Vianoce majú podľa nej určitý zmysel pre každého a sú obdobím, keď sa ľudia hlbšie zamýšľajú nad svojím životom a prehodnocujú ho. „Najmä pre veriaceho majú rozmer duchovný, ale aj pre neveriacich je to moment, keď sa treba trochu zastaviť, porozmýšľať o sebe samom, o vzťahoch a o rodine,“ myslí si Eva Gajdošová. Netreba však podľa nej zabúdať ani na povinný oddych a pokoj, ktoré si ona sama užíva najmä trávením času so svojou vnučkou.
Vianoce sú obdobím pre rozmýšľanie
Počas čarovného času Vianoc sa oproti iným dňom v roku dostáva do popredia isté duchovno. Nie však len v zmysle náboženskom, ale najmä ľudskom. „Uvedomujeme si vtedy hodnotu ľudí, ktorých máme okolo seba. Napríklad moji rodičia sú už staručkí a veľmi sa každý rok teším, že ich mám ešte tu, 90-ročných, držiacich sa za ruky a vyjadrujúcich si lásku,“ prezradila Gajdošová. Práve v tomto vidí psychologička zmysel Vianoc – v uvedomení si, koľko ľudí, ktorí sú nám oporou, máme.
Čo ak sa však nevieme naladiť na túto duchovnú stránku Vianoc, čo ak sme nešťastní a máme pocit, že sme v niečom zlyhali? Aj štatisticky sú Vianoce pre mnohých ľudí obdobím náročným a bolestným.
„Je úplne ľudské a bežné, že človek má pocit zlyhania v niečom. A najmä cez Vianoce, tým, že je tam priestor na rozmýšľanie a pripomínanie si niektorých chvíľ a nášho správania sa, zrazu máme šancu niečo zmeniť, ospravedlniť sa niekomu, komu sme ublížili,“ povedala Gajdošová.
Je to čas nových začiatkov
Štedrý večer je len jedným z 365 dní v roku. Prečo práve ten by mal byť najdôležitejším? Eva Gajdošová si myslí, že je istým začiatkom. Tak ako pre veriacich je dňom narodenia Ježiša Krista, ktorým sa všetko začalo, pre neveriacich je môže byť rovnako počiatkom. Často si práve vtedy v duchu kladú nejaké predsavzatie. „Nie je to len na Silvestra. Vtedy sme rozbláznení a nemáme čas na hlbšie predsavzatia. Ale práve Vianoce prinášajú možnosť byť chvíľu aj sám a porozmýšľať o sebe a o vzťahoch, ktoré potrebujú nejakú zmenu,“ tvrdí Gajdošová.
Foto: Marianna Mikešová
Všade navôkol nás ale otupuje pozlátko a materiálno a často práve tieto nám bránia odhaliť pravý zmysel Vianoc. „Pociťujem, ako keby nás to pozlátko a darčeky chceli vtiahnuť do povrchného života. Je to síce všetko úžasné, ale zostáva to na povrchu a práve od toho by sme sa mali vzdialiť a precítiť aj iný rozmer sviatkov,“ pokračovala psychologička. Zároveň je vraj presvedčená o tom, že každý z nás dostal darom zhora nejakú úlohu, ktorú musí splniť, a aj nad touto úlohou by sme sa mali zamyslieť.
Darčeky majú aj iný, než materiálny rozmer
Napriek tomu, že darčeky, trblietavú výzdobu a honosné sviatočné tabule dávame mnohí na popredné miesto, nemusí to znamenať, že pekné hodnoty Vianoc sa vytrácajú. Podľa psychologičky je tomu práve naopak. „Aj keď je to materiálna hodnota, symbolizuje aj to, čo chceme darčekom vyjadriť – že máme človeka radi, že na neho myslíme, že sme starostlivo vyberali, čo by ho potešilo. Za darčekom sa môže skrývať veľa duchovného, napriek tomu, že na prvý pohľad je to čisto materiálna vec,“ myslí si.
K typickej predstave Vianoc patrí aj Ježiško, o ktorého existencii deti klameme dovtedy, do kedy sa len dá. Je to vlastne správne? Eva Gajdošová je presvedčená o tom, že áno. „Za klamstvo to určite nepovažujem a myslím si, že v dnešnom svete to treba udržať čo najdlhšie. Je to fajn, keď sa nám život, ktorý žijeme, zmení na niečo rozprávkové. A rozprávky k životu treba,“ povedala a s úsmevom dodala, že jej darčeky Ježiško nosí stále.
Často chýba obeta
Nie je neobvyklé, že sviatky pokoja, ktoré druhým vždy srdečne želáme, sa u nás stanú skôr sviatkami zhonu alebo hádok. Je preto ťažké, zaistiť si skutočne pokojné chvíle. „Byť zrazu s toľkými ľuďmi a akceptovať ich chyby a nedostatky, nie je jednoduché. Ak ale aspoň jeden z rodiny sa rozhodne byť pokojnejší a tolerantnejší, môže sa podariť preniesť to aj na druhých. Vždy ale treba začať šíriť pokoj sám od seba,“ pokračovala psychologička.
Ak sa druhí neprispôsobia, ostáva táto povinnosť na nás. Podľa Gajdošovej sa ale často sami nevieme prekonať. „Trochu to zmizlo z nášho súčasného sveta, ako keby sme sa nevedeli obetovať druhým a ako keby prevládol egoizmus nad obetou,“ tvrdí. Aspoň na Štedrý deň by vraj malo prevážiť to, že chceme niečo pekné pre druhého a nie len pre seba. A ak nezavládne dobrá vôľa, môže pomôcť napríklad aj taký humor, ktorý vie často vyriešiť aj veľké hádky.
Nech už sa snažíme akokoľvek, nie vždy všetci trávime Vianoce veselo a šťastne. V živote raz môžu prísť drámy a osobné tragédie, rozvody, rozchody či úmrtia, kedy zostaneme sami. Eva Gajdošová preto spomína aj na tie tisíce ľudí, ktorí sviatky nemajú s kým tráviť. V jej rodine neopomínajú Vianočné tradície a rituály. Jedným z nich je práve ten, kedy nechávajú pri stole vždy o jedno prestreté miesto viac. Čo ak by náhodou išiel okolo človek, ktorý nikoho nemá? Toto miesto je tu pre neho.