Dvesto rokov od porážky Napoleona: Waterloo alebo prekujte meče na pluhy

Po veľkých bitkách víťazi stavajú pamätníky, ktoré majú potomkom pripomínať koniec jednej a začiatok novej éry. Leví kopec pri Waterloo neďaleko Bruselu je symbolom víťazstva Britov, ale aj Holanďanov či Prusov nad kedysi najmocnejším mužom Európy Napoleonom Bonapartom.

18.06.2015 10:30
debata (7)
Cez víkend sa tu odohrá rekonštrukcia bitky pri... Foto: SITA
Waterloo, pamätník, Napoleon Cez víkend sa tu odohrá rekonštrukcia bitky pri Waterloo s 5 000 vojakmi.

Z vyše 40 metrov vysokého umelo vybudovaného pahorku hľadí britský lev s vyzývavo otvorenou papuľou smerom k Parížu. Ide o jasnú symboliku – hrdý Albion si v zápase o svetovládu poradil s ambicióznym francúzskym cisárom. Nápis na pamätníku je, pravdaže, mierotvorný a zdôrazňuje, že v Európe po bitke pri Waterloo konečne zavládol vytúžený mier.

Na vrchol Butte du Lion alebo po holandsky Leeuw van Waterloo vedie 226 strmých schodov. Po desiatich minútach chôdze, ktorá preverí kondičku každého turistu, sa odkryje výhľad do vzorne obrábanej poľnohospodárskej krajiny. Dominujú v nej lány pšenice a pasienkov.

Pred dvesto rokmi tu proti sebe stálo tristotisíc mužov. Medzi nimi po boku britského lorda Wellingtona aj princ Oranžský Wiliam II., ktorý bol zranený. Jeho otec, holandský kráľ Wiliam I., nariadil v roku 1820 vybudovať pamätník s hrdým levom. Je impozantný, na výšku má 4,45 metra, na dĺžku 4,50 metra, váži 28 ton. Naozajstná šelma víťazstva týčiaca sa nad krajinou od roku 1826.

V múzeu rotunde pod pätou pamätníka ožívajú v 3D animáciách hrôzostrašné scény jednej z najväčších európskych bitiek. Hlavnú rolu hrajú delá rozsievajúce skazu v radoch pešiakov, ktorí sa navzájom zabíjajú bodákmi. Sú to srdcervúce kruté obrazy hynúcich ľudských bytostí a koní. Zdalo by sa, že po Waterloo sa musí ľudstvo spamätať.

Kdeže, o 99 rokov neskôr sa rozpútala prvá a po nej druhá svetová vojna, ktoré priniesli doslova priemyselné vyvražďovanie ľudí. Zakaždým sa Európania zaprisahávali, že už nikdy viac nesiahnu po zbraniach. Keď človek prechádza Belgickom, naráža v okolí mesta Ypres na pamätníky obetiam prvej vojny. Vyskakujú z lánov kukurice ako strašidelné memento.

Waterloo je tiež mementom. Zdá sa to tak dávno, čo sa odohrala bitka, ktorá poslala Napoleona aj s jeho svetovládnymi ambíciami do večného vyhnanstva na ostrov Sv. Heleny. Mnohým už meno malej valónskej dediny Waterloo nič nehovorí. Skôr si spomenú na slávnu pesničku od švédskej skupiny ABBA, Londýnčanom evokuje názov jednej zo staníc metra. Waterloo je však viac než len symbol jedného slávneho víťazstva v britskej réžii či jednej krutej prehry, ktorú utrpel veľký francúzsky vojenský stratég.

Detail sochy leva v belgickom Waterloo. Foto: SITA
Waterloo, pamätník Detail sochy leva v belgickom Waterloo.

Vo Waterloo prebiehajú 18. júna veľkolepé oslavy vrátane rekonštrukcie bitky v podaní piatich tisícov dobrovoľníkov z 52 krajín, ktorí proti sebe nastúpia v dobových uniformách. O0rganizátori očakávajú, že v priebehu tohto dňa príde 200-tisíc návštevníkov, ktorí uvidia strhujúce svetelné a zvukové Inferno. Aj tentoraz budú padlí, ale po boji vstanú a podajú si ruky.

Kiežby všetci návštevníci odišli zo slávneho bojiska s pocitom, že v Európe nesmie padnúť už ani jeden výstrel a zahynúť jediný vojak, nesmie zostať jediná vojnová sirota.

Ak budete mať cestu do Bruselu, hoci aj v iný deň, ako ten dnešný výročný, neváhajte vybrať sa do Waterloo. Po návšteve pamätníka si možno uvedomíte hodnotu hesla Spojených národov Pax arva colat – V mieri obrábaj polia. Na jednom z plátien zobrazujúcich bitku je v popredí opustený pluh a za ním umierajúci vojaci.

V mieste, kde bol 18. júna 1815 porazený francúzsky cisár Napoleon sa na dopoludňajšom slávnostnom obrade zišli predstavitelia všetkých vtedajších bojujúcich krajín. Na večernom zvukovom a svetelnom predstavení nazvanom Inferno (Peklo) sa na vtedajšom bojovom poli očakávajú desaťtisíce divákov.

„Naším zámerom je pri príležitosti výročia vyslať odkaz zmierenia a zjednotenia,“ povedal belgický premiér Charles Michel. Na obrad do Waterloo prišli belgický kráľ Philippe, holandský kráľ Willem-Alexander, luxemburský veľkovojvoda Henri a bratranec kráľovnej Alžbety II. vojvoda z Kentu.

Francúzsko vyslalo len svojho veľvyslanca v Bruseli. To podľa komentárov vyplýva z rozpoltenosti Francúzska ohľadom hodnotenia historických udalostí. So zdôvodnením, že by sa to mohlo dotknúť niektorých Francúzov sa Paríž napríklad snažil zabrániť tomu, aby Belgicko k výročiu Napoleonovej porážky razilo pamätné eurové mince. Len svojho ambasádora zo solidarity s Parížom, vyslal aj Berlín.

Až v tej chvíli si možno uvedomíme, že Pax arva colat je o trvalom prekúvaní mečov na pluhy. Je to najbezpečnejšia zbraň, ktorá neuškodí žiadnemu z národov sveta. Veď najväčším nepriateľom ľudstva je hlad – denne hladuje 870 miliónov ľudí, jedna šestina obyvateľstva sveta. Komu to zíde po návšteve Waterloo na myseľ?

Na snímke herci v dobových uniformách vo...
Belgický premiér Charles Michel (vľavo), kráľ...
+3Britský princ Charles a Camilla sa rozprávajú s...

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Napoleon #bitka pri Waterloo