„Tak deti a teraz zavolám kamarátovi z budúcnosti, či by nás neprišiel navštíviť,“ povie pani učiteľka na výtvarnej výchove piatakom. Niekam zavolá a po chvíli do triedy vojde malá postava. Sympatický robot NAO. Slušne sa pozdraví a po slovensky začne deťom rozprávať o maliaroch futuristoch.
Nie je to scéna zo sci-fi filmu. Takto sa nedávno začínala jedna hodina výtvarnej výchovy na Základnej škole v Pustých Úľanoch, v obci s približne 1 700 obyvateľmi v okrese Galanta. Je to škola, kde robot pomáha učiteľom učiť. A kde deti učia robota hrať futbal a rôzne iné zručnosti a sú v tom najlepší na svete. Už vyše desať rokov sa zúčastňujú na prestížnej súťaži RoboCup Junior a vlani získali v Brazílii prvé miesto v kategórii supertímy – futbal do 14 rokov. Apropo, Slováci tu získali ešte jedno prvé miesto, v kategórii tanec robotov do 18 rokov, a to vďaka šikovnému tímu zo Základnej školy a Gymnázia v Považskej Bystrici.
Foto: Archív Ondreja Boreka
„Bolo to úžasné. Ukázali sme všetkým ľuďom, že tá námaha a vynaložené prostriedky stáli za to. Doteraz sme sa väčšinou umiestnili do 10. miesta, no teraz to bolo prvé,“ opisuje riaditeľ školy Ondrej Borek. Jeho žiaci navyše skončili v celkovom hodnotení komunikácie na 4. mieste.
„A to si cením možno ešte viac. Pretože tie deti sú tam takmer celý deň samy. Ja ich ráno odovzdám a stretneme sa až večer. Celý čas musia komunikovať s rozhodcami v anglickom jazyku. Musia im porozprávať o robotovi, vedieť všetko vysvetliť. Nielenže sa naučili robota programovať, ale dokážu ho aj perfektne prezentovať na medzinárodnej úrovni,“ hovorí riaditeľ s hrdosťou.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Je to určite odmena aj za jeho vyše 30-ročné úsilie učiť fyziku trochu inak. Tak, aby žiaci videli jej presah v praktickom živote. Aby deti našli zmysluplné využitie technológií založených na fyzikálnych princípoch a aby učitelia v technike nevideli konkurenta, ale pomocníka.
Ako vyvetrať školu
Všetko sa začalo niekedy v roku 1985, keď sa v škole objavili prvé počítače s názvom PMD85. Pán Borek ako mladý učiteľ fyziky už vtedy k nim začal pripájať ďalšie zariadenia a snímače. Počítač zrazu dokázal rozhýbať hračkársky žeriav. Alebo to bol model automatického skleníka, ktorý s pomocou rôznych senzorov otváral okná v závislosti od teploty vzduchu.
S ďalšími zlepšeniami prichádzali samotní žiaci. „Povedali si, že by bolo dobré ten skleník aj vyvetrať, tak sme tam namontovali motorček, vrtuľu. Rozprávali sme sa o tom, zdokonaľovali, učili sa,“ spomína riaditeľ a ukazuje pritom na technické diela vystavené vo fyzikálnej učebni.
Je tu plne funkčná minitlačiareň poskladaná z populárnej stavebnice. Ďalšia vec je čosi ako automat na zmrzlinu. Je to vlastne stroj, ktorý dokáže rozlíšiť farbu vhodených kociek a žiakovi vydá presne takú „stavebnicovú zmrzlinu“, akú si vybral. Zložitejšie, ale aj jednoduchšie vynálezy sú všade, tiahnu sa naprieč celou parapetnou doskou, sú pri stenách a sú dôkazom, že v tejto fyzikálnej učebni sa fyzikálnym javom snažia prísť na koreň.
Nuž a neučia tu len dospelí, ale aj deti. Platí to aspoň o robotickom krúžku, ktorý vedie riaditeľ Borek. Navštevujú ho malé aj veľké deti. „Zo začiatku som učil ja. No postupne iniciatívu prebrali starší žiaci a tí učia mladších. A ja ich už len usmerňujem, počúvam a samozrejme nakupujem, čo potrebujú a čo si vypýtajú,“ hovorí s úsmevom.
Rešpektuje voľnosť detí. Nie každý žiak chce počúvať, radšej si bude napríklad listovať v knihe, no aj takto sa učí a treba ho podľa riaditeľa rešpektovať. „V súčasnosti to môže fungovať zatiaľ len takto v krúžku, nie na klasickej hodine. Asi máme z toho ešte obavy,“ hovorí riaditeľ s tým, že takýto spôsob výučby s voľnejším a vekovo zmiešanejším režimom by mohol byť podľa neho prínosom. A na dôvažok pripomenie fotografie na nástenke školskej ligy, kde takisto hrajú v tímoch pokope mladší aj starší žiaci.
Robot pomáha. Nenahrádza
Skvelým učiteľom je už spomínaný robot NAO. Škola v Pustých Úľanoch ho vlastní ako jediná spomedzi základných škôl na Slovensku. Nečudo, veď v začiatkoch stál tento robot 15-tisíc eur, dnes je jeho cena síce „len“ tretinová, ale stále pre mnohé školy bez pomoci sponzorov nedostupná.
Keď NAO prišiel učiť piatakov o futuristoch, bol to experiment. Učiteľka výtvarnej výchovy a slovenského jazyka Kristína Bokorová si chcela s kolegami overiť, či budú deti robota aj skutočne počúvať, alebo či pohltí ich pozornosť už len tým, ako vyzerá a že je to robot. „Mysleli sme si, že sa budú naň len pozerať a nebudú ho vnímať. No deti ho skutočne počúvali,“ prezradila učiteľka.
Keď sa robot pýtal na záver hodiny kontrolné otázky, deti poznali odpoveď. Ak sa predsa len našli také, čo nevedeli, tak im vtipne naznačil, že by sa mali ešte doučiť… NAO je skvelý tanečník, cvičiteľ na telesnej výchove a jeho možnosti sú obmedzené možno len predstavivosťou žiakov a učiteľov, čo ho programujú.
Robot NAO sa pri našom rozhovore s riaditeľom celý čas len tak pohojdával zo strany na stranu, akoby skúmavo počúval a otáčal hlavu raz na jednu, raz na druhú stranu. Riaditeľ priznáva, že sa ho učitelia pýtajú, či ich roboty niekedy úplne nahradia. Nie je to absurdná otázka, pretože sa týka aj obáv niektorých pedagógov z využívania tabletov či interaktívnych tabúľ, z čoho pramenia diskusie o tom, kde by mali byť hranice. Aby sa nestratil osobný priamy kontakt učiteľa a žiaka, človeka s človekom, aby moderný svet z detí nevychoval chladné bytosti hladkajúce obrazovky.
„Každá pomôcka zostane vždy len pomôcka. Dominantný má byť učiteľ a dieťa. Tento robot môže pomôcť k nejakej motivácii. Ide o to rozbiť stereotyp, len vtedy si udržíte pozornosť dieťaťa. Keď budete využívať aj papier, aj všetko ostatné. A keď do toho vložíte dušu, srdce,“ odpovedá riaditeľ.
Pomôžu dôchodcom aj poštárom
Riaditeľ Základnej školy v Pustých Úľanoch hovorí, že ich robotovi NAO-vi vedia naprogramovať aj jednoduché city. „Keď napríklad rozpozná smutnú tvár, tak príde za človekom a iba sa ho dotkne…“ Je to pekný príklad toho, kde všade sa robotike najnovšie otvárajú dvere. Rôzne terapeutické roboty sú podľa niektorých odborníkov jednou z odpovedí na otázku, kto sa bude starať o pribúdajúcich dôchodcov v budúcnosti.
Na Slovensku sa napríklad pripravuje projekt, kde budú kybernetici spolupracovať s psychiatrami zaoberajúcimi sa staršími ľuďmi. Spoločne budú skúmať, či by boli roboty vhodné na hry na zlepšenie pamäti u pacientov zo začínajúcou demenciou. Vo Veľkej Británii zas prebiehal výskum vplyvu robotov na autistické deti. Niektoré sa totiž dokážu ľahšie učiť v prítomnosti robota. Vo všeobecnosti majú autisti bližšie k technike.
A potom sú na rade takí tí normálni domáci pomocníci. Už dnes bzučia niektorým pod nohami robotické vysávače. Roboty umývajú okná. Odborníci však predpovedajú, že už čoskoro budú takéto prístroje oveľa viac komunikovať s majiteľom a z malých pomocníkov tak môžu byť aj príjemní spoločníci.
Futbalista aj záchranár
Technológie však napredujú úžasným tempom a fyzikár pripomína, že k robotike treba pristupovať s rešpektom a zodpovednosťou. Stroj bude vždy robiť to, čo ho naučí človek. A je teda len na človeku, akú mieru slobody dá strojom. Etika bude pri robotike zrejme čoraz dôležitejšia. „Treba sa tomu venovať s citom, rešpektom, aby to nepresiahlo určité medze.“
Pre názornú ukážku pokroku si stačí pozrieť pár videí z robotických futbalových zápasov z minuloročného RoboCup-u v Brazílii. Nie je to Messi. Zatiaľ. „Je však taká vízia, poskladať v roku 2050 roboty futbalistov na normálne ihrisko a nechať ich súťažiť s majstrami sveta,“ hovorí riaditeľ. To si však vyžaduje od konštruktérov a programátorov viac, ako len zvládnutie Messiho kľučiek. Treba na to spoluprácu, improvizáciu.
Foto: Andrej Barát, Pravda
V improvizácii v dynamickom a meniacom sa prostredí sú už celkom dobré záchranárske roboty, ktoré prehľadávajú rumoviská, zrúcané mestá po zemetrasení či inej katastrofe. Na súťaži RoboCup majú vlastnú súťažnú kategóriu. A o tom, že toto medzinárodné podujatie už dávno presahuje len akési to zdanlivé hranie sa na hodinách fyziky, svedčí aj fakt, že jeden zo súťažných robotov pomáhal pri prehľadávaní trosiek v japonskej prefektúre Fukušima, ktorú zasiahla v roku 2011 ničivá vlna cunami…
Robot NAO v Pustých Úľanoch zatiaľ pomáha deťom zorientovať sa okrem maliarov aj v bludisku neznámych anglických slovíčok. „Mohol by vstupovať do každej hodiny, matematiky, hudobnej… Dokáže napríklad zobrať pero do ruky a vie žiakom niečo napísať,“ hovorí s nadšením riaditeľ školy, z ktorej sa už 17 žiakov zapojilo do medzinárodných podujatí v USA, Číne, Mexiku, Brazílii, Malajzii, Indonézii, Nemecku, Rakúsku či Holandsku.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Prvýkrát to bolo v roku 2002, keď sa ZŠ Pusté Úľany ako vôbec prvá škola z postsocialistických krajín zúčastnila na súťaži RoboCup. „Získali sme druhé miesto. Dodnes máme zimomriavky na tele, keď si spomenieme na vyhlasovanie výsledkov, keď naši dvaja žiaci vystúpili na pódium v dresoch so slovenským znakom.“ Dnes sú z nich kybernetici.