Z jeho skíc vznikol napríklad aj interiér v Bratislave vyrábaného modelu Up! „Chceli sme, aby palubná doska svojou proporciou zväčšovala vnútorný priestor automobilu. Keď si všimnete, tak v Up! nie je navigačný systém integrovaný do palubnej dosky ako v iných Volkswagenoch, ale umiestnený na podstavci, čo mi umožnilo urobiť úzku palubovku, ktorá opticky zväčšuje vnútorný priestor malého mestského automobilu,“ priblížil Grell. Vodič tak počas šoférovania nemá stiesnený pocit, aj keď sedí v najmenšom automobile značky. „Horizontálne členenie palubovky farebným panelom dáva interiéru pocit určitej sviežosti. Tu je na výber niekoľko farebných prevedení, čím môže zákazník dať svojmu autu individuálny charakter,“ pokračoval Grell.
Sníval o kariére akademického maliara
V priemyselnom dizajne hrá veľkú rolu aj bezpečnosť dizajnérom navrhnutej súčiastky, ktorá navyše musí perfektne zapadať do sériovej výroby automobilov. V nemeckom Wolfsburgu pracuje okolo tristo dizajnérov a modelárov. Jednotlivé oddelenia sú rozdelené na exteriérový a interiérový dizajn. „Potom existujú aj oddelenia špecializované len na dizajn svetiel, kolies, farieb či materiálov,“ priblížil Grell.
Niekedy sa stáva, že dizajnér aj dlhé mesiace robí návrhy, ktoré sa nakoniec nedostanú do sériovej výroby, čo však nie je prípad úspešného Slováka. Rodák zo Šale dnes vedie dvadsaťčlenný tím ľudí a zodpovedá za interiéry v Európe predávaných Volkswagenov. Zodpovedal tak za vnútorný dizajn napríklad sedmičkového Golfu, Passatu či práve premiérovaného Touranu. Okrem sériových projektov ma na starosti aj koncepčné štúdie ako napríklad nedávno v Ženeve predstavenú štúdiu VW CC.
Boris Grell do svojich desiatich rokov sníval o kariére akademického maliara. Potom mu však učaroval svet automobilov. „Od malička som kreslil na rôzne súťaže. Prišlo to akosi samo, keďže otec je chirurg a mama sociologička. Približne v jedenástich rokoch som zistil, že existuje niečo ako automobilový dizajn, a odvtedy bolo mojím snom navrhovať dizajn automobilov,“ povedal Boris Grell.
Pre tridsaťosemročného Slováka nebolo jednoduché presadiť sa v celosvetovej konkurencii automobilových dizajnérov. Slovensko v tom čase nebolo v Európskej únii, a na prácu v zahraničí bolo treba získať zložité pracovné povolenia. V deväťdesiatych rokoch navyše krajina pod Tatrami len začínala snívať svoj sen automobilovej veľmoci. V domácej ekonomike pôsobila len jediná automobilka, konkrétne bratislavský závod Volkswagenu.
Ponuku mal aj z Mercedesu
„Keď som ako gymnazista zistil, že na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave vzniklo oddelenie transport dizajnu, začal som tam pravidelne po skončení vyučovania chodiť a sledovať chalanov, ako tvoria,“ priblížil Grell. Po večeroch tak ešte ako stredoškolský študent získaval cenné vedomosti potrebné pre prijatie na vysokú školu.
„Každý rok brali len desať študentov. Prijímacie skúšky sa robili tri dni, počas ktorých sme napríklad podľa živej predlohy z hliny modelovali portrét človeka, ďalej sa riešili rôzne dizajnérske zadania a súčasťou boli aj prísne jazykové testy,“ spomína Grell. Vedúci katedry profesor Štefan Klein dodnes umožňuje mladým ľuďom so záujmom o umenie navštevovať hodiny vysokoškolských študentov.
„Ak by mi náhodou prijímacie skúšky nevyšli, ako záložný plán som mal architektúru, s tým, že by som sa o rok znova pokúsil dostať na dizajn, ale nakoniec ma zobrali hneď na prvýkrát,“ povedal Grell. Počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení začal spolu s ostatným spolužiakmi pracovať na zadaniach automobilky Volkswagen. Úspešné riešenie zadaní mladému slovenskému dizajnérovi po štyroch rokoch štúdia umožnilo zúčastniť sa na polročnej stáži priamo v centrále automobilového koncernu vo Wolfsburgu.
„Práca dizajnéra v automobilke ma veľmi fascinovala. Pokiaľ nemáte možnosť dostať sa priamo do fabriky, tak v škole nikdy úplne nepochopíte, ako funguje navrhovanie automobilu,“ uviedol Grell. Výzor nového automobilu je totiž najprísnejšie stráženým tajomstvom každej automobilky. „V praxi je veľmi dôležité naučiť sa perfektne skicovať. Aj dnes je to tak, že prvá skica predáva dizajn, aj keď sú k dispozícii rôzne moderné počítačové programy,“ priblížil Grell.
Konečný výzor automobilu je výsledkom súťaže viacerých dizajnérskych návrhov. Z celého tímu nakoniec vždy zvíťazí len jeden návrh od konkrétneho dizajnéra, ktorý tak môže určiť konečnú podobu svetiel, kolies, volantu či celej palubnej dosky automobilu. Vývoj nového vozidla môže trvať aj 48 mesiacov. „Konečný dizajn je však určený už zhruba 20 mesiacov pred uvedením auta na trh,“ uviedol Grell. Ten sa s týmito základnými pravidlami zoznámil práve počas stáže, po ktorej skončení požiadal nemeckú automobilku o štipendium na magisterské štúdium na Royal College of Art v Londýne.
Foto: Archív Borisa Grella
Dizajnér aj gitarista
Úspešné absolvovanie školy mladým dizajnérom otvára dvere vo viacerých svetových automobilkách. Volkswagen sa talentovanému slovenskému dizajnérovi rozhodol zaplatiť celé štúdium aj s ubytovaním. Na revanš mal ostať po skončení štúdia minimálne štyri roky pracovať vo firme. „Odísť ku konkurencii som mohol jedine, ak by som Volkswagenu po skončení školy spätne preplatil celé štúdium. Splniť túto podmienku mal záujem Mercedes, ale ja som sa aj tak rozhodol ostať pracovať vo Volkswagene, keďže práve táto automobilka mi umožnila vstúpiť do sveta dizajnu,“ povedal Grell.
Svoje rozhodnutie neľutoval, keďže pre automobilový koncern pracuje dodnes a do centrály dochádza každý deň z neďalekého mesta Braunschweig. „Čo sa týka práce, tak v Nemecku sa vôbec necítim ako cudzinec, keďže aj môj tím je medzinárodný,“ povedal Grell. Nachádzajú sa v ňom Nemci, Francúzi, Argentínčan, Angličania, Rusi a dokonca aj ďalší Slováci. „Moja manželka je tiež zo Slovenska a domov nám chýba hlavne čo sa týka rodinného zázemia. Pred desiatimi mesiacmi sa nám narodila dcérka, ktorá je od svojich starých rodičov vzdialená tisíc kilometrov, čo je naozaj dosť ďaleko,“ opísal Grell.
Okrem svojho pracovného hobby sa slovensky dizajnér vo voľnom čase venuje svojej rockovej kapele. „Párkrát do roka máme aj koncerty v miestnych nemeckých krčmách. Na vlastnú tvorbu nemáme čas, a tak preberáme piesne známych interpretov. Ja sa venujem hre na gitare, a okrem tohto koníčka sa ešte starám o veterána Porsche 911 z roku 1970,“ uzavrel Grell. Automobilový svet je v živote mladého slovenského dizajnéra jednou z najdôležitejších vecí.