Zásluhu na tom má nedávno zosnulý kráľ Abdalláh, ktorý vymenoval prvú ženu do Poradnej rady. Aj do úradu námestníka ministra vymenovali prvú ženu. Prístup k zamestnanosti žien sa pomaly mení. Doteraz sa pre ne našla práca hlavne v obchode a opatrovateľských službách. Koncom roku 2013 získala prvá Saudskoarabka povolenie vykonávať právnickú prax, ženy sa objavujú aj v diplomatických službách, riadia noviny a je ich vidieť aj ako moderátorky v televízii.
Majú síce univerzitné diplomy, ale mnohé absolútne žiadnu skúsenosť z pracoviska. Chálid Chudajr založil agentúru Glowork, ktorá ako prvá sprostredkováva prácu výhradne ženám. V roku 2013 sa na jej schôdzku v Rijáde dostavilo 45 zamestnávateľov, tento rok sa bude stretnutie konať aj v Džidde a Dammame a záujem má 300 podnikov.
Glowork pomohol nájsť prácu aj Hafse Džijádovej. Táto absolventka prekladateľstva dnes pracuje ako tlmočníčka na holandskom veľvyslanectve v Rijáde. Rodičia ju vraj podporovali a sú na ňu hrdí. „Chcela som si dokázať, že dokážem byť nezávislá a zarobiť si na seba. Videla som veľa vydatých žien, ktoré sa o seba nedokážu postarať, keď sa rozvedú,“ povedala. Už počas štúdia pracovala ako dobrovoľníčka a zvykala si byť v prostredí s cudzími mužmi. „Mne to neprekáža, je to len práca,“ povedala.
Chudajr oceňuje vládnu politiku zameranú na znižovanie nezamestnanosti domáceho obyvateľstva a závislosti kráľovstva od zahraničnej pracovnej sily. Zavádzajú sa kvóty, podľa ktorých musia podniky prijímať do práce miestnych.
Podľa saudskoarabskej zvyklosti má každá žena opatrovníka, ktorým je manžel alebo iný mužský príbuzný, a bez jeho súhlasu nemôže cestovať, pracovať, vydať sa, rozviesť sa ani otvoriť si bankové konto. V jednotlivých rodinách sa však toto pravidlo uplatňuje rozlične prísne. Chudajr hovorí, že sa mu pre jeho prácu vyhrážajú klany, ktoré sú proti zamestnávaniu žien. Na veľké prekážky na pracovnom trhu naráža, keď sa snaží ženy dostať inam ako do školstva alebo zdravotníctva. Veľkou prekážkou je tradícia, podľa ktorej žena nesmie sama sedieť za volantom.
„Preprava žien je veľký problém. Rodiny musia byť dosť bohaté na to, aby mali svojho vodiča, alebo musí dopravu zabezpečiť zamestnávateľ, ale to nie je bežné, pretože to zvyšuje náklady. To, že ženy nemajú samy viesť auto, ich zamestnávanie komplikuje,“ povedal odborník na reformy pracovného trhu v Saudskej Arábii Steffen Hertog z londýnskej ekonomickej školy.
Niektoré firmy riešia problém prítomnosti mužov zakladaním ženských sekcií. Napríklad poradenská firma Tata vlani založila v Rijáde konzultačné oddelenie s čisto ženským personálom. Pracuje v ňom 500 žien a v budúcnosti ich má byť 3 000. Prieskumy, ktoré má Hertog k dispozícii, ukazujú, že väčšina žien dáva prednosť takému riešeniu, jeho ekonomický prínos je však sporný. „Je to veľká finančná záťaž, firmy potrebujú oddelené vchody, záchody a ďalšie zariadenia, nemyslím, že je reálne, že sa to uchytí vo veľkom,“ povedal Hertog. Spochybňuje aj štatistiku zamestnávania domácich. Mnoho firiem má síce miestnych na výplatných listinách, ale nežiada od nich, aby sa ukazovali na pracovisku. „Ale je pravdou, že aj keby pracovala len polovica zo žien, ktoré sú na zoznamoch, bol by to výrazný posun,“ priznal Hertog.