Deti kreslia pohľadnice, ktoré idú do sveta. Zisk venujú nemocnici

Detské oddelenie, detská ortopédia, chirurgia, neurológia, novorodenecké oddelenie, liečebňa dlhodobo chorých. A mnoho ďalších oddelení žilinskej nemocnice, kde už pocítili detskú spolupatričnosť a pomoc. Vďaka ochote detí, vďaka ich dobrote, ich talentu a pochopeniu, že získané peniaze nepôjdu napríklad na kúpu hračiek pre ne samy, ale že ich získavajú pre tých slabších, pre pacientov, ktorí to potrebujú (prehľad pomoci na www.centipedefriend.org). „Maľovanie pohľadníc rozvíja nielen tvorivosť detí, ale najmä ich spolucítenie s inými ľuďmi, empatiu. Učí ich aktívne a nezištne pomáhať,“ hovorí predsedníčka Občianskeho združenia Priatelia stonožky Daniela Popluhárová.

Inšpirácia z Nórska

S myšlienkou pomoci chorým deťom prišla Nórka českého pôvodu Bela Gran Jensen. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia vyzvala deti prostredníctvom Českej televízie, aby maľovaním pomohli svojim chorým rovesníkom v nemocniciach. A to tak, aby namaľovali vianočné pohľadnice a tie potom predávali nórski priatelia rôznym firmám a jednotlivcom v Nórsku, západnej Európe, USA a Japonsku. Zisk z predaja bol investovaný na konkrétnu pomoc chorým deťom, na nákup rôznych prístrojov a sanitiek pre detské oddelenia v slovenských a českých nemocniciach.

Po stretnutí učiteľov výtvarnej výchovy s Belou Gran Jensen v českých Odrách a zoznámení sa s činnosťou hnutia Na vlastných nohách, ktorého symbolom sa stala stonožka, učitelia do ušľachtilej aktivity zapojili tisícky detí z Čiech aj zo Slovenska. Popluhárová si spomína na roky, keď sa do kreslenia pohľadníc na Slovensku zapojilo okolo 600 škôl, z toho 68 škôl bolo v žilinskom regióne. Spomína si aj na niektoré inštrukcie. Keďže pohľadnice putovali do Nórska, vianočným motívom nesmela byť ryba. „Pre Nórov je ryba súčasťou bežného jedla, nie ako u nás, kde jedným zo symbolov Vianoc je kapor,“ spomína.

Medzinárodná humanitárna organizácia pomohla zdravotníctvu, detským domovom, školám, ktoré postihli povodne, a deťom vo vojnou zničených oblastiach. „Prácu našich detí ocenili také významné osobnosti, ako prezidenti Slovenska, Česka, nórska kráľovná, niekdajší generálny tajomník OSN Kofi Annan a pápež Ján Pavol¤II. O uznaní stonožkových detí svedčí aj ich vystúpenie na slávnostnom jubilejnom koncerte pri príležitosti storočnice udeľovania Nobelovej ceny za mier v Osle v roku 2001,“ hovorí Popluhárová. Hnutie „Na vlastných nohách“ sa od roku 2000 začalo orientovať na pomoc deťom v krajinách postihnutých vojnou. Žilinskí stonožkoví dobrovoľníci a detskí výtvarníci sa rozhodli, že budú pomáhať pacientom miestnej nemocnice, Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline.

Peniaze z predaja pohľadníc si občianske združenie nenecháva na svoju vlastnú činnosť, ale všetky získané peniaze do posledného centu a väčšinu z dvoch percent z daní venuje na nákup potrebných zdravotníckych prístrojov. A aby mohli žilinské stonožky takto pomáhať a tvoriť, potrebujú tiež pomoc. „Na výrobu originálnych pohľadníc deti spotrebujú množstvo výtvarného materiálu – výkresov, farebných papierov, pasteliek, farieb, tušov, popisovačov, gélových pier, lepidiel a tlač kvalitných podkladových kariet, na ktoré sa lepia dokončené obrázky. Sme nezisková organizácia, preto finančné prostriedky potrebné na zhotovenie pohľadníc získavame od sponzorov a z dvoch percent z daní,“ dodáva predsedníčka občianskeho združenia. Je vďačná za každú pomoc od sponzorov alebo podporu pri predaji pohľadníc.

Motiváciou je pomoc iným

Prvé deti, ktoré nakreslili pohľadnice pre stonožku, sú už dnes dospelí ľudia. Pohľadnice maľujú deti vo veku od 5 do 15 rokov, pod vedením učiteľov a dobrovoľníkov, od materských škôl cez základné a umelecké školy. Aktuálne sú aktívne tri školy zo Žiliny – ZŠ Jarná, ZŠ Gaštanová a Základná umelecká škola Ferka Špániho. „Deti vidia, že ich snaha nevyšla nazmar, ale že ich obrázky idú do sveta a pomáhajú tým, ktorí to potrebujú. Kreslia zimné krajiny, anjelikov, betlehem, troch kráľov, vianočné stromčeky, rozdávanie darčekov. Skvelú prácu robia staršie deti, ale aj škôlkari. Aj kresby najmenších detí sú krásne, sú spontánne.To, čo robia, je pre ne dôležité, je to citová aj pocitová záležitosť. Vianoce sú pre deti výnimočné, výnimočné je aj to, že ich kresby idú do sveta a pomáhajú,“ hovorí učiteľka zo ZUŠ F.Špániho Irena Bohunická.

Foto: www.centipedefriend.org

Pohľadnice Pohľadnice, ktoré vyrobili 5- až 15-ročné deti.

Na každej pohľadnici je vzadu uvedené meno autora, vek a adresa školy. Niektorým deťom prišli listy od ľudí z rôznych krajín, ktorí dostali ich pohľadnice. „Naše deti dostali poďakovania a odpovede zo Spojených štátov amerických, kde im napísali, aké krásne pohľadnice vedia maľovať a akú záslužnú prácu robia. Bol to pre ne úžasný ohlas,“ dodáva Bohunická.

Bohunická hovorí, že nesmierne dôležitou pre deti je motivácia – a tou je pomoc druhým, pomoc chorým, záchrana ľudských životov. Denník Pravda sa už niekoľkokrát presvedčil, že deti si to uvedomujú. Žiaci chodievajú na odovzdávanie prístrojov a pomôcok na konkrétne oddelenia, kde zistia, ako ich kresby pomáhajú. Aj tam sa dozvedia, prečo je ich čas, ktorý venujú kresleniu pohľadníc, dôležitý. V roku 2009 napríklad okrem iných prístrojov odovzdali na novorodenecké oddelenie LED fototerapeutickú postieľku a fototerapeutickú lampu, ktoré stáli 4¤100 eur. Lekári deťom vysvetlili, že pomôžu bábätkám, ktoré trpia novorodeneckou žltačkou. Dovtedy detičky so zvýšenou hladinou žltého farbiva liečili pod lampami, ktoré boli staré už niekoľko desaťročí. Nové prístroje sú účinnejšie a bábätka sa vďaka tomu dostanú skôr domov. „Sme veľmi radi, keď môžeme pomôcť a práve mojím obľúbeným kreslením,“ povedala pri odovzdávaní prístrojov vtedy 14-ročná výtvarníčka Lucia Holáčiková.

Najťažší je predaj pohľadníc

Za 15 rokov, čo existuje žilinské OZ Priatelia stonožky, nakreslili deti už tisíce pohľadníc. Deti kreslia pohľadnice na hodinách výtvarnej výchovy, na výtvarných krúžkoch, ale mnohé kreslia aj doma vo svojom voľnom čase. „Môžem napríklad spomenúť 15-ročnú Alexandru Zavadskú zo ZŠ Gaštanová. Od piatej triedy až po deviatu triedu nakreslila viac ako tristo rôznych pohľadníc. Keď som sa jej pýtala, či sa jej ešte chce kresliť, tak mi povedala, že ju to baví. Nie je to pritom až také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Kupujúci ľudia na obrázkoch hľadajú čaro Vianoc zachytené očami dieťaťa a vyberajú si také, ktoré sa im páčia, potešia ich, preto je dôležitý obsah aj kvalita spracovania námetu,“ hovorí Popluhárová.

Foto: archív Daniely Popluhárovej

učiteľka a žiaci zš Jarná v Žiline Pre oddelenie dlhodobo chorých venovali v roku 2013 Priatelia stonožky 26 kusov matracov. Druhá zľava je predsedníčka združenia Daniela Popluhárová.

Deti sú zvyknuté kresliť na väčšie plochy, kartičky, na ktoré kreslia vianočné motívy, majú 13 krát 19 centimetrov, čo je pre ne náročnejšie. Učiteľky s deťmi pracujú, robia rôzne výtvarné techniky, okrem kresby aj linoryty, grafiky, koláže a ďalšie. „Urobiť jednu pohľadnicu je náročné, pretože keď má byť dobrá, dotiahnutá na 100 percent, tak na nej dieťa pracuje aj viac hodín. Aj keď niektoré pohľadnice vzniknú rýchlo a náhodne, väčšinou sú to také tri vyučovacie hodiny práce,“ hovorí učiteľka zo žilinskej ZŠ Jarná Zlatica Lajčiaková.

Učiteľka Lajčiaková pripomenie, že nakreslením obrázka sa výroba pohľadníc nekončí. „Dva mesiace pred Vianocami, to sú soboty, nedele, to sú hodiny, kedy striháme, lepíme obrázky na predtlačený formát, ktorý treba zložiť na polovicu, dozadu napíšeme údaje o autorovi obrázka a vložíme do ochranného obalu. Tak vznikajú originály detských pozdravov,“ približuje Lajčiaková. Hoci je to prplavá robota, výsledok je obsahom i poslaním krásny a vzácny. „S deťmi robím rada, deti ma obohacujú, mnohokrát ma ony učia a som šťastná, keď môžem s nimi pracovať,“ dodáva učiteľka, ktorá pohľadnice s deťmi vyrába už 15 rokov.

Okrem originálov sa veľmi dobre predávajú aj kópie detských obrázkov, ktoré sú vytlačené na kvalitných kartách. Ich zásoby sa už míňajú a združenie momentálne zháňa financie na dotlač kópií, aby mohlo získať ich predajom v ďalšom období viac financií pre nemocnicu. Najťažší je predaj pohľadníc. S tým Daniele Popluhárovej pomáhajú priatelia, ktorí pohľadnice predávajú firmám alebo jednotlivcom. „Je doba internetu, e-mailov, veľa ľudí si na Vianoce píše priania už len prostredníctvom e-mailovej komunikácie. Preto som veľmi rada, že sa nájdu firmy a ľudia, ktorí kúpou detských pohľadníc podporujú našu činnosť,“ dodáva Popluhárová. „A prečo to robím? Pretože pomoc aj život pre druhých stojí za to.“