Na príťažlivosti Erdoganovej strany AKP (Strana spravodlivosti a rozvoja) má podľa pozorovateľov veľký podiel rastúca prosperita krajiny. Erdogan však nie je jediný širokou verejnosťou obľúbený autoritársky vládca. Viktor Orbán, ktorý údajne tiež podporuje neliberálnu vládu, si v Maďarsku udržiava podobne vysokú podporu.
Ak by sa dnes v Rusku konali voľby, prezident Vladimír Putin by v nich so značnou prevahou zvíťazil. Podobne i Si Ťin-pching, ktorý, ako sa zdá, robí vládu jednej strany v Číne ešte autoritárskejšou, by nepochybne vyhral v prípade, že by sa vláda obťažovala voľby vypísať.
Úspešnosť týchto vodcov mnohokrát dráždi Američanov a obyvateľov západnej Európy, ktorí veria, že pluralitná demokracia je prirodzeným politickým usporiadaním moderného sveta. Napriek tomu je zrejmé, že v niektorých krajinách sa väčšina voličov rozhoduje pre autoritárskych vládcov, ktorí nestrpia skutočnú opozíciu a presadzujú svoju vlastnú víziu.
Moderní autoritári chcú prosperujúce podnikanie
Mnoho ekonómov sa domnieva, že priemyselný rozvoj v modernej dobe si vyžaduje silnú občiansku spoločnosť, ktorej sa darí len v demokratickom prostredí, kde medzi sebou o hlasy voličov súperia seberovné strany. Inými slovami, že autoritárske ekonomiky sú zo svojej podstaty nestabilné. Také jednoduché to však nie je.
Pravdou je, že autoritárski vládcovia v minulom storočí väčšinou prijímali v konečnom dôsledku katastrofálne prístupy k ekonomike. Komunisti aj fašisti verili v silnú štátnu kontrolu. Na chvíľu to, zdá sa, fungovalo v Sovietskom zväze, kde sa však tento systém nakoniec zrútil.
Moderné autoritárske ekonomiky však v tomto smere pokročili a usilujú sa o to, aby podnikanie prosperovalo. Štát sa už nesnaží ekonomiku dusiť, snaží sa ju viesť len do tej miery, aby sa uistil, že o vládu a národ je dobre postarané.
Čína tak dosahuje mimoriadny rast HDP a veľmi dobré výsledky má aj Turecko a Maďarsko. Vo všetkých týchto krajinách pritom patria majitelia malých a stredných podnikov medzi nadšených zástancov vlády. Menej nadšení sú už podnikatelia v Rusku, ale aj tu sa napriek značnej korupcii ekonomike darí lepšie ako v časoch Sovietskeho zväzu.
Politika je odlišná, ekonomika podobná
Faktom však zostáva, že veľké spoločnosti so sídlom v takýchto krajinách musia s politickým vedením spolupracovať oveľa užšie ako ich firemní kolegovia v krajinách so skutočnou pluralitnou demokraciou. Obe zriadenia však majú viac spoločného ako odlišného.
Kým novodobé autoritárstvo sa od liberálnej demokracie v politickej rovine zreteľne líši, ekonomické modely až také odlišné nie sú. A rovnako ako v prípade USA a európskych krajín má aj autoritársky spôsob vlády svoje výhody a nevýhody.
Tradičné miestne autority v chudobných krajinách sa napríklad často vyhýbajú užitočnému pokroku. Uprednostňovanie vlastných záujmov však možno považovať za ekonomický problém aj v bohatších demokraciách, kde silné vlády napríklad nemusia brať do úvahy návrhy na výstavbu nového letiska či mestského železničného spojenia.
Autoritárske vlády sa vyznačujú tiež veľkou akcieschopnosťou, pričom rastúci ekonomický náskok Číny nad Indiou vychádza práve z odlišného politického štýlu. V oboch krajinách bujnie korupcia, vzdelanie je tu podobne cenené a miestne orgány majú približne rovnaké množstvo autonómie. Centrálna čínska vláda je však schopná zabezpečiť oveľa rýchlejšie a oveľa viac ciest investorom.
Problémom je korupcia
Neoautoritárstvo so sebou prináša aj mnohé významné ekonomické nevýhody. Bez silných mimovládnych organizácií neexistuje nikto, kto by bránil úplatkárstvu a korupcii. Vládni predstavitelia a ľudia im blízki tak môžu vo veľkom protiprávne hromadiť majetok alebo beztrestne porušovať zákony.
Neoautoritárske vlády tiež vo všeobecnosti skôr uprednostňujú iné ciele, ako sú tie ekonomické. Putin a Si Ťin-pching sú nacionalisti a tiež Erdogan stavia na kultúrnej a regionálnej politickej agende, pričom práve tieto politické ambície môžu ekonomiku poškodiť.
V súčasnosti zrejme negatíva autoritárskych ekonomík prevažujú nad pozitívami. Avšak rovnako ako sa začal vyvíjať a prekvitať liberálny systém, môžu sa aj autoritárske ekonomiky vydať podobnou cestou.