Pien bol vyštudovaný zubár. V dvadsiatich ôsmich rokoch ale stále nemal peniaze, aby si otvoril vlastnú ordináciu. Vzal preto dobre platenú prácu na stavbe v Singapure, aby si na ňu našetril. Ôsmeho marca nastúpil na palubu lietadla smerujúceho z malajzijského Kuala Lumpuru do Pekingu. Doma mal byť o pár hodín. Ale lietadlo zmizlo aj s 239 cestujúcimi a členmi posádky na palube.
„Môj život je obrátený naruby, je to pre mňa hrozne ťažké,“ hovorí dvadsaťštyriročná Li so synom v náručí. „Keď vidím jeho fotku, trhá mi to srdce.“
Žije v prízemnom vidieckom domčeku spoločne s rodičmi a bratom svojho muža. Na bielo natretej stene obývačky visia svadobné fotografie páru – ona v smotanovo bielych šatách, on v obleku a za nimi v grafickom programe vytvorená lesná scenéria. Je to ten druh nesmierne romantických fotografií, ktoré sú bežné v čínskych domácnostiach – spomienky na šťastnú chvíľu. Ale pre Pienovu rodinu je neustálou pripomienkou toho, čo stratili.
Ani radosť, ktorú Li prináša syn, nedokáže zakryť jej bolesť. „Niekedy hovorí cudzím mužom ‚ocko‘,“ rozpráva a v očiach sa jej lesknú slzy. „Chce svojho ocka. Hovorím mu, že sa už čoskoro vráti, že len odišiel zarobiť nejaké peniaze.“
Väčšina z cestujúcich na palube boli Číňania. Niektorí – ako Pien – pracovali v zahraničí ako robotníci, aby si zarobili peniaze. Ďalší boli podnikatelia či účastníci konferencií, niekoľko rodín sa vracalo z dovolenky. Príbuzných všetkých cestujúcich však spája jedna vec. Všetci chcú poznať odpovede na svoje otázky. Kde je to lietadlo? Čo sa stalo na palube? Sú ešte nažive?
Príbuzní pátrajú na vlastnú päsť
Napriek rozsiahlej pátracej operácii v oceáne s využitím špeciálneho vybavenia sa zatiaľ po lietadle nepodarilo nájsť ani stopy. Príbuzní zničení žiaľom vytvorili na internete vlastné fórum, kde sa snažia vyriešiť záhadu letu MH370. Prechádzajú letecké blogy, kontaktujú sa s odborníkmi, pátrajú po akejkoľvek stope, ktorá mohla byť prehliadnutá. Skupina, ktorá si hovorí „Hlas 370“, má 300 členov z niekoľkých krajín.
„To najhoršie je nevedieť,“ hovorí tridsaťjedenročný Jimmy Wang, ktorý prerušil štúdiá vo Švédsku, aby podporil svoju smútiacu matku v Číne. „Skupina je veľmi dôležitá. Môžeme sa spoľahnúť len na ľudí, ktorí sú v rovnakej situácii ako my,“ dodal.
Spoločne vraj preberajú stratégie, ako prinútiť leteckú spoločnosť a vlády zapojené do pátrania, aby prezradili viac informácií. Wang tlmočí hnev mnohých príbuzných, keď hovorí, že malajzijská vláda po zmiznutí lietadla robila „jednu chybu za druhou“.
Ďalší, ako Pienov brat Liang-wej, sa snažia o priamočiarejšie kroky. Dvadsaťštyriročný Liang-wej cestuje každý týždeň do Pekingu vzdialeného štyri hodiny jazdy a snaží sa získať odpovede. Raz ho na niekoľko hodín zadržala polícia, keď chcel prespať s ďalšími príbuznými v kancelárii leteckej spoločnosti Malaysia Airlines, pretože nemali peniaze na hotel.
„Čínska vláda nám vôbec nijako nepomohla,“ hovorí Liang-wej. „Chcú, aby sme sa uspokojili s odškodnením, čo sme dostali, zostali doma a čakali.“ Zmiznutie lietadla jeho rodinu zničilo, dodal. „Nemôžem sa ani pozrieť na svojho synovca. Keď to urobím, vidím oči svojho brata. Pre našu rodinu je to hrozná katastrofa. Ale stále čakáme. Stále dúfame, že je ešte nažive.“