Slováci stoja Čechov veľa peňazí. No vrátia im oveľa viac

V Brne pôsobíte od roku 1998, čo bolo krátko pred „veľkým slovenským treskom“. Ako sa zmenila univerzita?
Od začiatku tretieho tisícročia sa podiel Slovákov na našej študentskej populácii medziročne stále zvyšuje. A to vytvára špecifickú atmosféru v porovnaní s inými českými vysokými školami aj z kultúrneho hľadiska. Je cenné, keď sa na univerzite nehovorí iba domácim jazykom, ale aj ďalšími. Slovenčina je z nich najsilnejšia. Ale bol by som rád, keby ich tu znelo viac. Čím väčší máme rybník, z ktorého si vyberáme uchádzačov, tým lepšie. Verím, že bude rásť aj podiel ukrajinských študentov, už teraz je to citeľné. Samozrejme, vzťahy so Slovenskom budú hrať vždy špeciálnu úlohu.

Vnímate Slovákov ako cudzincov?
Moja generácia nie. Pretože sme vyrástli ešte v období federácie, v čase dvojjazyčného televízneho vysielania. No dnešná generácia študentov už môže vnímať Slovákov ako cudzincov a slovenčinu ako cudzí, i keď blízky jazyk.

Aké sú dôsledky?
Univerzita sa mení. A my sme si do dnešného dňa nie celkom istí tým, kde môže slovenčina znieť naplno a kde nie. Sú odbory, ktoré bez problémov prijímajú písomné práce v slovenčine. A sú odbory, kde o tom vedú debatu.

A vy?
Nemám na to jednoznačný názor. Považoval by som však za rozumné, aby sme našich slovenských študentov viedli k tomu, že keď už študujú v Česku, tak by mohli zvládať češtinu aj písmom. Pre nich samých by to bolo cenné. Je to zaujímavá téma aj pre strategický plán univerzity do roku 2020, chceme o nej diskutovať.

Nie preto, žeby nám slovenčina prekážala, ale preto, aby študent dokázal používať český jazyk aj v praxi. Napríklad v medicíne. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľká časť slovenských študentov zostáva pracovať v Českej republike a nedorozumenia so zdravotným personálom by mohli byť nebezpečné…

Pripravujete čosi ako povinné kurzy češtiny?
Chceli by sme zväčšiť ponuku češtiny pre študentov, pre ktorých nie je materinským jazykom. Niečo ako akademické písanie v češtine. A úprimne, máme čoraz väčší problém s češtinou aj u českých študentov. Generácia zvyknutá na mobily a esemesky má k písanému jazyku odlišný vzťah ako generácia, pre ktorú bolo pýchou gymnazistu písať básne. Rozdiel za 20 až 30 rokov je markantný… Takže akademickú češtinu by sme radi ponúkali vo väčšej miere aj českým študentom.

A vás už niekedy svojská jazyková atmosféra Masarykovej univerzity primäla k tomu, aby ste používali slovenčinu?
Ja sa zdráham hovoriť po slovensky, pretože dobre viem, že je to rovnako komplikované, ako keď sa Slovák snaží hovoriť po česky. Vždy je to počuť. Bežne však v mojom odbore dostávam práce v slovenčine a tu a tam musím riešiť problémy slovenského pravopisu. Občas preto nahliadam do slovenských pravidiel, či náhodou ten slovenský študent tak trochu nezápasí so slovenčinou ako naši českí študenti s češtinou… (smiech)

Má to množstvo Slovákov vplyv aj na kultúrny život v Brne?
Keď sa pozerám napríklad na dirigentov, ktorí sa tu objavujú, tak dochádza skôr k širšej internacionalizácii prostredia, ale nejakú významnú slovenskú stopu v brnianskej kultúrnej scéne v tejto chvíli nevidno. A možno mi len nedochádza, že niekto je Slovák…

Je ťažké to rozlíšiť?
Človek to môže prehliadnuť. My si napríklad vo vedení univerzity ani neuvedomujeme, že pani prorektorka Černá bežne používa na zasadaniach slovenčinu.

Je čoraz viac Slovákov aj medzi zamestnancami univerzity?
Snažíme sa byť celkom otvorení. Nie je to špeciálna slovenská politika univerzity, naším cieľom je jednoducho navyšovať počet zahraničných vyučujúcich a výskumníkov. Darí sa nám to a Slováci v tom zohrávajú významnú úlohu. Slovensko je jednoducho najbližšie a aj tradičné väzby medzi pracoviskami sú intenzívnejšie.

Je stále pravda, že niektorí slovenskí študenti idú k vám jednoducho preto, že niektoré odbory sa na Slovensku vôbec neponúkajú?
Priznám sa, že tento prieskum som si nikdy nerobil. Ale myslím si, že takýchto odborov už nemusí byť veľa. V oboch krajinách sa už postupne dobudovala chýbajúca infraštruktúra odborov a už dávno to nie je tak, že doprava sa študuje iba v Žiline… Dôvody sú v posledných rokoch skôr iné. Kvalita štúdia a širší pracovný trh.

V dotazníkoch sa často spomína aj lepšie technické vybavenie…
Na Slovensku bolo ešte výraznejšie podfinancovanie univerzít, i keď v posledných rokoch sa to zlepšuje. Udržujem vrelé vzťahy s vedením Univerzity Komenského, som členom vedeckej rady a mám možnosť pozorovať, čo sa v Bratislave deje. A zdá sa mi, že sa situácia postupne stabilizuje. Ale, samozrejme, náskok niektorých českých univerzít je značný.

České médiá nedávno hovorili o slovenskej invázii, ktorá stojí českých daňových poplatníkov stovky miliónov korún. Ako to vnímate vy?
Túto debatu treba postaviť na pevnejšie základy. Už som požiadal kolegov z našej ekonomicko-správnej fakulty, aby vypracovali analýzu skutočných ekonomických prínosov slovenských študentov. Začali však na tom pracovať len teraz , takže vám nemôžeme dať konkrétne čísla. No som presvedčený o tom, že ak to všetko zrátame, prídeme k prekvapujúcemu výsledku.

Pretože slovenskí študenti tu žijú. Platia daň z pridanej hodnoty. Míňajú peniaze svoje alebo svojich rodičov, ktoré by tu inak neutrácali. Navyše nie všetci študujú medicínu, ktorá je drahšia. Veľká časť Slovákov študuje aj tie „lacné“ odbory, napríklad ekonómiu, takže nakoniec môžeme dôjsť k záveru, že budú v skutočnosti prínosom.

No predsa, čo ak by tá bilancia vyšla negatívna?
Stále je to výborná investícia do budúcna do vzájomných vzťahov. Ekonomických, politických, kultúrnych. Ekonomické hľadisko je len časť z celého komplexu prínosov, ktorý tento typ migrácie za štúdiom prináša. Ak sa však stále chce niekto pozerať na to všetko iba cez ekonomickú optiku, že český štát zaplatil ročne 30-tisíc (českých korún, pozn. red.) za štúdium študenta zo Slovenska, tak by nemal zabúdať na to, že tento študent významne prispieva ekonomike tohto mesta. Študenti tvoria pätinu populácie Brna. A keď tu v lete nie sú študenti, tak je mesto zrazu mŕtve… Počet pracovných príležitostí a ďalších nadviazaných miest v službách, ktoré s tým súvisia, možno celkom preváži to, čo český štát investuje do vzdelania Slovákov.

Slovenskí maturanti vychádzajú v „Národních srovnávacích zkouškách“ o čosi lepšie ako českí. Ako sa im darí potom na univerzite?
Nerobili sme si síce detailnú analýzu, ale pri najrôznejších príležitostiach sa pýtame kolegov na skúsenosti. Panuje všeobecné presvedčenie, že slovenskí študenti patria na našej univerzite v priemere k lepším. A to zrejme preto, lebo k nám zo Slovenska idú naozaj len tí šikovnejší.

Vaším cieľom je dostať Masarykovu univerzitu do svetového rebríčka 500 najlepších škôl. Pre niekoho je celková prestíž hlavným kritériom pri výbere školy. Šliapete už Prahe na päty?
Základným meradlom je pre nás Karlova univerzita a tú rozhodne nepredbiehame. Je v tretej stovke. Keď Masaryk navštívil našu univerzitu, tak napísal do pamätnej knihy venovanie: „Nechť vzkvétá v ušlechtilém zápolení se starší sestrou pražskou. Češi chtějí-li mít jednou dobrou univerzitu, musí mít nejméně dvě.“ Bez súťaže nie je motivácia. Zúčastňujeme sa na tejto súťaži ešte s Univerzitou Palackého v Olomouci a tiež s Univerzitou Komenského v Bratislave.

Ako takéto súťaženie univerzít vyzerá?
Je to také to vzájomné podpichovanie, poštuchovanie sa, kto má čo lepšie. Len čo sa kolegovia v Bratislave dostanú do nejakého rebríčka, kde nie sme my, tak majú veľkú radosť a hneď mi to oznamuje kolega Mičieta. A ja mu priateľsky na to poviem, že my sme zas v inom rebríčku… Dnes je však ťažké vôbec sa udržať v rebríčku na tej istej pozícii. V posledných rokoch sa výrazne posunuli čínske univerzity, nemecké, ruské.

V čase, keď aj na Slovensku silnejú hlasy po posilnení technických odborov a aby sa školy užšie prepojili s firmami, vy presadzuje myšlienku všeobecnejšieho bakalárskeho štúdia. Prečo?
V Nemecku, Česku a aj na Slovensku sa bolonská trojstupňová štruktúra – bakalár, magister, doktorand – zavádzala relatívne nedávno. A často sa iba mechanicky rozdelili staršie dlhé programy na dve časti, pričom obsah štúdia sa vôbec nemenil. Nuž a po 15 rokoch fungovania týchto odborov je vidno, že to nestačí na to, aby sme sa vyrovnali so študentskou populáciou, ktorá je dnes úplne iná ako v minulosti.

V čom?
Sociológovia aj psychológovia hovoria politicky korektne o vynárajúcej sa zrelosti. Ja som v jednom rozhovore zlomyseľne hovoril o tom, že sa predlžuje infantilita, ale myslel som to isté. Niektoré voľby sa posúvajú do omnoho vyššieho veku, ako bolo zvykom pred 30 rokmi. To je typická črta populácie v bohatých rozvinutých krajinách. Prví si to všimli Američania, pretože v USA dosiahla spoločnosť najrýchlejšie taký stupeň blahobytu, ktorý vedie k takýmto demografickým premenám, predlžovaniu života. Aj tie naše bakalárske programy sa tomu musia prispôsobiť… Až do 19. storočia existovali na stredoeurópskych univerzitách artistické fakulty, ktoré boli de¤facto prípravkou pre štúdium ďalších odborov. Takéto niečo si udržal anglosaský svet v podobne liberal arts colleges, ktoré robia veľmi voľné bakalárske programy.

Možno tento model prebrať?
To si nemyslím. Ale môžeme sa pokúsiť skorigovať vývoj. Prinútiť našich študentov, aby nazreli za hranice svojich odborov. Aby si prírodovedci vzali nejaké humanitné predmety a, naopak, aby študenti humanitných vied nahliadli do štatistiky či základov neurovedy, pretože to psychológom, sociológom môže výrazne prospieť.

Ako si to celé predstavujete?
Mám sen, že by sme pripravili veľmi kvalitné predmety ponúkané naprieč univerzitou, ktoré by vytvárali všeobecné kurikulum, spoločný základ každého absolventa Masarykovej univerzity, ktorý by nebol „fachidiot“ od prvého ročníka. Išlo by o 15 predmetov, ktoré by vyučovali špičkoví učitelia s modernými podporami výučby. Boli by to témy ako vznik života, vznik vesmíru a Zeme, základy počtu pravdepodobnosti, slobodný trh, demokracia, mozog a myseľ. Každý študent by si musel vybrať dva humanitné a dva prírodovedné predmety.

Darí sa vám presvedčiť kolegov?
Zdá sa mi, že áno. Mnohí majú pocit, že rozškatuľkovanie odborov do úzkych uzatvorených celkov je niečo veľmi problematické.

Mal by sa bakalár postaviť na úroveň, na ktorej dnes stojí maturita? Mala by sa posunúť hranica dospelosti?
Bakalár už dnes plní v mnohých krajinách úlohu posledného stupňa všeobecného vzdelania, ktoré musí mať väčšina populácie, ktorá si chce zaistiť nejaké rozumné šance na úspešný profesijný život. Tak ako bola pred 30 rokmi maturita tým štandardom, ktorý otváral cestu k celému radu profesií, tak bude aj bakalár u nás a aj na Slovensku skôr alebo neskôr vnímaný ako typický spôsob zakončenia vzdelania. Nevyhneme sa globálnemu vývoju.