Foto: Vojtech Majling
Najstaršie kraslice nájdené na našom území pochádzajú zo slovenských hrobov zo 7. storočia nášho letopočtu. Ich ornamentika znázorňovala zvieratá či rôzne figuríny. Ale objavené boli aj kraslice s geometrickými vzormi – tzv. Perúnove blesky. Kraslice dlho plnili obetnú a darovaciu funkciu. A tento zvyk pretrváva aj podnes.
Veľkonočné články, recepty, ozdoby a vajíčka na Velkanoc.Pravda.sk
Oddávna patrilo k obradným povinnostiam dievčat, aby si kraslice pripravili samy, lebo podľa množstva výzdoby a osobitosti ornamentu na vajíčku si mohol šibač či polievač prečítať, do akej miery je vítaným hosťom v dome. Časy sa však rýchlo menia a dnešné dievčatá túto povinnosť neraz prenechávajú na krasličiarky a krasličiarov, ktorí už niekoľko týždňov pred Veľkou nocou kraslice pripravujú a zdobia.
Foto: Vojtech Majling
Pri svojich cestách za miznúcou starou krásou zvykov a obyčají som po slovenských dedinách a mestečkách objavil aj veľa takých majstrov, ktorí zdobili kraslice nielen starými technikami, ale aj technikami novými. Niektoré z nich by som vám rád predstavil.
Najjednoduchšou technikou je odnepamäti farbenie. Vajíčko sa ponáralo do odvarov z rôznych rastlín, šupiek cibule či kôry stromov. Umelecky nadané ženy pred farbením pripevňovali na vajíčko vetvičku z rastlinky alebo kvietok a len potom ponárali vajíčko do odvaru. Tak vznikol prvý ornament. Ďalšou technikou rozšírenou v slovenských dedinách bolo nanášanie vosku na škrupinku vajíčka, tzv. batikovanie. Ak sa vosk nanášal husím brkom alebo kovovou trubičkou, vznikal súvislý ornament, ak drievkom alebo špendlíkovou hlavičkou, vznikol ornament kvapkovitý.
Foto: Vojtech Majling
Po nanesení voskového ornamentu sa vajíčka postupne farbili v tmavšom odvare. Po odstránení vosku teplou handričkou rôznofarebné ornamenty vystupujú v celej svojej farebnej kráse. Na severovýchodnom Slovensku sa pomocou špendlíka batikujú aj figurálne ornamenty.
Z jednoduchého farbenia sa vyvinula aj technika leptania. Farba z vajíčka sa odstraňovala pomocou kapustnice, dnes pomocou kyseliny nanášanej na vajíčko drievkom, husím brkom alebo skleneným perom. Táto technika bola najrozšírenejšia na západnom Slovensku. Pre oblasť Spiša, ale najmä podtatranských obcí, je známa technika vyškrabávania. Je založená na princípe odstraňovania farby zo škrupiny ostrým železným predmetom, najčastejšie pilníčkom. Najprv sa vajíčko farbilo na čierno, tmavomodro, červeno, zeleno či fialovo, a potom sa do nich robila výzdoba pomocou ostrého železného predmetu. Ale do vajíčka sa vyškrabával aj text – veršík – preto sa toto vajíčko volalo písanka. Krátke biele čiaročky, bodky či vlnovky sa spájajú do rastlinných motívov, ornamentálnych či vtáčích kompozícií.
Foto: Vojtech Majling
Nemenej zaujímavou a pomerne starou technikou je oblepovanie vajíčka bielou alebo rozmanito zafarbenou dužinou močiarnej trávy – sitinou. Na zdôraznenie reliéfnosti bielej dužiny sa používajú farebné stužky, priadza či textil. Výzdoba sa nalepuje na vajíčko riedkym cestom. Dnes na túto techniku nadväzujú krasličiarky a krasličiari, ktorí oblepujú vajíčko vlnou, farebnou priadzou a pod. Táto technika je veľmi rozšírená predovšetkým v dedinách na okolí Trenčína.
Foto: Vojtech Majling
Na slovensko-moravskom pomedzí je známa technika zdobenia slamou. Zo slamy nastrihané trojuholníčky, bodky, pásiky, štvorčeky sa lepením na škrupinku vajíčka komponujú do motívov kvetov, slnka či iných rastlinných kompozícií. V poslednom období sa tí najzručnejší pokúšajú úspešne zdobiť kraslice starou drotárskou technikou – odrôtovaním, oblepovaním kožou, vŕtaním a neskorším zdobením voskom tzv. madeirovou technikou. Objavil som aj kraslice zdobené čipkou.
Foto: Vojtech Majling
Všetky kraslice svojou farebnosťou, ornamentikou, výzdobnou technikou sú pozoruhodným výtvarným prejavom slovenského ľudu. Býval vraj voľakedy v našich krajoch taký pekný zvyk, že deti po zelenej stráni gúľali vajíčko ako symbol života. Napadlo mi, v tento veľkonočný čas, kam všade po svete by sa mohli rozkotúľať originálne slovenské kraslice, ktoré vytvoria zručné ruky žien a mužov krasličiarov. Azda všade, tak ako u nás, je vajíčko symbolom života. Ale aj šťastia, lásky, pokoja a porozumenia. Práve tieto na pohľad všedné veci života dnešnému svetu tak veľmi chýbajú.