútne nesúvisia. Povedzme človek, ktorý verí, že teroristický útok z 11. septembra 2001 bol v skutočnosti dielom americkej vlády, skôr uverí aj teórii, že princeznú Dianu zabila britská tajná služba.

„Napriek tomu, že domnelými zosnovovateľmi činov boli iné subjekty, viera, že sa v takmer dokonalom utajení podarí zorganizovať jednu akciu, podporuje presvedčenie, že takéto činy sa podarí realizovať aj iným,“ píše sa v práci troch doktorandov psychológie na University of Kent vo Veľkej Británii. Michael J. Wood, Karen M. Douglas a Robbie M. Sutton spravili k svojej práci aj výskum, ktorý poukázal na to, že fanúšikovia konšpiračných teórií nemajú problém veriť súčasne aj absolútne protichodným tvrdeniam. Šesť týždňov po zabití Usámu bin Ládina skúmali napríklad názory na túto udalosť medzi 102 britskými študentmi.

Hoci značná časť študentov súhlasila s oficiálnou verziou, že ho zabili americké špeciálne jednotky v jeho dome v Pakistane, tí účastníci výskumu, ktorí podporili jednu z konšpiračných teórií, súhlasili aj s inou. Aj keď sa navzájom vylučovali. V prvej totiž autori projektu naznačili, že bin Ládin je ešte stále nažive, v druhej, že Usáma bol mŕtvy už predtým, než prebehla americká vojenská akcia v Pakistane. Britskí psychológovia z toho usudzujú, že ľudia pri konšpiračných teóriách neveria ani tak v nejaký konkrétny scenár, ale že ich viera je budovaná na nedôvere k oficiálnej verzii či na presvedčení, že nejaké sprisahanie predsa musí jestvovať.

„V zásade pri každej konšpirácii máme v prvom rade nejakú potrebu alebo motiváciu veriť jej. Z psychologického hľadiska je rozmýšľanie o nej iné ako pri klasickej analýze tvrdení na základe dôkazov. Konšpiračné teórie sú imúnne proti dôkazom. Ak sa aj nejaké objavia, sú pre človeka len signálom, že konšpirácia je širšia, ako si pôvodne myslel. A keď dôkazy odmietate alebo ich interpretujete tak, aby podporovali vašu teóriu, alebo ignorujete hromadu dôkazov a sústredíte sa len na jedinú vec, je pravdepodobné, že ste konšpirátor,“ pokračoval ďalej v rozhovore austrálsky kognitívny vedec.

Lovci šarlatánov

Lewandowsky vo svojej štúdii písal aj o tom, že konšpiračné teórie si svojich „pacientov“ nevyberajú. Veria im ľudia s vyššou inteligenciou i menej bystrí, rovnako pravičiari i ľavičiari… Existuje nejaká prevencia, ako im v dnešnom svete nepodľahnúť? Okrem množstva webov a článkov s konšpiračnými bludmi sa na internete dajú nájsť aj stránky rešpektovaných združení či organizácií, ktoré poukazujú na nedostatky konšpirácií. Skôr ako politickými sprisahaniami sa však zaoberajú vedeckými témami. Podobnú ambíciu mal na Slovensku portál Použime rozum, ktorý je však už rok neaktívny. Okrem oponovania konšpiračným teóriám sa venoval podpore kritického myslenia vo všeobecnosti.

Vlani však vznikol iný zaujímavý slovenský projekt, ktorý vám pomôže zorientovať sa v spleti (ne)odborných medicínskych článkov. Server Lovci šarlatánov založila najskôr ako stránku na Facebooku a neskôr aj ako samostatný web skupina kamarátov – končiacich študentov medicíny a farmácie či mladých lekárov. „Aj ľudia z nášho okolia často uverili skresleným medicínskym článkom. Keď sme im to následne vysvetlili, dali nám za pravdu,“ hovorí jeden z mladých medikov, autorov Lovcov šarlatánov, ktorý si však neželal zverejniť svoje meno pre obavy z kyberšikanovania (redakcia pozná jeho skutočné meno – čo môže byť lepšie pre článok o konšpiračných teóriách?).

Reakcie na Lovcov totiž neboli len pozitívne. Práve konšpirátori ich začali považovať za členov „sprisahania“. K najznámejším medicínskym konšpiračným teóriám patria tie o utajovaní „skutočného“ lieku proti rakovine či veľmi populárna téma o tom, že očkovanie populácie je buď neúčinné, alebo dokonca spôsobuje iné poruchy (autizmus). Konšpirátori za všetkým vidia tajnú dohodu farmaceutických spoločností. Aj autori Lovcov šarlatánov potvrdzujú, že najčastejšie poukazujú na nedostatky v článkoch na tieto dve témy. Dodávajú, že napríklad kritika očkovania nie je novou témou a jestvuje asi tak dlho ako samotné povinné očkovanie.

Lovci šarlatánov pritom nemajú nič proti odbornej diskusii o očkovacích metódach, poukazujú však na prípady, keď prichádza k dezinterpretácii vedeckých poznatkov. „Pri téme o očkovaní autori neraz preháňajú alebo vykladajú veci, ako by sa nemali. Pri článkoch, ku ktorým sa vyjadrujeme, je podľa mňa najväčším problémom to, že autori si neoverujú zdroje. My verejnosti robíme službu, aby laici nemuseli zdĺhavo študovať, čo je dôveryhodný zdroj a čo je šarlatánstvo. Nemám pocit, že by u nás ľudia dezinterpretovali informácie pre zisk. Môžem sa mýliť, ale podľa mňa u nás ide najmä o nevedomosť,“ dodal jeden z autorov projektu.

Konšpiračný biznis

Nie vo všetkých prípadoch sú šíritelia konšpiračných teórií len pomýlení alebo motivovaní jedine „odhaľovaním pravdy“. Robert Goldberg, autor knihy o kultúre konšpirácií Vnútorný nepriateľ, hovorí o takzvaných konšpiračných podnikateľoch. „Títo ľudia žijú z predaja videí či kníh o konšpiračných teóriách. Tak si zarábajú na živobytie. Oni sú potom závislí od toho, aby vznikali nové a nové konšpirácie, keďže verejnosť sa skôr či neskôr tých starých nasýti,“ vysvetľoval v jednom rozhovore. Konšpirační podnikatelia majú teda eminentný záujem na šírení bludov, keďže z nich naozaj žijú.

V Spojených štátoch je najznámejším konšpiračným podnikateľom Alex Jones, ktorého dve internetové stránky zaznamenávajú mesačne takmer 12 miliónov unikátnych návštevníkov, úspešnejší z nich je 390. najpopulár­nejším webom v USA. Ako si všimol publicista Alex Seitz-Wald, každé nové údajné sprisahanie návštevnosť jeho stránok raketovo zvýši. Naposledy sa tak stalo pri streľbe na škole Sandy Hook, pri ktorej zahynulo 28 ľudí, väčšinou detí. V Amerike zakrátko vznikla konšpiračná teória, že streľbu zorganizovala americká vláda, aby mohla následne sprísniť opatrenia proti legálnej držbe zbraní.

Americké konšpiračné videá sleduje celý svet, a tak ľudia dokážu zarábať len jednoduchým pozeraním dokumentárnych filmov na sieti YouTube. Necelý mesiac po tragédii v Sandy Hook malo napríklad konšpiračné video o tejto udalosti na najznámejšom videoserveri 8,5 milióna pozretí, čo jeho autorovi vynieslo nemalý zisk. Slováci takéto možnosti nemajú, no biznis s konšpiračnými teóriami sa už rozbehol aj tu. Napokon sú tu na to vhodné podmienky. Prieskumy verejnej mienky dlhodobo potvrdzujú pramalú dôveru Slovákov nielen v inštitúcie, ale aj navzájom – v interakcii medzi spoluobčanmi. Pre vieru v konšpiračné teórie priam ideálne podmienky.

Výsledok? Mainstreamové rádio pokojne vysielalo reláciu plnú konšpirácií, jej autor dokonca o tejto téme vydáva dobre sa predávajúce knihy. Nevinná či dokonca užitočná zvedavosť? Možno len do chvíle, kým si človek niektoré texty neporovná s tými, ktoré vychádzali v niektorých slovenských časopisoch pred druhou svetovou vojnou či takmer vo všetkých priamo počas nej. Téma celosvetového židovského sprisahania je napriek hrôzam holokaustu stále živá, v čase krízy vari ešte viac. Napokon o podobné konšpiračné teórie sa s radosťou aj dnes opierajú rovnako tak neonacisti, ako aj komunisti.

Užitočné konšpirácie?

Môžu byť konšpiračné teórie aj užitočné? Pokiaľ vychádzame z definície profesora Lewandowského, podľa ktorého ich definuje práve odmietanie či dezinterpretácia dôkazov, tak určite nie. Ako konšpiračná teória však začínala aj kauza Watergate, ktorá sa napokon ukázala ako pravdivá a pripravila o úrad amerického prezidenta Richarda Nixona. Vlaňajší škandál s rozsiahlym sledovaním ľudí po celom svete americkou Národnou bezpečnostnou agentúrou dal zase za pravdu tým, ktorí tvrdili, že George Orwell mal v podstate pravdu a „,Veľký brat“ naozaj všetko vidí a sleduje.

Cieľom tohto textu teda určite nebolo spochybňovať spochybňovanie. Ale nebolo by zlé, keby napríklad školy venovali viac pozornosti tomu, aby naučili žiakov správne vyhodnocovať a overovať si fakty. Čo je asi príliš veľká požiadavka, keďže zatiaľ školstvo zlyháva aj v zabezpečení aspoň priemernej úrovne čitateľskej gramotnosti. Výborné bude aj to, keď bude pribúdať serverov, akým sú Lovci šarlatánov.

„Ocenil by som, keby sme inšpirovali naším projektom aj odborníkov v iných oblastiach,“ povedal na záver člen Lovcov. „Ja sám, keď čítam článok z inej oblasti, neviem, nakoľko môžem dôverovať zdrojom, keďže sa v tej problematike neorientujem. Väčšinou to riešim tak, že sa opýtam osobne nejakého kamaráta odborníka, ale nie každý má tú možnosť a čas. Je veľa oblastí, kde by sa hodilo takéto odborné poradenstvo, spomeniem povedzme ekonómiu.“ Konšpiračné teórie zaberajú skutočne celú škálu tém, takže triezvo zhodnotiť všetky nevie nik. Pokúsiť sa vždy aspoň overovať zdroje však môže každý. Ak ešte nejakému zdroju verí.