Statik po meči obnovil obrí most v Nemecku

Statik Alexander Tesár (67), ktorý stojí za úžasnými mostnými konštrukciami, sa celý život venuje profesii, ktorej vládnu presné čísla. Nikdy s nimi nesmel čarovať, prispôsobovať si ich, upravovať, ako to dokáže nejeden ekonóm alebo právnik. Dôsledkom totiž mohol byť zrútený most, športová hala či iná stavebná konštrukcia. Aj ľudské obete.

04.04.2015 07:00
Alexander Tesár, statik, mosty, most, Foto: ,
Statik Alexander Tesár (67) bol vedúcim inžinierom desiatok projektov mostov a inžinierskych stavieb doma aj v zahraničí.
debata (12)

Statik Alexander Tesár (67) dokonale pozná a odborne sa venuje všetkým mostným konštrukciám postaveným v hlavnom meste. Bol vedúcim inžinierom desiatok projektov mostov a inži­nierskych stavieb doma aj v zahraničí. Autor 11 kníh a 230 publikácií v špičkových vedeckých časopisoch. Vlastník štyroch patentov v inžinierskom staviteľstve.

Ing., PhD., DrSc., doc., hosť. prof. FEng. Medzi titulmi, ktoré si môže písať okolo mena, sa meno samotné pomaly stráca. Vedúci vedecký pracovník Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied. Čestný zahraničný člen Českej inžinierskej akadémie. Hosťujúci profesor na Žilinskej univerzite. Externý prednášajúci na technických univerzitách v Nórsku, vo Fínsku, v Rakúsku. Člen vedeckých rád viacerých ďalších univerzít. Autorizovaný inžinier Slovenskej komory stavebných inžinierov v odbore statika stavieb a tiež komplexný autorizovaný inžinier pre odbor inžinierske a dopravné stavby.

V neposlednom rade však aj syn svojho otca, jeho profesijný nasledovník po meči, pokračovateľ dynastie statikov Tesárovcov.

Žiadny počítač, iba logaritmické pravítko

Narodil sa v Bratislave, detstvo prežil v blízkosti Dunaja. „Pamätám sa, keď ma rodičia nemali kam dať, otec ma brával so sebou do práce. Mal som asi štyri roky, keď ma vzal na Červený most na Železnej studienke, kde práve robil geodetické merania,“ opisuje svoj prvý kontakt s budúcim povolaním. Cez otca si k nemu vytvoril vzťah, už zosnulý profesor Arpád Tesár je medzi statikmi, nielen slovenskými, dodnes pojem.

Najodvážnejším projektom, ktorému šéfoval, bola... Foto: RENDSBURGERINNEN.DE
Alexander Tesár, statik, mosty, most, Najodvážnejším projektom, ktorému šéfoval, bola obnova gigantického Eisenbahnhochbrücke, najväčšieho mosta v Nemecku pri meste Rendsburg.

„Štúdium stavbáriny so zameraním na statiku, inžinierske konštrukcie a dopravné stavby bola pre mňa jednoznačná voľba,“ tvrdí absolvent bratislavskej Slovenskej vysokej školy technickej (dnešnej STU). Spomína, že otec práve v tom čase tvoril svoje najznámejšie dielo – Most SNP. „Zďaleka mu vtedy nepomáhali počítače. Muselo mu stačiť logaritmické pravítko,“ opisuje syn. Hoci ešte študent, aj on pomáhal počítať. Dodnes je pyšný, že staticky navrhol poklop vyhliadkovej plošiny na vrcholovej „šošovici“ mosta.

Ako mladý inžinier si neskôr robil doktorát na SAV. „Vždy som túžil dostať sa do zahraničia. Bránila mi železná opona, čo ma však neodradilo doslova sa bifľovať jazyky. Naučil som sa perfektne po anglicky, nemecky aj rusky,“ hovorí. V roku 1978 získal štipendium na technickej univerzite v nórskom Trondheime. „Stáž mi po odbornej stránke dala naozaj veľa,“ uznáva. Rád si však spomína, že popri nej sa mu podarilo zoznámiť aj s ozajstnou svetovou celebritou.

„V ulici, kde som býval, sme sa všetci zdravili. Zvykol som si na to, tiež som ráno cestou na univerzitu každého pozdravil. Vrátane tmavovlásky, ktorá mi bola veľmi povedomá. Kým som si neuvedomil, že je to Frida Lyngstadová zo skupiny ABBA, ktorá vtedy bola na vrchole slávy.“ S rodáčkou z Nórska sa napokon neraz aj priateľsky porozprával.

Piliere mohli ľahnúť ako domino

Keď sa po porážke totality aj slovenským odborníkom otvoril svet, vďaka výbornej jazykovej výbave si rýchlo našiel uplatnenie v Nemecku. Najzaujímavejšie pracovné obdobie tam prežil v rokoch 1993 až 1997, ako riaditeľ oddelenia mostov na Námornom a lodnom úrade Kiel-Holtenau. Úrad je správcom Nord-Ostsee-Kanal, najdlhšej umelej vodnej cesty v krajine, ktorá napriek dvom svetovým vojnám, počasiu a prírodným živlom bez problémov funguje 120 rokov. A spolu s Panamským a Suezským prieplavom tvorí trojicu najväčších námorných kanálov na svete.

Roky pre magistrát pravidelne kontroloval... Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Alexander Tesár, statik, mosty, most, architekt Roky pre magistrát pravidelne kontroloval technický stav Starého mosta. V roku 2009 konštatoval, že most dosiahol najvyšší, siedmy havarijný stupeň a doslúžil pre dopravu aj peších.

K storočnici kanála, ktorá sa veľkolepo oslavovala v roku 1995, spoluautorsky napísal publikáciu o mostoch cezeň postavených. Ako darček ju dostali prominentní účastníci slávnosti vrátane britskej kráľovnej Alžbety II. a niekoľkých hláv štátov. Osvedčil sa však nielen ako spisovateľ, ale predovšetkým ako vynikajúci statik, ktorému zverili aj projekt obnovy gigantického Eisenbahnhochbrücke, najväčšieho mosta v Nemecku pri meste Rendsburg. „Pri skúmaní technického archívu som dokonca v dokumentácii o moste narazil na meno svojho otca, ktorý o ňom v roku 1944 napísal ešte ako začínajúci inžinier,“ poznamená statik.

Tento mimoriadne vysoký železničný most, popod ktorý kanálom plávajú obrovské zaoceánske lode z Baltského mora do Atlantiku, pôvodne nadimenzovali na rýchlosť vlakov 80 km/hod. Po prestavbe a zosilnení mali jeho nové možnosti potvrdiť zaťažovacie skúšky. „Nikdy nezabudnem, ako sme na moste robili dynamickú skúšku. Brzdila na ňom rozbehnutá vlaková súprava, v 200-kilometrovej rýchlosti, pri plnej aktivácii brzdných systémov. Pri tom obrovskom preťažení sa piliere mosta mohli poskladať ako domino. Všetko navyše snímali televízne kamery, v širokom okolí sa prizerali tisíce zvedavcov, mráz mi behal po chrbte…“ opisuje. Prácu však všetci urobili dokonale a most skúšku vydržal.

O osamelosti geniálnych tvorcov

Od návratu zo zahraničia do rodnej Bratislavy profesor Tesár až doteraz aktívne pôsobí v SAV. Nevenuje sa len teoretickej práci, kde ho zaujíma najmä aerodynamika štíhlych mostov či problémy drevených konštrukcií vystužených uhlíkovými vláknami. Nedávno skoštruoval drevenú hokejovú arénu v Brezne. Z jeho ďalších diel možno spomenúť centrálny most vo Zvolene, most v Dolných Strhároch a mnohé iné. Je aj tvorcom aerodynamického tunela, v ktorom sa na SAV modelovo skúšajú významné stavby realizované na Slovensku.

Už zosnulý Arpád Tesár, otec Alexandra Tesára,... Foto: Robert Hüttner, Pravda
statik, mosty, most, Most SNP, Nový most, Bratislava, Petržalka Už zosnulý Arpád Tesár, otec Alexandra Tesára, naprojektoval v Európe unikátny bratislavský Most SNP cez Dunaj.

Má dve dospelé deti. „Syn pracuje v poisťovni, dcéra sa však vydala v mojich šľapajach, je takisto stavebná inžinierka, zamestnaná v Národnej diaľničnej spoločnosti,“ hovorí. Verí, že pokračovateľa v odbore nájde aj v niektorom zo svojich piatich vnúčat.

Rokmi získané praktické skúsenosti mu ukázali, že mosty sú nádherné a fascinujúce stavebné diela. Ako však zdôrazňuje, vždy sa nájdu odporcovia, ktorí ich autorov radi kritizujú. Podľa hesla"Po boji je každý generál". „História nás učí, že tvorcovia skutočne unikátnych konštrukcií často zostávajú osamotení. V práci, v boji so silami prírody, v zodpovednosti. V tom je však ich veľkosť,“ pripomína osudy mostov navrhnutých napríklad Leonardom da Vinci, slávneho Golden Gate v San Franciscu, Eiffelovej veže v Paríži, ale aj Mosta SNP, za ktorý sa jeho otcovi dodnes dostáva viac uznania v zahraničí, ako doma.

Na dielo otca je pyšný. Pozná ho celý svet

Arpád Tesár (archívna foto).
Arpád Tesár, Alexander Tesár, statik, mosty, most, architekt Arpád Tesár (archívna foto).

Fotografiu alebo schému Mosta SNP cez Dunaj možno nájsť takmer v každej lepšej učebnici mostného staviteľstva. Keď ho projektovali, s ohľadom na plánovaný rozpon hlavného poľa až 303 metrov, bez jediného piliera v rieke, ašpiroval na prvé miesto na svete v kategórii zavesených mostov. Počítali ho bez dnes už samozrejmej výpočtovej techniky a zvárali žiaci renomovaného akademika Jozefa Čabelku. Kruhová vyhliadková kaviareň vo výške 85 metrov na vrchole šikmého pylóna patrí medzi najvýznamnejšie turistické atrakcie Bratislavy. Most vyhlásili za slovenskú stavbu 20. storočia.

Doma je však často ťažké byť prorokom. Voči mostu sa dodnes vedie aj antikampaň, v ktorej sa zviditeľňujú rôzni experti na architektúru, estetiku, územné plánovanie či mostné inžinierstvo. Vyčítajú mu najmä, že pri jeho výstavbe padla časť historického mestského jadra. Zásah to vtedy bol naozaj necitlivý. Polohu mosta, ktorý začali budovať v roku 1964 a slúži od roku 1972, však predurčila blízkosť železnej opony. Komunistickí vodcovia jednoducho nepripustili iný variant prepojenia Bratislavy s novobudovanou Petržalkou.

„Tento most je však jednou z najvýznamnejších konštrukcií v dejinách mostného staviteľstva,“ upozorňuje Alexander Tesár, syn hlavného statika Mosta SNP. Pripomína, že jeho otec Arpád Tesár nerozhodoval o polohe mosta a jeho jedinou „vinou“ bolo, že dodnes stojí. Syn Alexander je presvedčený, že na toto dielo, namiesto aby naň pľulo, by Slovensko malo byť pyšné. „Otec ako prvý načrtol úplne jednoduchú základnú siluetu mosta v tvare trojuholníka. Vždy sa dôsledne riadil mottom, že staticky dokonalá konštrukcia je aj esteticky krásna,“ dodáva.

Arpád Tesár, ktorý ako 70-ročný zomrel v roku 1989, krátko pred revolučnými udalosťami, skončil v roku 1945 Technickú univerzitu v Berlíne, v tom čase najrenomovanejšiu vysokú školu v Európe. „V Československu mu aj toto za totality vyčítali, z údajných dôvodov, ktoré nie sú ani hodné spomenutia,“ pokračuje syn.

Po návrate domov do Bratislavy v roku 1946 vyprojektoval Tesár starší postupne také diela, ako Červený most, železničnú časť Starého mosta, Bánovský a Tisovecký viadukt, objekty železiarní v Istebnom či Krompachoch, veže horákov v Slovnafte či strechu bratislavského Zimného štadióna Ondreja Nepelu. „Vytvoril dielo, ktoré obdivuje celý svet. Napriek tomu sa jeho osud podobá osudu iného významného slovenského vedca a inžiniera Aurela Stodolu, ktorý takisto musel nájsť uznanie za svoju prácu v cudzine,“ konštatuje Alexander Tesár.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #mosty #stavby #statika #Úspešní Slováci