Islamisti v Iraku zatiaľ prehrávajú. Ale aký bude 'mier'?

Po dobrej správe v Iraku vždy nasleduje nejaká zlá. Platí to aj tentoraz, keď sa dá povedať, že radikáli z Islamského štátu (IS) boli prinútení vďaka tlaku medzinárodnej koalície a kurdských a irackých milícií zastaviť svoj postup.

06.02.2015 13:00
Irak, Mosul, utečenci Foto: ,
Iračania odchádzajúci z Mosulu.
debata (3)

Od leta sa im nepodarilo dobyť významnejšie územia a aj keď stále bojujú v západnej provincii Anbar, nemajú veľké zisky. Ako píše denník The New York Times, viac než ďalšie výboje IS teraz znepokojuje otázka, čo sa s Irakom stane v budúcnosti.

Americká armáda si je istá, že iracké vojsko po reorganizácii bude síce menšie, ale do štyroch až ôsmich mesiacov natoľko výkonné, že bude môcť začať väčšie oslobodzovacie operácie proti IS.

Už teraz sa s pomocou Kurdov podarilo zabezpečiť Bagdad a okolie, postúpiť v Bajdží a Samárii, či prerušiť trasy, ktoré IS používal pri prechode zo Sýrie do irackého Mosulu. Američania odhadujú, že do šiestich až 18 mesiacov bude IS z Iraku vykorenený.

Irackí šiíti sa nevedia dohodnúť so sunnitmi

Problém ale vyvstáva inde – v politickej „rekonštrukcii“ krajiny. Jej tempo významne pokrivkáva za vojenským postupom a príčinou je neschopnosť irackých šiítov dohodnúť sa so sunnitmi. Za týchto okolností sa bude vojenské víťazstvo nad IS javiť ako „katastrofický úspech“.

Medzi oboma komunitami trvá nedôvera zasiata občianskou vojnou z rokov 2006 až 2008 a podnecovaná v minulých štyroch rokoch bývalým premiérom Núrím Málikím a jeho nezáujmom o problémy sunnitov.

Vo vládnych bezpečnostných oddieloch slúžia predovšetkým šiíti. Málikího nástupca Hajdar Abad vynaložil nemalé úsilie a dosadil do velenia týchto jednotiek kompetentných dôstojníkov, hoci niektorí z nich sú sunniti. V nižších radoch polície a vojska slúžia však stále predovšetkým šiíti.

Za týchto podmienok môže byť rozhodujúca ofenzíva proti IS v sunnitských častiach Iraku katastrofou. Medzi sunnitmi sa šíria správy o čistkách, ktoré vykonávajú v ich komunite šiítski vojaci aj milicionári.

Ak sunniti nedostanú záruku, že budú tejto praxe ušetrení, nebudú vo vládnych jednotkách, ba ani v kurdských milíciách ochotní vidieť osloboditeľa, ale dobyvateľa. Budú potom radšej chrániť IS, a ak bude IS porazený, budú sami čeliť šiítskym jednotkám. Vojenská porážka IS tak môže byť nie ukončením tlejúcej irackej civilnej vojny, ale jej rozbuškou.

Problémy na viacerých frontoch súčasne

Nádej na zmierenie Iračanov nie je veľká. Abádí je síce správny muž, ale v ťažkej situácii. Veľa vysoko postavených šiítov je proti zmieru, pretože sunnitom, ktorí Iraku vládli do roku 2003, nedôverujú. Ďalší s Abádím súperia o moc a nepodporia nič z toho, čo on presadzuje, lebo chcú získať jeho funkciu.

Abádího zväzuje tiež Irán, ktorý síce chce zmierenie Iračanov, avšak za podmienok, aké sám určí. Sunnitské vedenie je rozdrobené, takže šiíti, ktorí o zmier záujem majú, hovoria, že nie je s kým rokovať. Bagdad robí pre zjednotenie sunnitských kmeňov veľmi málo, hoci tvrdí opak.

Bez pomoci to nepôjde

Iračania tento vážny problém sami nevyriešia bez vonkajšej pomoci, a tú im musia poskytnúť USA. Spojené štáty majú medzi Iračanmi autoritu, pretože v roku 2008 pomohli Iraku dostať sa z podobnej situácie. Upokojili ho vojensky a naviedli na cestu politickej stabilizácie.

Autor komentára v denníku Kenneth Pollack sa domnieva, že Biely dom by mal riešením poveriť vysokého predstaviteľa, ktorým môže byť veľvyslanec Stuart Jones alebo iný diplomat so skúsenosťami s Irakom. Mal by sa stať prostredníkom medzi sunnitmi a šiítmi a umožniť im dohodnúť sa na rozdelení moci a oslobodení sunnitských oblastí.

Keďže sunniti nemajú jednoznačného vodcu, bude zrejme ich hlasom hovoriť tento americký zástupca. Ochota prezidenta Baracka Obamu znovu zasiahnuť v Iraku priniesla už teraz výsledok, ale vojenské víťazstvo sa môže bez politického zmierenia obrátiť na prehru.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #islamisti #šiiti #sunniti #Islamský štát #islamskí radikáli