Kto chce, ten rozumie – aj slovenčine v Česku

Kým Česi 28. október oslavujú ako štátny sviatok, u nás je v kalendári označený už len ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Pritom si neraz ťažkáme, že Česi zabúdajú po slovensky, ba priam slovenčinu ignorujú. Každý má naporúdzi historku o tom, ako mu v Prahe nerozumeli, ako tam nedostať slovenské časopisy, ako si dabujú slovenčinu do češtiny. Zároveň však Česi majú k slovenčine stále nostalgický vzťah. Zisťovali sme, či po slovensky rozumejú aj české deti, alebo je to pre ne už cudzí jazyk.

02.11.2014 07:00
Dušan Dušek, Pavel Vacek Foto:
Slovenský spisovateľ Dušan Dušek a český herec Pavel Vacek po premiére Pešo do neba, ktoré režíroval slovenský režisér Jozef Krasula.
debata (30)

Pätnásťročná Tereza z moravského mesta Vizovice sa so slovenčinou stretáva často. „Třeba ve Zlíně jsou hezcí kluci, kteří mluví slovensky. Nebo na facebooku.“ Na otázku, či slovenským chlapcom rozumie, tvrdí: „Ano, témeř všemu.“ Pozná slovenské rozprávky, knižku či film? Tínedžerka Tereza bez zaváhania odpovie, že pozná seriál Susedia. Z hercov a spevákov menuje celý zástup: Rytmus, Majk Spirit, Celeste Buckingham, Kristina, Team, Tina, Ego Robert Burian. A nadšene dodá: „Slovenština je nádherně melodická, ráda si ji zpívám.“

Z Vizovíc je aj sedemročná Markétka, ktorá sa pozerá na slovenské rozprávky v televízii. Všimla si: „Občas v pohádkách někdo mluví česky a odpovídá slovensky.“ Nemá s tým problém, väčšinou rozumie. Na žiadny názov slovenskej rozprávky, knižky či filmu si však nespomína. Rozkošná je aj jej odpoveď na otázku, či pozná nejakého slovenského herca či herečku: „Jméno ne, ale když mluví, poznám, že mluví slovensky. Například: Prečo to robíš?“ Markétka na Slovensku ešte nebola.

Zato trinásťročná Bohdana z Návojnej na moravsko-slovenskom pomedzí má príbuzných na Slovensku, naposledy tu bola minulú sobotu. Bežne pozerá aj slovenské programy v televízii, a tak slovenčine rozumie bez väčších problémov. „Znám seriál Teta. A pohádku Perinbaba. A taky herce: Julius Satinský. A Kerestešová.“

Bohdanin desaťročný brat priznáva, že mnohým slovám nerozumie. Rozprávky pozná, ale na názvy si nespomenie.

Podľa nášho malého prieskumu by sa mohlo zdať: čím mladšie dieťa, tým menej o slovenčine vie. Možno je to však prirodzený vývoj – v siedmich rokoch deti sledujú dej rozprávky bez ohľadu na názov či hereckých predstaviteľov. Keď trinásťročné dievča pozná Júliusa Satinského či Jakubiskov seriál Teta z konca 80. rokov, vôbec to nie je zlý výsledok.

Ako nezísť z očí ani uší

Každý jazyk si žije svojím životom, je ako ponorná rieka, aj sa stratí z očí (uší), ale existuje ďalej. Možno je dnes v Česku viacej slovenčiny než kedykoľvek predtým: mnohí Slováci tam pracujú, študujú, chodia tam na služobné cesty, majú v Česku príbuzných, kamarátov a spolupracovníkov. Ešte kým bol spoločný štát, mladí muži chodili na vojenčinu do Čiech a Česi zasa, naopak, na Slovensko. Vtedy vzniklo veľa národnostne zmiešaných manželstiev, ktoré produkujú ďalšie a ďalšie generácie ľudí dvoch kultúr. Sú to niekedy prekvapenia – nedávno som si prečítala, že manželka Michala Viewegha je vnučkou slovenského karikaturistu a výtvarníka Milana Vavru.

Takéto rodinné prepojenia sú veľmi časté, aj tak však platí, že na Slovensku sa čeština vyskytuje viac, a to aj oficiálnym spôsobom. Čítajú sa české knihy, pozerajú české filmy alebo filmy s českým dabingom, kupujú sa české noviny, časopisy a sledujú sa české televízne stanice.

Cítime sa trocha menejcenne – prečo sa oni o nás zaujímajú menej? Verím, že je to len klam. Dnes je ťažko zistiť, kto si čo číta, čo sleduje na internete, o čo sa skutočne zaujíma. Verím, že Česi sledujú aj Slovensko. Ale aj tak dobre padne, keď v ich televíznych hitoch, ako je napríklad práve na obrazovky prichádzajúci seriál Až po uši, zaznie ľubozvučná slovenčina herečky Jany Kolesárovej.

Hrala už aj u Filipa Renča a ten ju tiež nechal hovoriť po slovensky. Jej hlas sa rozlieha medzi českými suverénne a podmanivo. Iste jej všetci rozumejú. Ako kedysi rozumeli v televíznych pondelkoch Zdene Studenkovej. To bola klasika, toto je akčný sexi seriál, ale české ucho bude iste aj teraz pozorne načúvať a kochať sa slovenčinou. Je to skvelá príležitosť, ako prepašovať slovenčinu do českého prostredia.

Slovenský partizán je mäkký, český tvrdý

Mária Fekarová je Slovenka, ktorá sa vydala za divadelníka Vladimíra Fekara a v súčasnosti pôsobí ako vedúca oddelenia kultúry Zlínskeho kraja. Opýtali sme sa jej, či Česi a Moravania rozumejú Slovákom, s ktorými žili až do roku 1993 v jednom štá­te.

Mária Fekar. Foto: Archív Márie Fekar .
Mária Fekar Mária Fekar.

"Aj keď sme už jedenásť rokov "rozdelení“, stále si rozumieme. Dospelí aj deti. Hra so slovensko-českým prekladom býva dokonca príjemnou konverzačnou témou. Čučoriedky – ostružiny, bocian – čáp, korytnačka – želva a ťava – velbloud sú už trochu otrepané slová, ale väčšinou sa s nimi konverzácia rozbehne.

Horšie sú gramatické chytáky – zatiaľ čo partizán je na Slovensku "mäkký“, v Česku je partyzán „tvrdý“. Možno sa zdá, že toto slovo sa azda ani nepoužíva, ale pretože Zlínsky kraj susedí s Trenčianskym samosprávnym krajom a cezhraničná spolupráca je intenzívna, často sú miestni zaskočení mäkkým i v meste Partizánske. Alebo slovenské slovo ovplyvniť do češtiny preložíme ako ovlivnit, ale pozor s mäkkým i. Keďže v práci píšem aj rozprávam po česky, viem, že takýchto chytákov je v oboch jazykoch veľa.

Na strane druhej je pravda, že zatiaľ čo Slováci čítajú české knihy v origináli, slovenské knihy sa prekladajú. V Mestskom divadle Zlín bol tento rok cyklus scénických čítaní českých prekladov slovenských kníh nazvaný Slovenskýma očima, ktorý predstavil knihy Samko Tále: Kniha o hřbitově; Dušan Dušek: Pěšky do nebe; Lucia Piussi: Láska je slípka; Pavol Rankov: Matky. Po skončení každého čítania bola talkšou s autorom  – moderátor sa pýtal česky, autori odpovedali slovensky a publikum rozumelo.

Slovensky sa rozprávam odmala aj s mojimi českými synovcami, dokonca dostávajú aj slovenské knižky a až na niektoré slovíčka, ktoré obyčajne pochopia z kontextu alebo sa na ne opýtajú, nemáme problém. Krajská knižnica Františka Bartoše v Zlíne pripravuje tzv. Vianočnú reťaz čítaní. Manžel tam čítal Malú princeznú Janka Uličianskeho dvojjazyčne – kúsok v českom preklade a kúsok v origináli. Deti tvrdili, že rozumejú.

Myslím, že je už údelom nás dospelých hľadať problémy aj tam, kde nie sú. Samozrejme, že som sa stretla aj s nepríjemnou reakciu na slovenčinu – že sa mám vrátiť, odkiaľ som prišla. Tieto situácie sú však veľmi výnimočné a obyčajne sa týkajú ľudí, ktorí iba hľadajú zámienku, ako vypustiť svoju negatívnu energiu, takže to v žiadnom prípade neberiem ani osobne, ani ako výčitku slovenčine."

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #jazyk #Československo #slovenčina #čeština