„Moja dcéra bude musieť nosiť dlhú sukňu a zakrývať si hlavu. Ešte to nie je povinné, ale kto vie, či to tak raz tak nebude?“ strachuje sa tento textilný robotník. "Som praktizujúci moslim, postím sa, modlím a čítam korán. Ale želám si, aby sa moje deti vzdelávali v normálnej škole.
Ani jeho dcéra Hacer z toho nie je nadšená. Dokonca sa obáva, aby jej neskôr nebránili stať sa lekárkou. „Moje sny sa zrútili,“ hovorí a nemá ďaleko k slzám. „Najväčší strach mám z toho, že sa stanem obeťou diskriminácie, ak odmietnem chodiť do školy zahalená,“ dodáva.
Rovnako ako Hacer muselo tento rok nastúpiť do náboženských škôl 40-tisíc tureckých stredoškolákov, píše agentúra AFP. Tieto opatrenia okamžite kritizovali rodičia, učitelia aj občianske združenia. Považujú to za ďalšiu ranu pod pás, ktorú Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) zasadila laickému charakteru moderného tureckého štátu, na ktorom tak lipol jeho zakladateľ Mustafa Kemal Atatürk.
Foto: SITA/AP, Seth Wenig
Pôvodne spôsobili túto novú vlnu odporu proti prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi nové štátne skúšky pred vstupom na strednú školu. Tí, ktorí v teste dosiahli priemerný výsledok, nachádzali v blízkosti svojho bydliska miesto iba v početných „imam hatip“, ktoré sa v Turecku množia ako huby po daždi od nástupu AKP k moci v roku 2002.
Sám Erdogan študoval sčasti na tomto druhu strednej školy, ktorá kombinuje vyučovanie náboženstva s tradičnou výučbou. Podľa štúdie, ktorú vypracovala súkromná univerzita Sabanci v Istanbule, vzrástol počet imam hatip za posledných päť rokov o 73 percent. V Turecku ich je dnes 936. „Vláda jednoducho redukuje ponuku klasického vzdelania a, naopak, rozširuje ponuku náboženského. Stále viac detí je v situácii, že musí chodiť do náboženskej školy,“ podotýka autor štúdie Batuhan Aydagül, ktorého cituje agentúra AFP.
Foto: SITA/AP, Emrah Gurel
Od nástupu AKP k moci začali podľa neho štátne inštitúcie za pomoci mimovládnych organizácií, blízkych vládnej strane a náboženským úradom, systematickú kampaň, ktorá má presvedčiť rodičov, aby zapisovali svoje deti do náboženských škôl. „Keby len jediné dieťa bolo proti svojej vôli nútené vstúpiť do imam hatip, je to porušenie ľudských práv,“ zdôrazňuje Batuhan Aydagül.
Ďalší kritici tvrdia, že zvyšovanie počtu detí na náboženských školách prispieva k poklesu úrovne vzdelanosti v Turecku. Krajina je v klasifikácii Programu pre medzinárodné hodnotenie žiakov PISA na 42. mieste zo 65 krajín.
Na školách imam hatip je desať zo štyridsiatich hodín týždenne venovaných výučbe náboženstva, štúdiu koránu a života proroka Mohameda.
Foto: SITA/AP, Raphael Satter
Erdogan už na začiatku svojej vlády v roku 2003 vyhlásil, že chce vychovávať „zbožnú mládež“. Posilnil výsady náboženských škôl, povolil im prijímať žiakov mladších ako pätnásť rokov a ich absolventom umožnil študovať na univerzite aj iné odbory než teológiu.
„Imam hatip vždy zaujímali v našom vzdelávacom systéme významné postavenie. Študenti sa tam naučia lepšie spoznať islam a žiť podľa mravných zásad. Väčšina ich absolventov zaujíma po ukončení štúdia významné postavenie. Jeden z nich sa dokonca nedávno stal prezidentom,“ hovorí zástupca ministerstva školstva v Istanbule Muammer Yildiz.