Moja odpoveď znela, že neexistujú žiadni „oni“ – že Grécko nestojí proti pevnému bloku neoblomných veriteľov, ktorí by radšej zažili porážku a grécky odchod z eurozóny, než aby nechali uspieť ľavicovú vládu. A že na opačnej strane rokovacieho stola existuje oveľa viac dobrej vôle, než mnohí Gréci predpokladajú.
Grécky pohľad sa dá pochopiť
Dá sa však ľahko pochopiť, prečo Gréci vidia veci týmto spôsobom. Zhrňme si, čo sa doteraz odohralo. Na konci roka 2009 Grécko čelilo kríze spôsobenej dvoma faktormi: vysokým dlhom a nafúknutým nákladom aj cenami, pre ktoré nebola krajina konkurencieschopná.
Európa odpovedala pôžičkami, vďaka ktorým bol tok peňazí zachovaný, avšak len pod podmienkou, že Grécko bude pokračovať v krajne bolestivej politike. Tá zahŕňala škrty vo výdavkoch a zvyšovanie daní, ktoré by – ak by to zaviedli v Spojených štátoch – vynieslo tri bilióny dolárov ročne. Došlo tiež ku škrtom miezd v rozsahu, ktorý si možno ťažko predstaviť; priemerne mzdy klesli o 25 percent v porovnaní so svojím maximom.
Utrpenie ako za veľkej krízy
Tieto obrovské obete mali viesť k zotaveniu ekonomiky. Namiesto toho však zničenie kúpnej sily len prehĺbilo prepad a vyvolalo utrpenie porovnateľné s obdobím veľkej krízy, aj rozsiahlu humanitárnu krízu.
V sobotu som navštívil útulok pre bezdomovcov a vypočul srdcervúce príbehy o zrútení systému zdravotnej starostlivosti, o pacientoch, ktorých odmietli prijať nemocnice, pretože nemali na vstupný poplatok vo výške päť eur, a nedali im ani lieky, pretože im došli.
Foto: SITA/AP
Bola to nekonečná nočná mora. A napriek tomu grécke politické vedenie odhodlané zostať v Európskej únii a obávajúce sa následkov odchodu z eurozóny, rok za rokom v tomto programe vytrvávalo. A potom už grécka verejnosť nemohla viac zniesť. Keď veritelia požadovali ešte väčšie úspory v rozsahu, ktorý by stlačil ekonomiku o ďalších osem percent a nezamestnanosť vyhnal na 30 percent, rozhodol sa národ hlasovať pre ľavicovú koalíciu SYRIZA, ktorá sľúbila, že smerovanie krajiny zmení.
Odchod Grécka z eurozóny by bol drahý
Dá sa teda ešte vyhnúť gréckemu odchodu z eurozóny? Áno, dá. Irónia víťazstva SYRIZA spočíva v tom, že prišlo vo chvíli, keď by bol možný schodný kompromis. Kľúčovým bodom je skutočnosť, že vzdať sa eura by bolo pre Grécko nesmierne drahé – a pre zvyšok Európy by predstavovalo značné politické a finančné riziká. Takže je potrebné sa tomu vyhnúť, ak existuje prijateľná alternatíva. A tá existuje – alebo by aspoň mala.
Na konci roka 2014 sa Grécku podarilo vydrieť maličký prebytok rozpočtu, keď príjmy z daní presiahli výdavky. To je maximum, čo by veritelia mohli rozumne žiadať, pretože nejde žmýkať krv z kameňa. Medzitým všetky tie mzdové škrty pomohli Grécku obnoviť konkurencieschopnosť na svetových trhoch, alebo by ju mohli pomôcť obnoviť, ak bude obnovená aspoň nejaká stabilita.
Rámec možnej dohody je teda jasný: Odstúpiť od ďalších úsporných opatrení, pričom Grécko sľúbi, že začne veriteľom posielať podstatnejšie, ale nie neustále sa zvyšujúce platby. Podobná dohoda by vytvorila platformu pre ekonomické zotavenie, ktoré možno bude spočiatku pomalé, ale aspoň konečne ponúkne nejakú nádej.
Gréci sú ochotní veriť, že ide o zvrhnutie vlády
Zatiaľ sa však nezdá, že by sa podobná dohoda začínala rysovať. Možno je pravda, ako tvrdia veritelia, že sa s novou gréckou vládou ťažko rokuje. Ale čo môžu čakať od strán, ktoré nemajú žiadnu predchádzajúcu skúsenosť s vládnutím a prevzali moc po zdiskreditovanom predchádzajúcom vedení krajiny? A čo viac, veritelia požadujú veci, ako sú veľké škrty v dôchodkoch a štátnych zamestnaniach, s ktorými nová ľavicová vláda jednoducho nemôže súhlasiť.
Foto: SITA, Lefteris Pitarakis
A Gréci, ako som už naznačil, sú viac než ochotní veriť, že podobné požiadavky majú za cieľ zvrhnúť ich vládu, alebo poslúžiť ako varovný dôkaz toho, čo sa stane, ak by ďalšie zadlžená krajina chcela od úsporných opatrení cúvnuť.