Slávny Bratislavčan vytvoril busty svätorečených pápežov

Svätorečenie niekdajších hláv katolíckej cirkvi Jána Pavla II. a Jána XXIII., ktoré sa v nedeľu uskutoční vo Vatikáne, spája vzácne ohnivko s Bratislavou. Zaslúžil sa o to geniálny sochár Arthur Fleischmann, bratislavský rodák, ktorého paradoxne vo svete poznajú oveľa lepšie ako na Slovensku.

25.04.2014 13:00
arthur fleischmann, sochár, busta, ján xxiii,... Foto:
Arthur Fleischmann tvoriaci sadrový odliatok pápeža Jána XXIII. v roku 1960 v ateliéri v Londýne.
debata

Popri množstve iných umeleckých aktivít bol Fleischmann svojho času z poverenia Vatikánu aj dvorným portrétistom pápežov. V období, keď práve zastávali funkciu, vytvoril bronzové busty štyroch z nich. Vrátane dvoch, ktorých čaká kanonizácia. Druhý odliatok Slovákmi mimoriadne obľúbeného pápeža poľského pôvodu je dokonca súčasťou expozície výtvarníkovho múzea v bratislavskom Starom Meste.

„Manžel najprv dostal objednávku na obrovskú sochu Vzkriesenie pre vatikánsky pavilón na svetovej výstave EXPO 1958 v Bruseli. A krátko nato ho poverili vyrobiť bronzovú portrétnu bustu Jána XXIII. pre pápežský Beda College v Ríme. Veľmi si to vážil a cítil sa poctený,“ spomína po rokoch Fleischmannova vdova Cecile Joy, ktorá žije v Londýne. Práve tam, ako pripomína, sa v zachovanom umelcovom ateliéri dodnes nachádza aj sadrový odliatok tejto sochy.

V roku 1979, keď bol zvolený Ján Pavol II., zase Fleischmanna požiadala rímska Venerable English College, aby pre ňu pri príležitosti 400. výročia založenia vytvoril bustu tohto Svätého Otca. „Socha v Bratislave je druhým bronzovým odliatkom, naša rodina ho tunajšiemu Múzeu Arthura Fleischmanna venovala pri príležitosti poslednej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku v roku 2003,“ spresňuje Joy Fleischmannová.

V bratislavskom múzeu možno vidieť aj jeden z odliatkov tretej busty, pápeža Pavla VI., ktorú umelec pripravil pre rímsku Pontifical Scots College, keď sa škola v roku 1964 presťahovala do nových priestorov.

Fotografia urobená Fleischmannom pri odhaľovaní... Foto: Archív Cecile Joy Fleischmannovej
Arthur Fleischmann, Ján XXIII., pápež, busta Fotografia urobená Fleischmannom pri odhaľovaní busty Jána XXIII. na Beda College v Ríme v roku 1960.

Fleischmannovu štvoricu ešte dopĺňa busta pontifika Pia XII., ktorú sochár vytvoril omnoho skôr, už v roku 1940, pre Banyo seminár v austrálskom Brisbane, kde sa aj dodnes nachádza.

Nedeľňajšia vatikánska udalosť sa termínovo prekrýva s Dňami otvorených dverí bratislavskej samosprávy, v rámci ktorých po zimnej prestávke znovu ožije aj múzeum života a diela svetoznámeho Bratislavčana, umiestnené v bývalom meštianskom renesančnom dome v centre mesta na Bielej ulici, ktorý Fleischmannova matka kúpila v roku 1917.

„Mrzí nás, že napriek vysokým umeleckým kvalitám tohto nášho slávneho rodáka sa jeho múzeum nemôže chváliť veľkou návštevnosťou,“ konštatuje Peter Hyross, riaditeľ Múzea mesta Bratislavy, pod ktoré patrí aj Fleischmannovo múzeum. Myslí si, že na to, aby si sem priatelia umenia našli cestu, by potrebovalo lepšiu propagáciu či viac prezentačných materiálov. Šancu pozrieť si neveľkú expozíciu dostanú záujemcovia cez víkend zadarmo. Letnú sezónu v múzeu otvoria v utorok, okrem tradične voľných pondelkov bude potom až do novembra otvorené denne.

Fleischmann s pápežom Jánom Pavlom II. pri... Foto: Archív Cecile Joy Fleischmannovej
Arthur Fleischmann, Ján Pavol II., busta, Fleischmann s pápežom Jánom Pavlom II. pri odhaľovaní pápežovej busty na Venerable English College v Ríme v roku 1979.

Arthur Fleischmann, narodený v roku 1896, prežil zaujímavý život plný pozoruhodných udalostí. Pôvodne na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe vyštudoval medicínu, to však len preto, aby splnil otcovo želanie. Už v mladosti ho totiž ťahalo skôr k umeniu, konkrétne sochárstvu, ktorému sa priúčal u slávnych profesorov Jana Štursu v Prahe či Josefa Müllnera vo Viedni. Pre židovský pôvod bol v roku 1937 prinútený emigrovať pred hrozbou fašizmu do Južnej Afriky, kam sa dostal ako lekár viedenského hokejového tímu. Neskôr žil dva roky na exotickom indonézskom ostrove Bali, potom desať rokov v Austrálii, ale navštívil aj Zanzibar či Japonsko. V roku 1949 sa loďou doplavil do Anglicka, odkiaľ plánoval cestovať späť do Bratislavy. No keďže v Londýne stretol životnú lásku, rozhodol sa zostať. Britská metropola sa mu stala domovom na nasledujúcich 40 rokov. Zomrel v roku 1990 na Kanárskych ostrovoch.

Fleischmann bol veľmi všestranný výtvarník, aktívne tvoril takmer 70 rokov, a to z najrôznejších materiálov – keramiky, vosku, dreva, mramoru a iných. Experimentoval aj s vtedy novovyvinutým organickým plexisklom, patentovaným pod značkou Perspex. Z neho napríklad vymodeloval Krištáľovú korunu k 25. výročiu nástupu britskej kráľovnej Alžbety II. na trón, ale aj svoje posledné životné dielo, fontánu s názvom Pocta objavu DNA z roku 1989, ktorú po jeho smrti odhalili v Štátnej knižnici v Sydney. Známy je aj ako tvorca búst prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka a amerického prezidenta Johna F. Kennedyho.

O umelcovu pozostalosť sa v Londýne stará Nadácia Arthura Fleischmanna na čele s jeho manželkou a synom Dominiqueom. Práve oni sa zaslúžili o vznik jeho múzea v Bratislave v roku 2002 a zapožičali doň väčšinu exponátov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #sochár #Arthur Fleischman #busty #pápeži