Scéna je zo študentského filmu Výjimka v překladu a vtipným spôsobom zachytáva fenomén, ktorý zachvátil Brno. Slovenskí študenti húfne obsadzujú brnianske vysoké školy. Sexi slovenčina zaplnila chodby, internáty, znie z úst prednášajúcich a prvák Adam je z toho zmätený. Ešte aj to pekné dievča hovorí tým nezrozumiteľným jazykom…
Bez obáv, bude to happy end. Veľká láska. No sú Česi, ktorí si myslia, že slovenská invázia nedopadne dobre. A majú pravdu, ibaže Česi na tom budú len profitovať. Ak by mal niekto počítať škody, tak sú to Slováci. Pretože im každý rok za „neďaleké humná“ utekajú tie najšikovnejšie mozgy.
Diplomovky s dvojhláskami
V roku 2013 bolo na českých vysokých školách dokopy približne 24 500 slovenských študentov. Počet Čechov, ktorí študujú na slovenských univerzitách, len mierne presahuje 5-tisíc. Invázia sa začala na prelome milénií. V roku 2001 uzavreli Slovenská a Česká republika zmluvu, vďaka ktorej môžu slovenskí študenti študovať v Čechách bezplatne v slovenčine.
Týka sa to skúšok. A dokonca aj seminárne, bakalárske či diplomové práce môžu svojim školiteľom odovzdávať v jazyku, ktorý pozná také skvelé slová ako sôvä, ľalia, pazucha či nadrúzganý ježibábeľ.
Najviac Slovákov študuje v moravskej metropole, najmä na Masarykovej univerzite, spolu ich je tu približne 6-tisíc. Každý tretí medik na chodbách lekárskej fakulty pochádza zo Slovenska. Na fakulte informatiky ich je takmer 40 percent. Na Vysokom učení technickom v Brne sú odbory, kde je to už takmer 50 percent. A na niektorých smeroch na ostatných brnianskych súkromných vysokých školách slovenská enkláva už dokonca získala nadpolovičnú prevahu.
Každý tretí slovenský maturant, ktorý končil v tomto roku, sa pri plánovaní budúcnosti pozeral k západným susedom. A čím lepší mal prospech, tým bola jeho voľba jednoznačnejšia. „Elita stredných škôl, 10 percent najlepších maturantov, zvažuje až v 70 percentách podanie prihlášky do Českej republiky. To potvrdzuje tézu, že za štúdiom v Českej republike mieri skôr tá časť študentov, ktorá je študijne lepšie disponovaná,“ prezrádza tohtoročný prieskum spoločnosti Scio, ktorá meria výsledky vo vzdelávaní.
Polovica sa nevráti
České vysoké školy majú cveng. Slovo „kvalita“ uviedlo až 82 percent opýtaných maturantov. „Slovenských študentov priťahuje zrejme rozšírený názor, že české univerzity poskytujú vyššiu kvalitu vzdelania a veľmi pravdepodobne je to aj lepšia perspektíva vzhľadom na pracovné uplatnenie. Nemalá časť absolventov zo Slovenska v Českej republike zostáva,“ naznačuje Bohumil Kartous, odborník na vzdelávanie zo spoločnosti EDUin.
Žiaľ, neexistujú podrobnejšie štúdie, ktoré by zrátali, koľko slovenských mozgov sa po doštudovaní v Českej republike alebo všeobecne v zahraničí vráti domov. Prvou lastovičkou bol výskum Brain drain 2014 na vzorke asi 200 rodičov. Sociológ Miloslav Bahna odhaduje, že približne štyria až piati z desiatich slovenských absolventov štúdia v zahraničí sú dva a viac rokov po skončení štúdia naspäť na Slovensku.
Kartous pripomína, že české školy si dlhodobo robia na Slovensku intenzívnu reklamnú kampaň. Národné porovnávacie skúšky, ktoré nahrádzajú prijímacie pohovory, môžu Slováci robiť už aj v Bratislave, Trnave, Nitre, Žiline, Banskej Bystrici, Košiciach, Prešove, Poprade či Michalovciach.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Do Brna láka podľa dotazníkov lepšie vybavenie laboratórií, novšie počítače na školách. V prípade Kataríny Senešiovej, študentky mediteránnych štúdií, zavážil aj subjektívny pocit. Brno je podľa nej krajšie a starostlivejšie mesto ako Bratislava. Stačí si vraj porovnať už len takú hromadnú dopravu.
„Cestovala som v Bratislave z hlavnej vlakovej stanice na autobusovú. Je to frekventovaná linka a mala som pocit, že sa to každú chvíľu rozpadne. V Brne som takéto niečo nezažila. Toto mesto sa naozaj stará.“
Na Slovensko sa po škole nevráti. Slovenské firmy majú podľa nej dve zásadné požiadavky, ktoré sa dajú veľmi ťažko skĺbiť. Byť mladý a mať aspoň 10 rokov prax. „V Brne je oveľa viac pracovných príležitostí a dá sa tu ľahšie nájsť prax popri škole.“ Hoci aj ako prekladateľka textov z češtiny do slovenčiny. Áno, aj takáto ponuka sa objavila.
Pozor na pečeň!
V Brne rozhodne nie je lingvistická nuda. „Väčšinou to začína hecovaním sa v študijných skupinách v prvom ročníku, či už pri pive, alebo v škole, kto vymyslí viac výrazov, ktoré druhá strana nepozná,“ opisuje Martin Jakub Arbet, študent piateho ročníka medicíny. Apropo, mamu má Češku z Brna, otca Slováka z Liptova a spolužiaci ho každý rok provokujú otázkou, komu bude „fandiť“ na majstrovstvách sveta v hokeji. Odpovedá vždy rovnako: „Našim!“
Jazykovedné dišputy pokračujú v kaviarni, keď si Slovák vypýta horkú čokoládu a Česi nechápavo krútia hlavou. Veď ona už predsa hořká (horúca) je! Hotové zdesenie vyvolala na hodine japončiny slovenská prednášajúca, pretože požiadala študentov, aby preložili slovo list. Ahá, dopis…
Hneď prvá doktorandka, ktorú sme oslovili v Univerzitnom kampuse Bohunice, bola Slovenka. Učí medikov a povedala, že sa zásadne vyhýba slovu pečeň. Niet azda zábavnejšieho slova pre českých študentov, ktorí potom na pitve hľadajú, kde len tá pečeně (pečienka) môže byť…
„Hurónsky rehot“ sa ozýva aj v knižnici. „Keď poviem, že si idem niečo vytlačiť, tak ich to všetkých dosť pobaví,“ hovorí s úsmevom Natália Štefáková, štvrtáčka na medicíne. Keď sa totiž Slovenka opýta v študovni neskúseného Čecha, kde nájde tlačiareň, tak sa skutočne môže stať, že ju bude navigovať na toalety.
Raz sa Štefákovej prihodilo, že sa ocitla v skupine študentov, kde boli samí Slováci. „Prišiel vyučujúci, takisto Slovák, a začal hovoriť po česky.“ Chvíľu ho nechali, ale potom ho radšej zastavili, že môže rozprávať „normálne“. No on aj napriek tomu pokračoval ďalej v češtine. Zrejme kvôli odborným výrazom.
Spevavci
Aj študentka Štefáková radšej odovzdáva práce v češtine, hoci môže v slovenčine. „Po česky viem dobre, keďže som bola odchovaná na českých rozprávkach a filmoch.“ A navyše pochádza z okolia Trnavy, kde je nárečie dosť podobné.
Gabriela Véghová cvičí študentov predmet „komunikace člověka s počítačem“ v slovenčine, pri odborných výrazoch používa angličtinu. „Počas cvičení problém nebol. V predmetovej ankete po skončení semestra sa jeden študent zo šesťdesiatich vyjadril, že by bol radšej za český výklad. V ďalších semestroch im pravdepodobne dám na výber, či chcú výklad v slovenčine, češtine alebo angličtine.“
Podľa nej v Brne ani nie je dôvod rozoznávať Slovákov a Čechov. „Všetci fungujeme v tej istej spoločnosti, máme kultúrne veľmi blízko a pracujeme na spoločných projektoch. Po štyroch rokoch v Brne už ani nevnímam, či so mnou niekto hovorí po česky, alebo po slovensky, pre pochopenie konverzácie to vôbec nie je podstatné.“
Foto: Andrej Barát, Pravda
No jedna vec Slováka, hoci aj dobre hovoriaceho po česky, vždy prezradí. A ako priznáva medik Petr Hlaváč, pre českých študentov je poriadne chytľavá. „Slovenčina znie tak spevavo. A zdá sa mi, že už aj mám vďaka spolubývajúcim tendenciu intonovať ako Slováci. Chytilo to aj kamarátku, ktorá žije so Slovákmi a začala hovoriť po slovensky. Česi si slovenčinu užívajú,“ povie a odporučí nám návštevu bufetu.
„A čože máme k obedu?“ zanôti český študent a kolegovia sa môžu popukať. Slováci sú podľa neho srdcom a dušou internátu. Aj preto, že zostávajú častejšie cez víkend a zdajú sa mu byť aktívnejší. Organizujú mnohé akcie. Veď aj minuloročný ples fakulty informatiky bol spolovice moderovaný po slovensky.
Polmiliardová strata?
Slováci sú však aj „čoboláci“. „Čobol“ je hanlivé označenie Slováka, niečo podobné ako „český pepa“ alebo „čehúň“ a bez tohto slova by bol opis študentského života v Brne ťažko uveriteľnou rozprávkou.
Na sociálnych sieťach sa občas mihne roztrpčená poznámka, ako sa kvôli „čobolákom“ nedostal nejaký český študent na školu. Alebo ako „čoboláci“ parazitujú. „Slovákom ich štúdium financujeme my českí daňoví poplatníci. A vzhľadom na to, že Slováci nepatria medzi práve solidárnych, na Grécko sa im platiť nechce, asi by sme mali solidaritu aj my trochu obmedziť.
Je problém Slovenskej republiky, že nemá poriadne školy a množstvo mladých Slovákov sa preto hrnie na západ k nám,“ píše na českom diskusnom fóre o prijímačkách Návštěvník. Český Týden v apríli tohto roku písal o invázii Slovákov, ktorá stojí rozpočet pol miliardy českých korún.
Všetko sú to len nejasné dohady postavené na vode. Masarykova univerzita len nedávno rozbehla výskum, v ktorom chce presne zrátať všetky za a proti. Nemecká služba pre akademickú výmenu (DAAD) však už vlani zverejnila štúdiu, v ktorej si všímala bilanciu pre ekonomiku krajiny.
Skúmali situáciu v Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Poľsku, Španielsku a Švajčiarsku a vyšlo im, že zahraniční študenti sú jednoznačným ekonomickým prínosom, ktorý navyše rastie s časom. Ak 30 percent zahraničných študentov zostane pracovať v Nemecku, tak sa náklady na štúdium vrátia za päť rokov. V Poľsku za 4,5 roka.
S dlhým nosom tak zostane jedine Slovensko. Hoci podľa sociológa Bahnu možno aj v odleve mozgov predsa len nájsť niečo zaujímavé a pre niekoho prospešné. Oslabuje sa konkurencia. A možno sa takto uvoľňujú miesta pre deti z rodín, ktoré nemajú až také silné zázemie.