Tá Isajevova bola pritom celkom skromná – na torte nebola žiadna sviečka a žiadny nápis nenaznačoval, že sa tu oslavujú narodeniny. „Pohostenie pre trinásť ľudí stálo niečo cez 80 dolárov (asi 71 eur), ale konečný účet bol oveľa mastnejší,“ rozpráva s trpkosťou Amirbek, ktorého cituje agentúra AFP.
Snímky zo skromnej oslavy sa objavili na Facebooku a o dva mesiace neskôr súd potrestal mladého muža pokutou vo výške zhruba 600 dolárov (asi 534 eur). Tadžikistan v roku 2007 prijal zákon, ktorý zakazuje verejne sláviť narodeniny. Zámerom bolo skoncovať s usporadúvaním prehnaných osláv za premrštené výdavky, aké sa v tejto chudobnej stredoázijskej krajine predtým bežne prevádzkovali.
„Je to obrovská nespravodlivosť,“ sťažuje si počítačový expert, ktorý medzitým prišiel o prácu, a tak si nemôže dovoliť pokutu zaplatiť. Chce sa proti rozsudku odvolať.
Amirbekov príbeh by na Západe mohol vyvolať pobavenie, ale pre mnoho ľudí v Tadžikistane je symbolom „dvojakého metra“, aký uplatňuje režim, známy nezriadeným míňaním na grandiózne oslavy.
Pred dvoma rokmi sa na serveri YouTube objavilo video, ktoré ukazuje prezidenta Imomaliho Rachmona, ktorý je pri moci už viac ako dvadsať rokov, ako spieva a tancuje na bohatej oslave svojho najstaršieho syna.
Zákon z roku 2007, obmedzujúci počet hostí na svadbách a pohreboch, bol prijatý v situácii, keď celé rodiny upadali do veľkých dlhov pre organizovanie takýchto slávností, ktorých lesk mal odrážať aj sociálne postavenie.
Politický komentátor Zafar Abdulajev usudzuje, že prijatie tohto zákona možno síce vysvetliť mnohými „objektívnymi dôvodmi“, jeho existencia však dopadá predovšetkým na chudobné rodiny, a to neprimerane. „Pokuty predstavujú pre tieto rodiny obrovské sumy: troj- až šesťmesačný plat. Ale pre boháčov, z ktorých mnohí sú spätí s vládnucou elitou, neznamenajú pokuty nič,“ povedal.
Nerovnosť a protekcie sú v Tadžikistane znepokojujúco bežné od rozpadu Sovietskeho zväzu a Rachmonovho nástupu k moci v roku 1992. „V posledných rokoch sa ľudia blízki vládnucej elite zaplietli do obchodu s drogami, do prestreliek s políciou a do útekov od nehôd s obeťami na životoch. Všetci vyviazli s miernymi trestami, zatiaľ čo obyčajní ľudia by čelili veľmi tvrdému postihu,“ hovorí expert Edward Lemon z univerzity v britskom Exeteri.
Ako irónia sa zdá, že prezident Rachmon v marci vymenoval svojho najstaršieho syna Rustama na čelo protikorupčnej agentúry. Mladší syn Somoni sa vlani dostal do novinových titulkov, pretože vraj nejaké dieťa v jeho mene vydieralo podnikateľa a žiadalo 50-tisíc dolárov za prísľub pozemkov. Hoci bol podvodník zatknutý, príhoda svedčí podľa mnohých ľudí o nedôvere obyvateľstva v právny štát.
Minulý mesiac však tadžické úrady podnikli opatrenia v boji proti beztrestnosti elít. Zverejnili zoznam speváckych hviezd aj s tým, koľko pokút za dopravné priestupky nezaplatili. V rovnakom čase polícia zatýkala „zombíkov“ a „čarodejnice“ z maškarných plesov a nútila praktizujúcich moslimov oholiť si fúzy. Povesti o násilnom holení – polícia poprela, že by za to bola zodpovedná – vyvolali vlnu podvodov, počas ktorých falošní policajti predávali povolenia nosiť fúzy.
„V Tadžikistane je sloboda prejavu vážne obmedzená a mučenie je rozšírené v polícii a dokonca aj u politikov vládnucich viac ako dvadsať rokov,“ pripomenul Edward Lemon.