Tony nebezpečného aj iného odpadu hyzdia nádhernú scenériu Čiernej Hory – malej krajiny, ktorá sa pred viac ako dvoma desiatkami rokov vyhlásila za ekologický štát. Odpad leží nechránený v blízkosti miest, dedín, riek a jazier a dokonca aj luxusných prímorských letovísk.
Podobne ako väčšina balkánskych krajín v transformácii urobila Čierna Hora v uplynulých desaťročiach veľmi málo pre vyriešenie environmentálnych a odpadových problémov, ktoré narastajú. Vzhľadom na to, že krajina sa chce pripojiť k Európskej únii, musí sa s nimi pred získaním členstva vysporiadať.
„Na súčasnú ekologickú situáciu vôbec nie sme pyšní,“ hovorí štátna tajomníčka pre ekológiu Daliborka Pejovičová. „Som si istá, že Európska únia neprijme krajiny, ktoré nevyriešia svoje problémy s nebezpečným odpadom,“ dodáva.
Problém je zrejmý hneď na okraji hlavného mesta Podgorica, kde kŕdle čajok a kormoránov vysedávajú okolo dvoch veľkých nádrží červenkastého bahna pochádzajúceho z upadajúcej obrej hlinikárne, ktorá bola kedysi pýchou socialistického priemyslu. Tieto nádrže – popri tisícoch ton pevného odpadu ležiaceho vonku – sa nachádzajú v objekte hutníckeho komplexu, ktorého areál siaha až zhruba 100 metrov od hlavnej čiernohorskej rieky Morača, jedného z prítokov medzinárodne uznávanej prírodnej rezervácie Skadarského jazera.
Nataša Kovačevičová z miestnej ekologickej organizácie Zelený domov upozorňuje, že tieto nádrže s rozlohou 40 hektárov, a so zhruba siedmimi miliónmi ton bahna, sú kontaminované tvrdými kovmi a kyanidom. „Máme prinajmenšom päť ekologicky čiernych miest, okrem približne 350 identifikovaných a oveľa viac neidentifikovaných ilegálnych skládok,“ hovorí.
V starých lodeniciach mesta Bijela na jadranskom pobreží sa hromadia tony nebezpečnej drviny, na dohľad z Porto Montenegro, jednej z najväčších a najluxusnejších jachtárskych marín na Jadrane. Tento vedľajší produkt stavby lodí možno použiť pri stavbe ciest, ale len po patričnom spracovaní v zariadeniach, ktoré podľa Kovačevičovej v Čiernej Hore nie sú.
Je presvedčená, že pre takú malú krajinu, akou je Čierna Hora s niečo vyše 600-tisíc obyvateľmi, by bolo lepšie nebezpečný odpad vyvážať, ako si postaviť vlastné takéto zariadenie. „Bol by to zdĺhavý proces,“ pripúšťa Daliborka Pejovičová.
Mnoho ľudí je nahnevaných a skeptických. „Sme niekde medzi ekologickým štátom a ekologickou katastrofou,“ hovorí sedemdesiatjedenročný Veselin Vukovič.