Raphael Fellmer nie je bezdomovec, ale freegan. Tvrdí, že všetko, čo potrebuje, tu už je. Zatiaľ čo obchodné reťazce vyhadzujú tony jedla, freegani ho z kontajnerov vyberajú. Aj Raphael si trikrát týždenne v supermarkete vyzdvihne škatuľu s jedlými, ale nepredajnými potravinami, ktoré by inak skončili v kontajneroch.
„Odpadkami“ sa neživí len mladý Berlínčan, ale aj jeho manželka Nieves a dcérka Alma Lucia. Oblečenie, ktoré majú na sebe, im darujú priatelia alebo ho získajú za protislužbu. Žijú v luxusnej berlínskej štvrti Zehlendorf, ale nájomné neplatia. Majiteľ rodinného domu sa s nimi delí nielen o strechu nad hlavou, ale aj o internet, plyn či elektrinu. Namiesto nájmu Fellmerovci pomáhajú s upratovaním, údržbou domu a záhrady.
Chcete si od Raphaela vypýtať telefónne číslo? Odmietne vás. Mobil nevlastní, komunikuje cez mail a sociálnu sieť. A namiesto auta jazdí na bicykli. Tridsaťročný aktivista, ktorý chcel byť v detstve milionárom a neskôr politikom, má pre bojkot peňazí jednoduchý dôvod. „K šťastnému životu nám stačí oveľa menej. Vyhadzujeme až pätnásť percent jedla, ktoré vyprodukujeme. Nie sú to len potraviny tesne pred zárukou alebo po nej. V odpadkoch končí tovar, ktorý nemá správnu farbu alebo veľkosť. A namiesto toho, aby sa potrava dostala k hladujúcim ľuďom, konzumujú ju zvieratá, ktoré musíme kŕmiť, aby sme ich mohli jesť,“ vysvetľuje štíhly vegán.
Foto: Archív Raphaela Fellmera
Štúdia FAO, Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo pri OSN, mu dáva za pravdu: "Množstvo pôdy potrebnej na vypestovanie jedla, ktoré sa ročne vyhodí do koša, by sa vyrovnalo rozlohe celého Mexika. Voda minutá na polievanie ovocia a zeleniny, ktorým plytváme, by denne vystačila pre deväť miliónov ľudí.“ Podľa OSN vyhodí jeden Európan ročne 95 až 115 kíl potravín. Pritom nejde o zhnité či inak znehodnotené potraviny, ale o tie, ktoré by sa ešte pokojne mohli skonzumovať.
Aj keď bez peňazí…
Na začiatku bola cesta stopom z Holandska do Mexika, na ktorú sa Raphael vydal pred štyrmi rokmi. S dvomi kamarátmi a bez peňazí. Vo vrecku mali len sto eur na víza. Chceli si vyskúšať, ako sa k nim budú ľudia správať a ako niektoré situácie zvládnu oni sami. Tiež zistiť, koľko jedla končí v odpadkoch. Cez Atlantik sa plavili na lodi talianskeho milionára, ktorému pomáhali s jej údržbou. Po Mexiku jazdili stopom, ubytovanie si odpracovali, jedli to, čo iným zostalo.
„Prekvapilo nás, akí boli ľudia štedrí a pohostinní,“ spomína Raphael. Na ceste, ktorá trvala pätnásť mesiacov, stretol aj svoju manželku Nieves Palmerovú z Mallorky. Keď sa vrátili do jeho rodného Berlína, bola tehotná. V rozhodnutí živiť sa potravinami z kontajnerov ho napriek tomu podporila.
Foto: Archív Raphaela Fellmera
„Supermarkety vyhadzujú tony potravín, ktorým nič nie je. Napríklad načatá štangľa salámy sa musí do 48 hodín predať, inak ju musia zlikvidovať. Aj roztrhnutý obal je jedným z dôvodov, prečo musia hypermarkety vyhodiť celé balenie čerstvého ovocia, ktorému inak nič nie je. V kontajneroch nájdeme toľko kvalitných potravín v originálnom balení, že môžeme rozdávať aj susedom,“ hovorí Raphael a dodá, že žalúdočné problémy ešte nikdy nemal.
Dnes už Raphael v kontajneroch nekutre. Plytvanie v potravinárskom priemysle začal využívať systematicky. Po dva o pol roku sa mu podarilo presvedčiť niektoré supermarkety, aby potraviny nevyhadzovali do odpadu, ale dávali mu ich priamo v obchode. Raphaelova myšlienka sa nielen ujala, ale rozrástla do projektu Foodsharing, ktorý pokrýva mestá v Nemecku, ale aj v Rakúsku či vo Švajčiarsku.
Ako to celé funguje? „Aj vám sa určite stalo, že v lete ste išli na dovolenku a museli ste sa zbaviť potravín, ktoré by sa pokazili. Napríklad ovocia či zeleniny. Ak ste nemali poruke známych či susedov, väčšinou skončili v koši. My ponúkame možnosť nájsť v blízkosti vášho bydliska obchod so stánkom, kde potraviny môžete odložiť. A niekto, komu práve chýbajú, si ich zoberie,“ vysvetľuje Raphael projekt, do ktorého sú zapojené supermarkety, pekárne, reštaurácie aj farmári. Všetci, ktorí sa potrebujú zbaviť jedla po záruke alebo nevhodného na ďalší predaj.
Foto: Archív Raphaela Fellmera
Celá „transakcia“, podporená internetovou stránkou, sa realizuje bez peňazí. Raphael však zdôrazňuje, že to nie je !niečo za niečo". Ten, kto má, tovar ponúkne, a ten kto nemá, si zoberie. Motiváciou pred darcov je menšie množstvo odpadu a čistejšie prostredie aj svedomie.
Odpadkový optimizmus
Svojím odpadkovým optimizmom Raphael nakazil manželku aj deti. Vlastne zatiaľ len dcérku Almou Lucie, štvormesačný syn Noah príde na rad neskôr. V dnešnej dobe sa však mladá rodina úplne oslobodiť od peňazí nedokáže. Na zdravotné poistenie musí stačiť príležitostný zárobok psychologičky a príspevok od štátu. Za Raphaelove prednášky dostávajú voľné lístky na cestovanie.
Ako Raphaela vnímajú susedia? Alternatívnu časť spoločnosti jeho prístup nadchol, tá racionálne zmýšľajúca ho považuje za parazita, ktorý žije z dobroty ostatných. Pre niektorých je čudák, iní s obdivom sledujú jeho netradičný spôsob života. Prívlastky lenivý príživník sú takmer na dennom programe. On sa tak rozhodne necíti.
Foto: Archív Raphaela Fellmera
Boj proti konzumnému spôsobu života ho naplno zamestnáva. „Naša rodina žije vďaka tomu, že ostatní plytvajú. Beriem si len to, čoho je inde nadbytok a zbytočne by to skončilo na smetisku. To, čo nedokážem nájsť, získavam za protislužbu. Keď som napríklad potreboval práčku, dostal som ju za deň umývania okien.“
Eotopia
Hoci freegani kritizujú konzumnú spoločnosť, aj Fellmerovci vlastne využívajú výhody obchodných reťazcov. Keby žil každý tak, ako oni, neboli by supermarkety ani kontajnery, ktoré im ponúkajú obživu. Raphael preto smeruje k sebestačnému životu. Jeho snom je spolu s ďalšími mladými ľuďmi zo Španielska, z Mexika, Nemecka a Francúzska založiť ekodedinu na juhu Európy. Vegánska dedina s názvom Eotopia rozhodne nie je utópiou.
Freeganstvo
Ide o nekonzumný životný štýl. Freegani sa snažia znižovať svoj podiel na konvenčnej ekonomike minimálnou spotrebou zdrojov. Freeganstvo zahŕňa štedrosť, slobodu, sociálne cítenie, zdieľanie a odmietanie materializmu, morálnej apatie, súťaživosti, lakomstva a konformnosti. Hnutie nadviazalo v deväťdesiatych rokoch 20. storočia na antiglobalistické a environmentálne hnutia.
Filozofiou freeganstva je zužitkovanie vyhodeného odpadu a jedla. Freegani často vyberajú jedlo z odpadkových kontajnerov. Svoju spotrebu zdrojov sa snažia znižovať aj zdieľaním a vymieňaním (darovaním) dostupných statkov. Často na trhoch, ktoré organizujú. Preferujú bicykle ako formu udržateľnej dopravy. Bývajú v nevyužívaných a opustených budovách (squatting). Medzi ďalšie aktivity a presvedčenia freeganov patrí zredukovanie práce, ktorá slúži iba na hromadenie statkov, a tiež vegánstvo ako alternatívne stravovanie.