Medzi ženami je pri slušnej konkurencii ďalších pretekárok dvojnásobnou majsterkou Slovenska v halovom kartingu. Ešte pred tromi rokmi jej bol tento šport neznámy. V halovom kartingu bola prvou ženou, ktorá začala jazdiť na motokárach.
Keď prišla na prvé preteky medzi samých ostrých chlapov, počula, ako ostatní hneď zhodnotili, že isto skončí jej tím ako posledný. Bola pre nich proste ženská, o ktorej si mysleli, že skôr tímu uškodí, ako pomôže. Okrem nej boli s ňou vtedy v tíme ešte dvaja chalani a nakoniec pochybujúce skupiny nechali ďaleko za sebou a skončili tretí. Prirodzene, čisto mužské zoskupenie, ktorému dovtedy patrila motokárová hala, bolo nenormálne prekvapené. "Tréning robí majstra,“ vraví 28-ročná mamina dvoch malých neposedných dievčat.
K motokáram sa Renáta dostala úplne náhodou. Jej manžel si s kamarátmi prišiel zo zábavy zajazdiť do motokárovej haly. A ona ako zvedavá žena sa prišla pozrieť, kam jej muž po večeroch chodí.
"Pamätám si, že do haly som prišla aj s malou dcérkou, ktorá bola v tom čase ešte v kočíku. A manžel mi zrazu hovorí, aby som si to išla vyskúšať. Najskôr som sa bránila, no neskôr ma zlomil a naveľa som si sadla do motokáry. A jazdím už dva a pol roka. Som momentálne na špici, získala som dvakrát po sebe titul majsterky Slovenska. Za mojím úspechom sú však rozhodne hodiny a hodiny tvrdého tréningu,“ rozpráva útle žieňa, ktoré sa v motokáre ženie aj 60-kilometrovou rýchlosťou.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Začiatky však boli pre Renátu veľmi ťažké. Predsa len, predbehnúť chlapa, a ako hovorí, uškodiť tak jeho egu, nebolo jednoduché. Veľa sa jej venoval zo začiatku najmä manžel, ktorý jej hodiny vysvetľoval, aká je ideálna stopa, ako má jazdiť do zákrut. "Ja som absolútne dovtedy nechápala, čo je ideálna stopa, však som bola predsa normálna žena. Manžel mi tak vysvetľoval, že sa musím dostať ešte bližšie k mantinelu, nakrúcal moju jazdu, aby som lepšie videla, kde mám medzery,“ hodnotí s úsmevom svoje začiatky. Aj v zahraničí je tento šport na tom rovnako ako u nás a ženy sa k nemu dostanú zriedkakedy. Vo veľkej časti je zastúpený mužmi.
Súperiť s mužmi? Najskôr získaj 85 kíl
Renáta sa živí tým, že testuje informačné systémy, podľa jej slov je to veľmi zaujímavá, vôbec nie monotónna práca. Cez deň testuje softvéry pre firmy a banky na trojštvrtinový úväzok, aby sa stíhala starať aj o svoje deti. O druhej poobede skončí v práci a kolotoč sa začína.
Staršiu, osemročnú Kristínku vezme na tréning showdance a po štyroch hodinách sa s ňou už vezie domov. Nasledujú domáce úlohy, starostlivosť o domácnosť a menšiu trojročnú dcérku Ninku. Popritom štyrikrát do týždňa zavíta do motokárovej haly, kde tvrdo trénuje, aby sa na vrchole udržala čo najdlhšie. Jazdiť s mužmi a byť na rovnakej, ak nie na lepšej úrovni, si to vyžaduje.
"Keď som začala jazdiť, tak sa nedovažovalo, čiže som pretekala s takou váhou, akú mám. Až neskôr sa rozhodlo, že všetci si musíme byť váhovo rovní a začalo sa dovažovať na 85, prípadne 90 kilogramov. Je totiž meraniami dokázané, že desať kíl na váhe vie urobiť navyše štyri desatiny na jednom kole, čo nie je zanedbateľné, keďže sa jazdí dvadsať minút. A tým, že som bola ľahšia ako muži, bola som vo výhode,“ vraví skromne.
Na seba si teda dala vestu so závažiami a kilové závažia jej dali aj do motokáry, aby pred silnými chlapmi nemala výhodu nízkej váhy. Dokopy vyše tridsať kíl. Ešte dnes si pamätá, že bola úplne zúfalá, nevedela si zvyknúť na tridsať kíl navyše, motokára sa totiž správala úplne inak. No opäť to chcelo len tvrdý tréning a čochvíľa prišli prvé úspechy.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Po roku a pol Renátinho jazdenia prišla ponuka, aby viedla školu jazdenia pre ženy a mladé dievčatá a vychovala tak nové talenty. V motokárovej hale sa stretávajú každý pondelok večer a dievčatá sa veľmi rýchlo zdokonaľujú, pomaly vraj dokonca dobiehajú samotnú učiteľku. Predsa len, žiadna z nich ešte nemá deti, čiže času na tréning majú viac ako Renáta.
V škole jazdenia sú mladé, dravé slečny od trinástich rokov. Na začiatku hodiny ich najskôr Renáta zaplaví teóriou, aby vedeli, ako správne jazdiť tak, aby si neublížili, ale aby, samozrejme, boli na čele pretekov. "Potom ideme na trať. Väčšinou jazdím pred nimi, aby videli, ako jazdím. Alebo jazdia aj samy pomedzi kužele. Dosť dlho som jazdila s mužmi, no odkedy trénujem ďalšie dievčatá, tak súperíme medzi sebou,“ priznáva.
Vyhrať sa dá aj s prasknutým rebrom
Renáta má síce počas jazdy v motokáre hlavu chránenú prilbou a chrbát a rebrá spevnené špeciálnymi chráničmi, preteky však nie sú prechádzka ružovou záhradou a párkrát sa jej už stalo, že mala prasknuté rebrá alebo jazdec do nej tak prudko narazil, že ju musela odviezť sanitka. Nárazy zozadu sú podľa nej bežné, keďže niektorí jazdci berú motokáry ako narážacie autíčka. "S prasknutými rebrami som však raz odjazdila aj preteky a vyhrala ich. Nikdy som si pre zranenie nepovedala, že s tým končím.“
V dvojnásobnej majsterke Slovenska stále zostala chuť dýchať na krk mužom, hoci si už nejaký čas vychováva ženský motokárový tím. Jazdieva v pretekoch dvojíc, kde je najskôr desaťminútová kvalifikácia, následne každý jazdec odjazdí 25 minút a potom počas ďalšej spoločnej hodiny sa v motokáre striedajú.
Jazdí tiež v pretekoch International Indoor Kart Cup, kde počas trojhodinových pretekov súperí s jazdcami zo zahraničia. V International Indoor Kart Cup momentálne spomedzi 17 tímov vedie síce slovenský tím, no jeho členmi sú aj dvaja Rakúšania. "Jedným z tímov sme aj my ženy,“ vraví hrdo Renáta.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Nevie, kde sa v nej zobral neskutočný talent dávať súperom na frak. K športu mala blízko odmalička a prešla azda všetkými jeho druhmi. Odlišnosť od ostatných dievčat či žien však badať aj pri tom, že najdlhšie sa venovala futbalu, no skončila s ním, pretože ju prestal poslúchať chrbát.
V štrnástich rokoch odišla z Trenčína, kde vyrastala, a do hlavného mesta išla študovať pedagogiku. No ani boľavý chrbát ju vtedy neodradil od športu a rozhodne nesedela po víkendoch na gauči pred televízorom. Venovala sa hádzanej a gymnastike, z ktorej aj maturovala. "Celý život športujem. Moji rodičia sa športu nevenovali aktívne, otec si rekreačne kopol do futbalovej lopty a mama zase hrávala basketbal.“
Lásku k športu získala po Renáte aj jej osemročná dcérka Kristínka, ktorá žne rovnako ako mama jeden úspech za druhým. Pred pár dňami získala so svojím tímom Juventa Bratislava titul vicemajstra Európy v showdance formáciách a v gymnastike dvojíc sa stala mladá slečna aj majsterkou Slovenska. Heslo "tréning robí majstra“ sa teda v rodine Renáty Zajcevovej osvedčilo.
Vyblázniť sa treba na okruhu, nie v premávke
Odvtedy čo Renáta Zajcevová jazdí na motokárach, tak je z nej aj omnoho lepšia šoférka, viac si verí a vie lepšie predvídať situáciu. "Som omnoho pokojnejšia na cestách, predtým som sa vždy ponáhľala. Mám pocit, že veľa ľudí sa snaží za volantom si niečo dokázať, sú agresívni, rýchli a ohrozujú nielen seba, ale aj iných. Presne preto by som im odporučila motokáry. Nemusia hneď jazdiť na pretekárskej úrovni, ale na vybláznenie dosýta je to ideálne,“ hovorí Renáta.
V motokárovej škole pre ženy sa preberajú každý pondelok témy ako bezpečnostné vlajky, aký odev má mať jazdec, ako pracovať na svojej kondícii, základné informácie o motokárach, prejazd zákrut a rozdiel v jednotlivých zákrutách na trati, brzdenie a práca s brzdou, akcelerácia a práca s plynom, ideálna stopa či predbiehanie.
Motošport nie je na Slovensku až taký medializovaný, nehovorí sa o ňom tak, ako sa hovorí napríklad o futbale či hokeji. Pritom v motorizme máme mnoho naozaj úspešných ľudí. „Aj o motokárach sa verejnosť dozvedela len vďaka postavenej motokárovej hale v bratislavskej Petržalke za súkromné peniaze, dovtedy sa nič pre tento šport na Slovensku neurobilo. Táto hala je naozaj špička a vyhľadávajú ju renomovaní jazdci z Rakúska, Maďarska či Česka, ktorí si v nej robia vlastné šampionáty. Motokáry boli doslova v plienkach a až postavením haly sa rozbehli. Pritom aj vrcholoví pretekári, ktorí dnes jazdia vo formule 1, začínali v motokárach,“ poznamenáva Renáta Zajcevová.
Bratislavská Kart One Arena vznikla pred piatimi rokmi v bývalej panelárni. Z miesta primárne určeného na zábavu širokej verejnosti sa tak postupne stala vyhľadávaná pretekárska trať. Punc európskej kvality dostala hala najmä po príchode motokárových jazdcov bratov Tomáša a Michala Krasňanských, ktorí odjazdili nespotečne mnoho pretekov.
Komu ulahodí vôňa benzínu a sila koní pod kapotou, ten sa musí pripraviť na to, že motošport je vo všeobecnosti finančne nesmierne náročný. Aj keď motokáry patria k najlacnejšiemu variantu. „Napriek tomu ročne ma to stojí sedemtisíc eur. Tréningy, štartovné na pretekoch, bezpečnostný overal, špeciálne topánky či prilba, to všetko stojí nemalé peniaze,“ počíta majsterka Slovenska, ktorá v škole jazdenia hľadá medzi slečnami a ženami podobné talenty, ako je ona.