Chudobu detí skúmajú, riešenia nedávajú

Do autobusu mestskej dopravy nastupuje trieda školákov. Ide sa na výlet do centra hlavného mesta. V autobuse je ako v úli, približne desaťročné deti medzi sebou riešia rôzne novinky. Napríklad, že rodičia idú kupovať nové auto a spolužiaci rozoberajú, aká značka je lepšia.

24.04.2014 13:00
debata (9)

Na okraji sa usadil chlapec, ktorý chce naraz čosi povedať. Ešte sa len nadýchne a spolužiačka ho už zahriakne, že už aj iní mu predsa povedali, že sa má správať slušne. Neurobil pritom nič zlé, len pri bližšom pohľade vidno, že by potreboval nové topánky i bundu. A na rozdiel od iných detí nemá parádnu tašku, len skrkvanú poloprázdnu igelitku.

Na deti a mladých ľudí, ktorí vyrastajú v chudobe alebo v riziku chudoby, upozorňuje Správa o mládeži 2014, ktorú vzala vláda včera na vedomie. Podľa štatistík, na ktoré sa správa odvoláva, sociálnym vylúčením je na Slovensku ohrozený takmer každý štvrtý mladý človek do 18 rokov, pričom miera rizika chudoby sa od roku 2010 mierne zvýšila. Za príčinu správa považuje hospodársku krízu a z nej vyplývajúcu nezamestnanosť v rodinách.

Najvyššie riziko chudoby podľa štatistík je u nezamestnaných, medzi ďalšie najohrozenejšie skupiny patria domácnosti s tromi a viac závislými deťmi, ale aj neúplné rodiny. V spoločnosti sa zároveň podľa správy objavuje fenomén ako generačná chudoba, keď mladý človek vyrastá v rodine, kde sú rodičia dlhodobo nezamestnaní. Práve pri nej je najväčšie riziko sociálneho vylúčenia a celkového úpadku sociálnych vzťahov.

Niektoré deti však vyrastajú v skrytej chudobe, keď rodičia pracujú za nižšiu mzdu. K znevýhodneným skupinám patria mladí i slobodní rodičia, siroty a deti z rozvrátených rodín, zadlžení alebo s finančnými problémami, zdravotne znevýhodnení, mladí s nízkou kvalifikáciou a poruchami učenia, ale aj mladí z problémových mestských častí.

Správa, ktorú vypracovala príspevková organizácia ministerstva školstva Iuventa, nedáva v tejto oblasti odporúčania, ako stav riešiť, dôležitý je podľa nej ďalší výskum. Podobne sa vyjadruje aj samotné ministerstvo školstva, ktoré spolu so Správou o mládeži včera predložilo aj Stratégiu pre mládež na roky 2014 – 2020. V časti o sociálnom začlenení rezort školstva stanovuje tri strategické ciele – mapovanie, prevenciu a nové služby, v rámci ktorých predpokladá výskum sociálneho vylúčenia mladých, zistenie existujúcich a chýbajúcich služieb na predchádzanie sociálnemu vylúčeniu či vytvorenie a vyskúšanie nových.

Sociologička Zuzana Kusá je z takého prístupu sklamaná. Vypracovanie správy a stratégie bolo podľa nej povinným materiálom, ktorý sa od Slovenska očakáva ako od člena EÚ. „Kopíruje štruktúru iných európskych správ bez ambície zamyslieť sa viac nad našimi špecifikami,“ hovorí Kusá. Ambície sú navyše podľa nej len v limitoch existujúceho plánovaného rozpočtu, bez dodatočných nákladov. „A pre obmedzený rozpočet reálne ani nie je možné urobiť nejaký smelší krok vpred,“ hovorí Kusá.

To, že správa si nedáva ambicióznejšie ciele, môže podľa Kusej politikom vyhovovať. „Politici, ktorí nie sú ochotní zaoberať sa riešeniami, ich môžu ďalej odkladať s tým, že stále chýbajú analýzy,“ dodáva. Ak sa hovorí o sociálnom vylúčení a chudobe, treba podľa nej hovoriť aj o probléme bývania a nedostatku nájomných bytov či problémoch rodín s nízkymi príjmami. Ale napríklad aj o chýbajúcich programoch pre mladých, ktorí nedokončia strednú školu.

Stratégia o mládeži sa zaoberá deviatimi oblasťami. Okrem sociálneho začlenenia sa týka vzdelávania, zamestnanosti, podpory podnikania, účasťou mladých na veciach verejných, vzťahu mladých k svetu, zdravia a životného štýlu, dobrovoľníctva a práce s mládežou.

V časti o zamestnanosti sa opäť konštatuje, že Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých. Rezort školstva v tejto oblasti pritom okrem iného dáva za cieľ podporu odborného vzdelávania a väčšieho prepojenia stredných odborných škôl so zamestnávateľmi a trhom práce.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #deti #chudoba #riešenie chudoby