Podľa šéfa KGB Valeryja Vakulčyka zatiaľ žiadni Bielorusi stíhaní nie sú. „Ak sa takýto prípad objaví, médiá sa o tom dozvedia,“ povedal. Bieloruska Natalja Krasovska, ktorú tlač prekrstila na „ostreľovačku z Borisova“, na začiatku júna rozprávala novinárom, že jej rodičov v Borisove vypočúvali agenti KGB. Súdiac podľa ďalšieho vývoja bol tento prípad odložený ad acta ešte počas preverovania informácií.
Natalja Krasovska asi ako jediná ukázala pred kamerou bieloruský pas, uviedla svoje meno a adresu. Mladá žena v maskovacej uniforme tvrdila, že na začiatku mája sa dobrovoľne pridala k separatistom a „zabíja nepriateľov“.
„Tatko, tvoji občania stoja na tejto strane. Každopádne, aby si o tom vedel. Nikto nás nevyslal, prišli sme sem sami. Z Bieloruska tu nie som sama a chcem, aby si o tom vedel,“ povedala Natália na adresu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.
Drzý odkaz sa rozšíril po internete, ale nevyvolal žiadnu verejnú reakciu ani Lukašenka, ani úradov. Onedlho sa roznieslo, že Natalja utrpela ťažké zranenia pri Slaviansku, objavovali sa a následne boli dementované správy o jej zajatí. Redaktor ruského denníka Komsomoľskaja pravda tvrdil, že Natalja padla v polovici septembra. Početné pokusy reportérov vypátrať jej rodičov na uvedenej adrese neuspeli.
Občianstvo za zásluhy sa neudeľuje
Námestník predsedu Volynskej oblastnej rady Ihor Huz zasa hovoril o jednotke nazvanej podľa starého bieloruského znaku Pahoňa, v ktorej vraj cvičia desiatky mladých Bielorusov, túžiacich pripojiť sa k ukrajinským dobrovoľníkom na východe krajiny. Koncom júla vraj výcvik zvládlo desať ľudí, ďalších údajne odmietli kvôli podozreniu, že sú v styku s bieloruskými tajnými službami. „Dúfame, že naše metódy utajenia nedovolia bieloruským tajným službám odhaliť členov jednotky. Ale nie je ľahké sa skryť pred KGB,“ povedal Huz a pripustil, že mal kvôli Pahoni problémy s ukrajinskou prokuratúrou.
Hoci sa Huz odvolával na bieloruské opozičné spolky, aktivisti v Minsku všetko popreli. K podpore sa hlásila len blogerka Taťjana Jelová žijúca v Česku. O činoch Pahone sa možno tak málo vie vďaka utajeniu. Koluje aj správa o „vojnových hrdinoch“ dúfajúcich v ukrajinské či európske občianstvo za zásluhy v boji o demokratickú Ukrajinu. Ale tieto klebety vraj šíri KGB.
Rodinu padlého Bielorusa podporila Ukrajina
Akokoľvek, jednou z prvých obetí demonštrácií na kyjevskom Majdane sa stal Bielorus Michail Žyzneuski, ktorý zahynul 22. januára. Rozlúčiť sa s ním prišlo až 10-tisíc ľudí, vrátane vodcov Majdanu.
O pár dní neskôr sa päťdesiatka príbuzných a novinárov zišla v Gomeli na pohrebe, ktorý sa odohral rýchlo a prakticky v noci (mŕtve telo dlho prezerali na colnici), za svitu automobilových reflektorov. Predáci bieloruskej opozície sa neukázali.
Matka Nina prežila hádku aj infarkt v autobuse, kde jej vševediace susedky vyčítali kúpu bytu v Gomeli. „Jedni kričia, že syn bol nacionalista a urobil našej krajine hanbu, druhí odpovedajú, nech si pochová vlastné deti! Tu u nás sú zlí ľudia,“ hovorí zarmútená sa žena.
K presťahovaniu z nájomného do vlastného bytu skutočne pomohli pozostalým po Hrdinovi Ukrajiny ľudia a organizácie zo susednej krajiny, zapojili sa aj charitatívne fondy oligarchov, prispela ukrajinská vláda. Na pomoc rodinám po zabitých demonštrantoch sa zbierala celá Ukrajina. Bieloruské úrady, ani KGB rodine pozornosť nevenovali.
Bielorusi vynikajú ako vyjednávači
Koľko Bielorusov bojovalo so zbraňou v ruke na Ukrajine, presne nevedia ani v Minsku, ani v Kyjeve. Bieloruský novinár Emicer Lukašuk sa ani od veliteľa ukrajinského práporu Donbas Semena Semenčenka nedozvedel, koľko Bielorusov má v jednotke: „Najskôr povedal, že 15. Ale pri ďalšej schôdzke odpovedal, že veľa.“
Právne postavenie Bielorusov aj občanov iných krajín bojujúcich na Ukrajine zostalo nejasné. „Ukrajinskí predstavitelia hovoria, že teraz nie je čas na takéto zmeny a že by to pre Kyjev nebolo politicky únosné,“ objasnil Lukašuk.
Už po návrate do Minska sa novinár na žiadosť ukrajinských dobrovoľníkov obrátil na hrdinu jednej zo svojich reportáží, povstaleckého „premiéra“ Alexandra Zacharčenka kvôli osudu ôsmich zajatcov. Po pár telefonátoch ich povstalci prepustili, dokonca ani nie prostredníctvom výmeny zajatcov. Zdá sa, že na nepokojnej Ukrajine vynikajú Bielorusi hlavne v úlohe vyjednávačov.