Ako sa žije moslimom bez mešity?

Malá krajina s veľkým srdcom. V ktorej je vyše 5 600 kostolov, no ani jeden svätostánok pre moslimov. Slovensko je stále jedinou krajinou Európskej únie, ktorá nemá mešitu.

09.03.2015 13:30
modlitebňa, islám, moslim, moslimovia,... Foto: ,
Modlitebňa v Ružinove. Jedno z miest, kde sa moslimovia modlia, stretávajú a organizujú rôzne kurzy.
debata (47)

Prečo je potrebné práve v týchto teroristických časoch zamýšľať sa nad chýbajúcou mešitou? Možno práve preto, aby človek spoznal, či je naozaj také veľké to slovenské srdce. A či dovolí extrémistom, islamistom, aby ho očiernili.

Prečo sem moslimovia vlastne prišli? Odpoveď sa skrýva napríklad aj v knihe Majster šarkanov od Khaleda Hosseiniho z roku 2003. Rozpráva príbeh o kamarátstve dvoch chlapcov Hassana a Amira, pričom kulisami je pre Slovákov stále neznámy, konfliktami zmietaný Afganistan. Opisuje vraždy, popravy, sexuálne otroctvo. Našincovi sa obracia žalúdok, ale Afganci, ktorých sme oslovili, sa vyjadria, že táto kniha a rovnomenný film z roku 2007 boli len slabý čajový odvar. Hosseiniho inšpirovala v 90. rokoch k napísaniu absurdná správa, že Taliban zakázal púšťanie šarkanov. Mladému Mohammadovi Azimovi Farhadimu a jeho kamarátovi dolámali talibanci prsty na rukách za to, že v pivnici hrali, spievali a tancovali, keď chceli zahnať nudu vo vyľudnenom Kábule. V roku 1995 utiekol na Slovensko. „Do poslednej chvíle som nechcel. No už sa tam nedalo žiť. To bola jednoducho bodka za tým všetkým!“ hovorí žurnalista, ktorý sa dnes významne angažuje v rámci integrácie cudzincov na Slovensku a je tiež autorom televízneho magazínu Tu sme doma venovanému migrantom.

Po tom, čo začuje v ďalšej našej otázke výraz náboženská intolerancia, zvraští obočie a veľmi dôrazne odpovedá. „Intolerancia je veľmi, veľmi slabé slovo. Utekali sme pred fundamentalizmom. Ak si sa neriadil pravidlami, aké oni stanovili, ak si nenosil dlhú bradu, nemal si oblečenie, aké oni vyžadovali, tak ťa na ulici okamžite zastrelili,“ prízvukuje štyridsiatnik v prostredí malej kaviarne Sole Grill zapustenej do Mlynskej doliny, domova tisícov slovenských vysokoškolákov a zvýšeným hlasom tak prehluší bubnovanie dažďa po okne.

Utiekol pred radikálmi a našiel relatívny pokoj na Slovensku. Aspoň v 90. rokoch to tak cítil. „Vtedy skutočne spoločnosť, polícia a ani úrady takéto veci neriešili, kto odkiaľ pochádza. Lenže zmenilo sa to,“ pokračuje Farhadi a ako zlom označuje s priateľmi útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku z 11. septembra 2001. „Mysleli sme si, že Taliban je najhorší. Ale objavil sa Islamský štát…“ Azda najzákernejšou vecou na extrémizme, ktorý používa náboženstvo na obhajobu svojej krutosti, je fakt, že obracia pozornosť na všetkých ľudí, ktorí toto náboženstvo vyznávajú. Kriví sa zrkadlo a ľudia nadobúdajú presvedčenie, že všetci moslimovia sú zlí.

Bu-bu-bum

Dôsledky pociťujú moslimovia na Slovensku v každodennom živote. Tri dni po útokoch na Charlie Hebdo istá moslimka našla prepichnuté pneumatiky na aute a na ďalší deň sa to zopakovalo. Na školáka moslimských rodičov začali jeho bratislavskí spolužiaci kričať, že je terorista. Šikanovali ho. Hádzali po ňom hlinu a prenasledovali ho na ceste domov. Islamská nadácia na Slovensku spomína ďalšie verbálne a fyzické útoky.

Strach sa dokonca zahryzol do niektorých zmiešaných moslimsko-kresťanských rodín žijúcich na Slovensku a nasledovali hádky, konflikty. Samotný Farhadi síce nepríjemnú skúsenosť spojenú s jeho vierovyznaním, výzorom, prízvukom či zvyklosťami v poslednom čase nezaznamenal, no spomína na nevšedný zážitok pred troma rokmi, ktorý ukazuje, aké škandalózne dôsledky môže mať nevedomosť spojená s predsudkami.

Keď Farhadi pripravoval medzinárodnú moslimsko-židovskú konferenciu, ktorú mali navštíviť ľudia zo 48 krajín, netušil, čo to spustí. Ide o každoročné podujatie určené pre mladých vysokoškolákov a odborníkov, kde sa riešia aktuálne problémy židov, moslimov vo svete, ale aj v strednej Európe. Stretávajú sa v rôznych metropolách a teraz prišlo na rad hlavné mesto Slovenska. Stačilo, aby nejaký človek zavolal na políciu a opýtal sa, či vôbec vedia, že sa tu organizuje niečo také…

„Pred hotelom zaparkovalo päť policajných áut… Pribehli ochrankári. Vedenie hotela malo kvôli tomu problémy. V správach jednej slovenskej televízie, ktorú nebudem menovať, sa v ten deň objavil redaktor s obrázkom synagógy s dorobenou explóziu a komentárom v tom zmysle, že na Slovensku sa pomaly stretli radikáli a nikto o tom ani nevie,“ spomína s rozhorčením. Celé to navyše sledovali zahraničné médiá. „V kanadskej verejnoprávnej televízii neskôr venovali 45 minút tomu, čo spôsobila nevedomosť niektorých ľudí. Výsledkom nebol zlý imidž pre účastníkov konferencie, ale zlý imidž pre Slovensko,“ prízvukuje Farhadi.

Mohammad Azim Farhadi pomáha cudzincom so... Foto: Andrej Barát, Pravda
Mohammad Azim Farhadi, moslim Mohammad Azim Farhadi pomáha cudzincom so začleňovaním sa do slovenskej spoločnosti. Mnohí študujú a bývajú ako kedysi on v Mlynskej doline.

A kde je mešita?

Účastníci spomínanej konferencie si boli prezrieť Bratislavu. Ukazovali im kostoly, synagógu a padla otázka, kde je mešita? Organizátori sa prekvapujúco nevyhovorili vetou, že na Slovensku je to jednoducho tak. Poukázali skôr na to, že je to mladá krajina, ktorá bola kedysi súčasťou Československa, a že napríklad Praha mešitu má…

Pokusy o stavbu mešity na Slovensku boli viaceré, no takmer všetky stroskotali na nenávistných reakciách. Pri širšom stredoeurópskom pohľade to vlastne nie je nič výnimočné. S faktom, že v Brne už 17 rokov stojí mešita, sa dodnes nezmierili niektorí obyvatelia a dávajú to najavo hanlivými nápismi na fasáde alebo letákmi. Keď sa pred piatimi rokmi rozhodovalo o výstavbe druhej mešity vo Varšave, ľudia v protestnom zhromaždení niesli transparenty, kde boli minarety znázornené ako balistické strely. V telefonickom prieskume sa pritom 48 percent Poliakov vyjadrilo proti minaretom a 42 percent s tým nemalo problém.

„Nech na Slovensku mešita nie je ani ďalších 200 rokov! Slováci na to ešte nedorástli,“ mieni Farhadi no vzápätí dodáva, že mešita by neslúžila len moslimom, ale mohla by byť čosi ako znamienko krásy na tvári mesta, ktoré by ju prijalo. Výraz otvorenosti, nadhľadu a porozumenia. Kozmopolitná Viedeň má už približne 60 mešít, v celom Rakúsku ich je asi 200. No ani v tejto krajine nechýbali protesty, keď sa na kraji Viedne v roku 1979 stavala veľká mešita s minaretom. Asi najbližšou oficiálnou mešitou pre slovenských moslimov je malá budova v Hainburgu, kde vedú kázne v turečtine.

Inak sú odkázaní na modlitebne. Jedna sa nachádza v Kultúrnom centre Córdoba na Obchodnej ulici v Bratislave. Ďalšia je v Petržalke, tiež v Ružinove. Sú to upravené priestory s kobercami, knižnicami, detskými kútikmi, kde sa stretávajú, modlia každý piatok. Organizujú sa tu kurzy. Niektoré veľké nadnárodné korporácie, ktoré majú svoje pobočky v Bratislave, umožňujú svojim zamestnancom, aby si zriadili malé modlitebne v kancelárskych priestoroch.

Imám v kostole

Chýbajúca oficiálna možnosť, ako praktizovať náboženstvo, môže byť pre mnohých moslimov jedna zo základných prekážok, aby sa na Slovensku cítili ako doma. Veď čo iné sem prišli hľadať? Podobne ako Azim Farhadi sem mnohí išli s očakávaním kvalitného štúdia, dobrej práce, bezpečnejšieho a jednoducho lepšieho života, než aký mali v Sýrii, Iráne, Iraku, Líbyi či Somálsku.

Na otázku, koľko u nás vlastne žije moslimov, sa ťažko odpovedá, pretože je to rôznorodá skupina. Odhad Medzinárodnej organizácie pre migráciu je 2¤000. Pri sčítaní ľudu z roku 2011 to bolo o čosi menej. Čísla Islamskej nadácie na Slovensku však hovoria o 5 000 moslimoch. Pomaly sa rozrastá aj skupina konvertitov, ľudí, ktorí na islam konvertovali.

Práve počty sú z hľadiska slovenských zákonov ďalšou prekážkou na ceste k väčšiemu spoločenskému uznaniu. Islam totiž nie je a dlho nebude registrovaným náboženstvom. Treba na to 20-tisíc členov, ktorí sú občanmi SR. Do roku 2007 zákony umožňovali, aby to boli nielen veriaci, ale aj sympatizanti, čo by nebolo ťažké získať v petícii. Praktické dôsledky sú dnes také, že moslimovia si nemôžu zakladať školy, nemôžu robiť napríklad moslimské pohreby či sobáše.

Susedné Rakúsko v roku 2012 oslavovalo už 100. výročie od prijatia takzvaného islamského zákona, ktorý moslimom zaručuje právo na slobodné praktizovanie viery. Pri tejto príležitosti si katolícky kňaz Martin Rupprecht a imám Hizir Uzuner vymenili kazateľnice. A tak zatiaľ čo kňaz kázal moslimom počas piatkových modlitieb v mešite, imám sa prihovoril katolíkom počas nedeľnej omše v kostole. „Je to spôsob, ako v praxi ukázať vzájomný rešpekt a pochopenie. Niektorým sa to môže zdať neobvyklé, ale pre mňa a pre imáma je to výsledok niekoľkoročných diskusií,“ citovali Rupprechta médiá. Toto gesto, samozrejme, pobúrilo časť konzervatívnych veriacich.

Prvé kontakty

Podľa slovenských moslimov, ktorých sme oslovili, je úplne jasné, aká by bola reakcia na podobný experiment na Slovensku. Je to vraj prosté, Slováci neboli v takom dlhodobom historickom kontakte s islamom a s ním súvisiacou kultúrou ako ľudia v Stredomorí alebo Rakúšania či Maďari, a arabista Emanuel Beška z Ústavu orientalistiky SAV im dáva za pravdu.

„Islam je súčasťou Európy od 8.¤storočia, keď v roku 711 arabsko-berberské vojská vedené Tárikom ibn Zijádom prenikli zo severnej Afriky do Španielska. Aj názov Gibraltár je odvodený od arabského pomenovania Džabal Tárik – Tárikova hora,“ vysvetľuje expert. Dlhé stáročia bol preto islam prítomný v južnom Španielsku, južnom Taliansku a na mnohých stredomorských ostrovoch. „Expanzia Osmanskej ríše z Malej Ázie na Balkán a ďalej do strednej Európy predstavuje ďalšiu fázu moslimskej prítomnosti v Európe od 14. storočia. Neskoršie vlny príchodu moslimov do Európy súvisia s jej koloniálnou históriou a konjunktúrou po druhej svetovej vojne,“ pokračuje.

Presahy islamu na Slovensko boli intenzívnejšie po roku 1878, keď Rakúsko-Uhorsko okupovalo Bosnu a Hercegovinu, kde žila početná moslimská komunita. „Bosnianski moslimovia sa v tomto období začali sťahovať do bohatších a priemyselne vyspelejších oblastí na území dnešného Rakúska, Česka, ale aj Slovenska. Po anexii Bosny a Hercegoviny v roku 1908 bolo potrebné legislatívne vyriešiť štatút moslimov, čo sa udialo dvoma zákonmi. V roku 1912 bol v rakúskej časti monarchie hanafíjsky madhhab islamu (jedna zo sunnitských škôl – pozn. red.) oficiálne uznaný zákonom. O štyri roky neskôr bol v Uhorsku islam uznaný bez ohľadu na právnu školu,“ upozorňuje Beška. Islam teda už v minulosti na území Slovenska registrovaný bol…

Pri problematickom vnímaní moslimov na Slovensku však nejde len o náboženstvo. Predsudky sú pestré a začínajú sa už len pri pohľade na ženy so zahalenými vlasmi. Apropo, ak nemajú zahalenú tvár, nie sú v skutočnosti oveľa zatajenejšie ako slovenské ženy v tradičnom kroji… U cudziniek a moslimiek to však akosi prekáža. „V jednom výskume sa nám ukázalo, že ženy moslimky príliš často nepracujú. Dôvody sú rôzne, ale jeden je napríklad aj v tom, že zamestnávatelia odmietajú dať prácu ženám, ktoré nosia hidžáb, moslimskú šatku na hlave. A to najmä na pozíciách, kde by mali byť v kontakte so zákazníkmi pri poskytovaní služieb,“ naznačuje analytička Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry.

Áno, značnú časť predsudkov vybudovali teroristi. Slováci sa podľa analytičky skutočne cítia moslimami ohrození. Pýtali sme sa teda aj polície, ako vyhodnocuje súčasnú mieru rizika. „Pozornosť polície je sústredená na všetky rizikové skupiny osôb a jednotlivcov, a to bez rozdielu príslušnosti k rase, národnosti alebo vierovyznaniu. O podozreniach, ktoré by mohli do budúcnosti predstavovať možné bezpečnostné riziko pre Slovensko alebo svetové spoločenstvo si, samozrejme, polícia v spolupráci s ostatnými bezpečnostnými zložkami vymieňa potrebné informácie, tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. V súčasnosti bolo rozhodnuté a schválené, že naďalej zostáva najnižší stupeň ohrozenia v rámci národnej stupnice,“ odpovedá hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.

Okrem strachu z teroristických útokov je tu však ešte jedna obava, a to, že ak Slováci dovolia žiť moslimskej kultúre, tak ich časom pohltí. „Obyvatelia Slovenska vo všeobecnosti vítajú kultúrnu rozmanitosť, ale ak ideme ku konkrétnym prejavom rešpektu k rôznym kultúram, je to omnoho horšie. Prevažuje pocit, že vlastnú kultúru si migranti majú uchovávať len v súkromí a nemala by byť prezentovaná na verejnosti,“ prezrádza analytička. Slováci rovnako odmietajú, aby moslimovia zastávali rôzne politické či verejné funkcie v štáte.

Druhý domov

„Celkovo je problém v tom, že moslimovia stále nemajú možnosť byť súčasťou nejakého spoločného MY väčšej komunity spolu s majoritou, v ktorej by sa cítili rešpektovaní a vnímaní. Pre niektorých migrantov, ktorí tu žijú krátko, môže byť problém aj nedostatok väzieb, vzťahov alebo inštitúcií, ktoré by im pomohli zapojiť sa do života spoločnosti. Túto funkciu plnia niektoré mimovládne organizácie alebo jednotlivci,“ dodáva Kriglerová.

Budovanie si vlastného domova v cudzej vzdialenej krajine nie je vôbec jednoduché, aj keby išlo o tú najtolerantnejšiu spoločnosť. Príklad uvádza 40-ročný Emal Shenwary, okolo ktorého sa počas rozhovoru motá jeho syn. Pozná takých členov komunity, ktorí sa oženili so Slovenkami či s Maďarkami. „No väčšina týchto vzťahov z môjho blízkeho okolia sa skončí rozvodom. Odhadol by som to až na 80 percent.“

Aj napriek všetkým uvedeným nástrahám na Slovensku zapustili korene moslimovia, ktorí sú uznávaní lekári, špecialisti. Vedci, inžinieri. Významní podnikatelia. Analytici z Centra pre výskum etnicity a kultúry pripomínajú, že mnohí sa na Slovensku živia ako tlmočníci a tvoria vlastne akési mosty medzi moslimskou a väčšinovou spoločnosťou.

Podaktorí s pomocou Slovenska pomáhajú naprávať škody, ktoré napáchali konflikty v ich pôvodných domovoch. Už je to desať rokov, čo napríklad Slovenská technická univerzita (STU) spolupracuje na vzdelávaní učiteľov z Afganistanu, stavia tu centrá a laboratóriá v kľúčových oblastiach. „Na Heratskej univerzite budujeme výskumno-vzdelávacie centrum na analýzu a hodnotenie potravín. Má veľký význam pre krajinu, ktorá nemá žiadnu infraštruktúru na kontrolu nezávadnosti potravín. Som hrdý na Slovensko a všetkých Slovákov, lebo vďaka nim sa to všetko zrealizovalo,“ uvádza iniciátor rozvojového programu Juma Haydary, vedec z Ústavu chemického a environmentálneho inžinierstva. Od roku 2005 STU vychovala desať učiteľov Afgancov, päťdesiatim poskytla trojmesačnú stáž a dvanásť učiteľov zo Slovenska zas malo možnosť pôsobiť priamo v Afganistane.

Emal Shenwary má kritický pohľad na zmiešané... Foto: Andrej Barát, Pravda
emal shenwary, moslim, Emal Shenwary má kritický pohľad na zmiešané manželstvá. Vysoké percento z nich sa končí rozvodom.

Nebyť otrokom

Po kúskoch si znovu skladajú domovinu. A tí šťastnejší sa aj majú ku komu vrátiť. „V Afganistane mám stále rodinu. Náš dom v Kábule bol opakovane zničený počas vojny, ale bratia ho ešte raz opravili a žijú v ňom doteraz s rodičmi. Raz alebo dvakrát do roka ich chodím navštíviť,“ hovorí Obaidullah Mir, urológ a predseda Zväzu Afgancov na Slovensku. K spomienkam sa nechce vracať. „To, čo ľudia zažívali počas vojny, počas Talibanu a čo bohužiaľ ešte stále prežívajú, sa nedá opísať na papieri.“

Pán Mir má 47 rokov a pricestoval do Československa už v roku 1985. V roku 1992 ukončil štúdium medicíny a zostal na Slovensku. Na margo tolerancie poznamenáva, že doba sa jednoducho mení a s ňou aj ľudia. „A čo sa týka teroristických útokov, najviac tým trpia práve moslimovia. Obviňovanie všetkých moslimov z terorizmu by bolo výhrou práve pre tých extrémistov – teroristov.“

Slovensko vníma ako domov, kde má svoju rodinu, deti, prácu. Vyhovujú mu ľudia, príroda, spôsoby života a dokonca hovorí, že nemá pocit, že by nepochádzal zo Slovenska. „Som moslim, ale presné rituály ako modlenie sa päťkrát denne, držanie ramadánu a chodenie do mešity striktne nedodržujem. A uznávam dobré veci zo všetkých náboženstiev. Nechcem, aby o mne hovorili, že som dobrý kresťan, moslim či žid, ale chcel by som, aby hovorili, že som dobrým človekom. Nechcem byť otrokom žiadneho náboženstva,“ uzatvára.

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Slovensko #moslimovia #mešity #modlitebne