Svoje meno nosíme stále so sebou

Udeľovať niekomu meno je trocha zázračné. Ak sa pomenováva za zvláštnych okolností – ako to bol napríklad u bábätiek, ktoré sa narodili ako prvé v roku 2015 – je to ešte vzrušujúcejšie. O týchto prvým menách sa dozvedá verejnosť, píše sa o nich v novinách a trošička určujú aj trend prichádzajúceho roka. Tento rok to boli až dve Alžbetky, dve Sofie, Miška, Sintia, Lacko a Jakubko.

29.01.2015 06:00
mená, meno, krstné meno, deti, dievčatá, chlapec Foto:
Už slovo meno obsahuje totiž niečo osudové. Narodíme sa nahí a bez mena, dlho to však netrvá, oblečú nám košieľku a pomenujú nás.
debata

Meno Alžbeta bolo donedávna dosť vzácne, ale zdá sa, že sa vracia do obehu. Meniny má 19. novembra a podľa rôznych kalendárových zdrojov pochádza toto meno z hebrejčiny, kde znamená niečo ako zasvätená bohu alebo zaprisahaná bohu a znie ako Eliševa. Toto meno poznáme v mnohých obmenách, najčastejšie sa s ním stretávame v západných kultúrach ako s menom Elizabeth. Slávnych ľudí s týmto menom je veľa – napríklad Elizabeth Taylorová alebo anglická kráľovná. O tomto mene sa traduje, že je vôbec kráľovské a aby sa tento zväzujúci honor trocha zmiernil, hovorí sa Alžbetám aj Betka, a to už je potom meno z celkom iného súdka. Ak teda pomenúvame Alžbetku, môžeme ju smerovať k osudu mocnej dámy (Alžbeta Báthoryová), ale môže z nej byť aj milá Betuška (ako sa v rozprávke volá víla, alebo hračka ovečka).

Sofia má meniny 15. mája a znamená múdrosť. Preslávila ho v našich končinách najmä Sofia Lorenová. Kto takto pomenuje svoje dieťatko, asi túži, aby dievča bolo múdre a zároveň krásne ako dotyčná herečka. Jedno z novorodeniatok je Sintia (vyskytuje sa aj ako Cynthia) a v našom kalendári sa nenachádza. Jej osudom bude asi odriekanie, musí žiť bez meninovej torty. Ďalší, čo vhupli prví do nového roka – Lacko, Miška a Jakubko – majú pomerne bežné mená, hoci Ladislav je už tiež dosť neobvyklé pomenovanie. Ladislav je vraj muž s charizmou, ktorý však v živote musí prekonať mnohé prekážky a smútky. Akoby to potvrdzoval už jeho vstup do života – mama sa ho vraj hneď po pôrode vzdala.

Z anonyma sa stane niekto

Sofia je po našom Žofka. Pomenoval tak jednu svoju postavu aj Jozef Gregor Tajovský v hre Statky – zmätky. A práve táto divadelná Žofa stále vo svojich replikách opakuje slovné spojenie "Meno moje!“  (Napr. "Iď, meno moje, a probuj!“ By ti ľahko šla hodina, meno moje. Tam by si nemusel hrdlačiť, len si svoj mladý život chrániť a žiť si po vôli, meno moje.“) Toto zaklínadlo je v hre až fascinujúce. Postava ho hovorí zrejme tam, kde by chcela inak povedať niečo biblické, napríklad Kriste Pane!, ale nechce používať meno Božie nadarmo, a tak si pomáha náhradou. Dramatik si tak text ozvláštnil a dal mu až mierne mysteriózny rozmer.

Už slovo meno obsahuje totiž niečo osudové. Narodíme sa nahí a bez mena, dlho to však netrvá, oblečú nám košieľku a pomenujú nás. Rodičia vlastne „čarujú“, premietajú si do mena dieťaťa svoje predstavy o jeho osude, vyberajú meno, ktoré znie dobre ich uchu, niečo pre nich znamená, alebo je to talizman, aby dieťa bolo chránené. Čoraz menej sa pomenúva po predkoch, ako to bývalo zvykom najmä v noblesnejších rodinách, výber čoraz viac podlieha móde. Hľadať meno pre dieťa patrí k mimoriadne príjemným chvíľam rodičovstva. Pár spoločne uvažuje, prichádza k sporom, návrhov je viac, hovorí do toho celá rodina, je to zábavné a má to grády – ako by si človek vyberal značku auta, ale – toto nič nestojí. Zaujímavé je sledovať, či potom meno k človeku naozaj pasuje. Všimnite si – väčšinou áno. Poďme po ženách: Janky sú priame, Katky veselé, Bianky originálne, Nory vznešené, Zuzanky pôvabné, Elišky milé, Zorky kamarátske a mohli by sme pokračovať, hoci – každý by možno rovnaké meno dešifroval ináč. Obsah dá totiž menu nakoniec vždy osobnosť nositeľa. Narodíme sa ako anonymovia a zrazu sme niekto a pod tým menom budujeme svoj život. Meno je východiskový bod.

Adonis je iba model

Niektoré mená znejú čudne, ale práve činy ich nositeľov meno môžu povzniesť. Napríklad taká Elfrída by mala v našich podmienkach skôr úsmevné meno, Elfriede Jelinek, to je už niečo celkom iné. Alebo Adonis. U nás by bolo čudné, keby sa tak niekto volal, ale v USA je vraj toto meno v kalendári a pripadá na 30. marec. Je to meno z gréckej mytológie a v Grécku je tiež živé. U nás každá poznáme niekoľko Adonisov, ale v skutočnosti sa tak nevolajú. Naši muži dostávajú obyčajne mená, ktoré vyjadrujú mužnosť, pevnosť – Peter je napríklad pevný ako skala, Marek je z latinského Marcus, čo vraj znamená bojovník, spomeňme si na Marka Aurelia – rímskeho cisára! Väčšina mužských mien, ktoré sa u nás opakujú, sa dá ľahko pochopiť. Pri mužských menách sa veľmi neexperimentuje, ale máme v obehu aj výnimočnejšie mená. Napríklad taký Žigmund. Dokonca sa tak volá aj postava zo sledovaného seriálu Búrlivé víno (Žigo, v podaní Vlada Černého), ale aj slávny hokejista.

Čo o tomto mene uvádzajú internetové zdroje? Je to zaujímavý výklad a tvrdí asi toto: "Mužské meno Žigmund má nemecký pôvod a v preklade znamená niečo ako ochranca víťazstva. Žigmundovia sú stavitelia, ktorí budujú svoj život tak, ako ich totemové zviera bobor. Ich rastlinným symbolom je bolehlav. Sú inteligentní a dosiahnutiu svojho cieľa venujú toľko času, koľko je potrebné a vždy sa im to podarí. Ich veľkým nepriateľom je nuda. Vitálnosť týchto mužov je dobrá. Ak stavia na dobrého koňa, všetko prebieha dobre. Ak zvíťazí ich skrytý pesimizmus, nedarí sa im. Ich obľúbené farby sú žltá, modrá a biela, ochranné rastliny žihľava, rimbaba, skalnica, ochranné kamene ametyst, smaragd.“ Kto si zavčasu prečíta takúto veštbu zo svojho mena, má program na celý život daný. Treba sa premenovať, alebo – staviť na dobrého koňa.  

Adolf? Preboha!

Ako vidno, z mena sa dá vyčítať veľa, meno k niečomu zaväzuje, meno môže dostať nositeľa na vrchol aj na scestie, môže vyvolávať okolo jeho osoby sympatie alebo pochybnosti, otázky, ba až nepriateľstvo. Sú aj takéto "nebezpečné mená“? Vtipne sa k tomu vyjadril francúzsko-belgický film z roku 2012 pod názvom Meno. Nastávajúci otec Vincent očakáva narodenie prvého potomka, je na návšteve u sestry, kde sa zišla rodina, a tak začnú rozoberať, ako sa bude dieťa volať. Vincent sa prizná, že pomýšľajú na meno Adolf. Okolo stola sa strhne prudká debata plná výhrad a útokov. Pomenovať dieťatko menom fašistického šialenca? Už len zmienka o ňom vyvolá zvadu a odpor. Ako by mohlo dieťa s takým menom žiť? Keby sa niekomu predstavilo, hneď by si každý vybavil Hitlera a dotyčného by považovali za stúpenca tejto kreatúry.

Čím sa však debata stupňovala, tým viac sa ukazovalo, že čisté meno neexistuje, že na každom tkvie nejaký biľag. Vo filme Meno príbuzní namietajú: nevinné meno je napríklad Paul (čítaj Pol). A čo vrah Pol Pot?, namietne jeden z diskutujúcich. Za vlády krutého diktátora bolo zabitých vyše dva milióny Kambodžanov! O nič lepšie ako Hitler!

Ťažko teda nájsť ideálne meno, s každým sa spája niečo dobré aj niečo zlé. Iste boli a sú aj dobrí Adolfovia. Zisťujem, či nemal také meno napríklad nejaký úspešný vedec. Pri potulkách internetom nachádzam zaujímavú informáciu, že v roku 1939 mal dostať Nobelovu cenu za chémiu nemecký chemik Adolf Butenandt, ale  Adolf Hitler to zakázal (dostal ju potom v roku 1949). Takto sa teda zlý Adolf vyvŕšil na dobrom Adolfovi. Súďte teda meno!  

Brooklyn či Ružinov

Čo znamená meno, najlepšie vidno na indiánskych "krstiacich“ zvykoch: pomenujú človeka obrazne, vyjadria priamo vlastnosti, ktoré by mal mať. Má to pôvab a vyjadruje to aj nároky na budúce výkony, ale aj na tvorivé schopnosti pomenovávajúceho. Meno môže znieť jednoducho, napríklad Ten, ktorý dobre vidí, Tá, ktorá vie dobre variť halušky, ale aj básnicky, Ten, ktorý má medvedie srdce, Tá, ktorá má malú nôžku…

Asi by bolo veľmi nešikovné, a príliš záväzné, dávať dnes takéto mená. Schodnejšia je druhá cesta pre tých, ktorí sa neuspokoja s menami z kalendára – meno si možno celkom vymyslieť. Beckhamovci majú syna Brooklyna, ktorý sa volá ako štvrť v New Yorku, kde ho počali. U nás by sa takýto exhibicionizmus asi neuplatnil, sme cudní (tie mená – Palisády, Pošeň, Ružinov, Trávniky, Terasa, Sásová, by nám asi dosť dobre nezneli) a potom – máme plno krásnych mien, z ktorých sa dá vyberať. A možno sú aj dosť magické – potvrdzujú, že nejako ovplyvnili osud nositeľov, ako to chceli ich rodičia, keď im tie mená dávali. Napríklad v umení nachádzame dosť takýchto zvláštnych mien: Albín Brunovský, Vincent Hložník, Mikuláš Galanda, Viliam Chmel, Ľudovít Fulla, Koloman Sokol, Dezider Milly, Alina Ferdinandy, Ester Šimerová, Cyprián Majerník, Virgill Droppa, Eugen Kramár, Ferdinand Milučký, Eugen Suchoň, Gejza Dusík, Sybilla Greinerová, Svetozár Mydlo, Melánia Olláryová, Siloš Pohanka, Bystrík Režucha, René Štúr, Svätopluk Malachovský, Bibiana Ondrejková… Meno má svoju vnútornú silu – stačí povedať Adela a každý vie, kto to je. Niekedy sa stane, že si k nám niekto meno odkiaľsi prinesie a to meno zdomácnie – ako Anastasia Kuzminová z ďalekého Ťumenu. Nasťa má krásne meno, ktoré znamená vzkriesená. Kedysi u nás takto zdomácnel aj Ibrahim Maiga.

Človek má možnosť vybrať si po čase iné meno, ako mu dali, môže si dať pseudonym, prijať prezývku za meno, môže sa pohrávať so svojou identitou. Tak či tak, základné mystérium krstného mena funguje po celý život. Je to niečo, čo dávajú dieťaťu do vienka predkovia. Podávajú tak svedectvo aj o sebe. Pátranie po prameňoch a rodinných historkách sa začína vždy pri mene. Meno vyvolá atmosféru, naladí a dáva príležitosť k dôvernejšiemu poznaniu. Oslovovať niekoho krstným menom je v našej kultúre výsada, je to niečo vzácne a dôverné. Oslovovať niekoho krstným menom bez dovolenia môže byť aj urážka. Meno je proste súkromná vec, na ktorú sme citliví. Meno je to, čo po nás na svete zostáva. Pozor, aby sme si ho neskazili.

Gildo alebo Borsalino? Meno nemusí byť v kalendári

Chceli by ste svojho syna pomenovať Čertisko, dcére dať meno Ančulína, či rovnaké, ako má jej sestra alebo brat? „Nedá sa to. Neuspejete ani s neosobnými menami, osobe mužského pohlavia nemôžeme zapísať ženské meno a naopak. Samozrejme, pri tom poslednom len vtedy, ak nejde o cudzojazyčné meno, ktoré je v súlade s tradíciou alebo právnym poriadkom daného štátu. Napríklad Andrea je u nás ženské meno, v Taliansku je to mužské meno. Aj mená Nikita, Nikola alebo Ivica môžeme zapísať takisto chlapcovi aj dievčatku,” vysvetľuje vedúca Matričného úradu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, kde sa spolu z Petržalkou rodí najviac detí. Rodičia môžu do matriky zapísať aj viac mien svojho potomka. "Najviac však tri, a to aj cudzojazyčné.” Ak nie ste spokojní s menom, ktoré vám rodičia vybrali, môžete si ho zmeniť. "Za určených zákonných podmienok. Ak ide o meno smiešne, hanlivé, skomolené, zdrobnené, zapísané v cudzom ekvivalente, tiež z dôvodu zmeny pohlavia,“ vyratúva Viera Zámečníková.

V minulom roku viedli v rebríčku najčastejšie zapísaných chlapčenských mien Adam, Jakub, Filip, Samuel a Tomáš. Pri dievčenských menách bodovali Ema/Emma, Sofia, Nina, Eliška a Ela. Kedysi sa aj krstné mená dedili z generácie na generáciou, dnes pri ich výbere boduje jedinečnosť. "Rodičia sa pri výbere mien často inšpirujú seriálovými hrdinami, športovcami alebo verejne známymi osobami.” Dcéra Zuzany Belohorcovej dostala do vienka meno Salma Hájek. Možno voľbu svojich rodičov v dospelosti ocení…

Medzi zapísanými menami nechýbali ani nezvyčajné – Manasseh, Gildo, Borsalino, Luna, Timon, Bartolomej, Jerguš, Dalla, Nellie, Matija či Riana," prezrádza matrikárka. Ak čakáte potomka, nemusíte sa držať len kalendára. „Všetky mená by sa doň ani nevošli. Kalendáre vydávajú súkromné spoločnosti. Na požiadanie rodičov im za poplatok vyhovejú a dopíšu aj žiadané meno, alebo ho pripíšu k inému menu. Ministerstvo vnútra neurčuje zoznam mien v kalendári, ide o čisto komerčnú záležitosť. Samozrejme, tradične zaužívané mená (aj vo svete) ako Mária, Anna či Jozef sú v každom kalendári.“ (jan)

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #mená #meno #krstné meno