"Okrem mamy som nepoznala nikoho, kto by sa volal Emma. Mala som pocit, že som jediné dievča na svete s týmto menom,” spomína spisovateľka a moderátorka, ktorá viac ako iné deti počúvala to známe šlabikárové: Mama má Emu, Ema má mamu.
Meno Emma má podľa nej charizmu vo svojej pôvodnej verzii. Ťažko sa z neho vytvára zdrobnenina. "Akákoľvek verzia Emky, Emušky či Eminky znie ako pokazený status. Emma je nadizajnovaná dokonale. Je síce príjemné, ak mi niekto povie Emuľka, ale znie to hybridne. Akoby si Nemec s tiroláckym klobúčikom obliekol slovenský kroj.” Aj preto v detstve túžila mať práve také meno, ktoré sa dá zdrobňovať. "Anička, Evička, Vieročka zneli tak sladko a hravo. Dokonca aj Táňa, Naďa či Elena mali v menších verziách milý ekvivalent. V puberte som si preto vymyslela, aby mi kamarátky hovorili Ika. To však neprešlo…”
Len s jedným m
Meno, ktoré nosila aj jej mama, bolo veľmi populárne počas prvej československej republiky. Stačí si pozrieť čierno-biele filmy z tridsiatych až päťdesiatych rokov s Oldřichom Novým. Emma v nich často figurovala ako pekná, sebavedomá, bohatá a rozmarná slečna z dobrej rodiny. Toto nemecké meno dostala aj mama Emmy Tekelyovej. V jej rodnom liste ho zapísali ešte v pôvodnej verzii, teda s dvoma m. „V čase, keď som sa narodila ja, už platil zákon, podľa ktorého mohli rodičia dávať deťom mená len zo schváleného zoznamu na matrike. Tam bola len Ema.” Po revolúcii sa prísne pravidlá uvoľnili, a tak si Ema k jednému m pridala ďalšie. Jej dcéra, ktorá pokračuje v rodinnej tradícii, si však postavila hlavu. Chcela ostať len pri jednom m. "Doma nás všetci volajú malá Ema a veľká Emma. No keď sa raz mojej dcére narodí dievčatko, musí byť Emma,“ trvá na svojom moderátorka.
Hovorí sa, že krstné meno vplýva na človeka po celý život. Málokto však vie, že známy slovenský magazín nesie meno práve po Emme Tekelyovej. „Dostala som ponuku byť jeho prvou šéfredaktorkou, aj tvárou.” Obrovská popularita mena Emma v dnešných časoch dostáva jej majiteľku aj do kurióznych situácií. "Keď niekto zakričí Emma, vždy sa obzriem… A vidím mamičku, ktorá kričí na svoju malú slečnu. Nedávno sa mi to stalo aj v obchode s oblečením. "Emma, si tu?“ volala nejaká pani a ja som zakričala z kabínky: "Áno!
Všetko v jeden deň
Volať sa Adam je fajn. Volať sa Adam a narodiť sa na Štedrý deň, to sa už niekomu môže zdať ako nie celkom vydarený kanadský žartík rodičov. Nie raz musela Zuzana Gúcka s úsmevom odpovedať na začudovanú otázku: "Prečo ste mu to urobili?”
Foto: Jana Kollárová, Pravda
Zuzana od šestnástich snívala o tom, že raz bude mať syna Adama. Všetko by bolo fajn, keby sa narodil pekne tak, ako mal, na Valentína 14. februára. Lenže on sa trochu poponáhľal a všetky sviatky, ktoré majú iní viac-menej rovnomerne porozdeľované počas roka, si zrazu našli priesečník 24. decembra. Nepriamo to má na svedomí aj Adamov otec. Keďže pôrod nepatril k jednoduchým, meno svojmu synovi dával on. "Neuvedomil si, že na Štedrý deň, keď som sa narodil, budem mať okrem narodenín aj meniny. Keď panika opadla, chcel to ešte zachrániť, ale nakoniec to vzdal. Na všetkých dokumentoch som už bol Adam a všetko by musel komplikovane meniť. V detstve ma to hnevalo, aj som to rodičom vyčítal, a chvíľu som dokonca túžil po inom mene, ale po čase som si zvykol. Vždy sa obaja snažili, aby ma neukrátili o darčeky, a tak ráno, 24. decembra som dostal niečo na narodeniny aj meniny a večer, tak ako iné deti, som si našiel darčeky pod stromčekom.”
Podľa starozákonnej knihy Genesis je Adam prvý človek, muž stvorený Bohom v raji, telo z hliny. Z tohto spojenia je odvodený aj pôvod krstného mena Adam z hebrejčiny, čo v preklade znamená „človek z hliny, pozemšťan“. Hoci Adam patrí na Slovensku medzi populárne mená, medzi Židmi rozšírené nie je. Čo všetko sa spája s jeho nositeľom? Ľahko nájde cestu nahor aj v ťažkej situácii, získa podporu iných ľudí, uskutoční svoje sny a plány, no nie vždy si vyberie správnu partnerku…
Adam Gúcky je so svojím menom spokojný a ani si neuvedomuje, že malých chlapcov s týmto menom pobehuje okolo neho akosi viac. „Na základnej škole som mal len jedného spolužiaka s rovnakým menom. Odlišovali sme sa prezývkami. Ja som bol Géčko a on Áčko,“ hovorí majiteľ najpopulárnejšieho chlapčenského krstného mena na Slovensku.
Tri Perly v rodine
Manažérku Perlu Žinčíkovú si väčšinou ľudia rýchlo zapamätajú. Preto, že svoju prácu robí dobre, aj pre jej nezvyčajné meno. Aj Perlin vzťah k vlastnému menu sa však vyvíjal: "Osobne poznám iba tri Perly. Moju maminu, mňa a moju dcéru. Ale počula som, že nás je viac. Keď som bola malá, svoje meno som úprimne nemala rada. Deti vedia byť riadne kruté a moje meno sa veľmi ľahko asociuje s kadečím – detskou zubnou pastou aj istým rastlinným tukom, ktorý je u mňa veľmi neobľúbený… Boli dokonca momenty, keď som sa ako dieťa ani nechcela predstaviť, pretože sa mi nechcelo čeliť reakciám a otázkam typu, ako ma volajú, ako sa mi s takým menom žije.
Foto: Perla Žinčíková
Našťastie detstvo trvá v pomere k celému životu relatívne krátko. Už ako tínedžerka som začala odhaľovať krásy môjho mena. Chlapcom a neskôr mužom dávalo príležitosť nadviazať so mnou konverzáciu, čo bolo v mnohých prípadoch naozaj milé. Každý si ma pamätá, čo síce v školskej lavici až taká výhoda nebola, ale v dospelosti som za to veľmi vďačná, pretože dnes v tejto rýchlej dobe väčšinou len tak prechádzame okolo ľudí. Ja vďaka menu prechádzam a zanechám aspoň maličkú stopu. Keď som bola mladšia, bola som si absolútne istá, že ak sa mi narodí dcéra, bude sa aj ona volať Perla. Keď to prišlo a naozaj sme s manželom čakali dcéru, on si bol istý, že chce, aby sa tak volala a ja som začala vymýšľať. V prvom rade sa mi zdalo naozaj divné pomenovať tak už tretiu generáciu.
Nechala som sa však manželom presvedčiť, a tak sme v rodine tri Perly. I keď si na to stále zvykám, v kútiku duše som rada. Meno Perla dal mojej mamine jej otec, môj deduško. Keďže nás opustil príliš skoro na to, aby nám a v nás zanechal omnoho viac, ako stihol, tak práve naše meno vnímam ako najvzácnejšie dedičstvo a najkrajšiu spomienku na drahého človeka. A teším sa, že tá bude žiť v mojej dcére aj vtedy, keď tu už moja mamina ani ja nebudeme."