V Severnom Cypre kvitne obchod s ľuďmi

Pred venerickým oddelením nemocnice vystupuje z bielej limuzíny so zatemnenými sklami skupina žien v priliehavých šatách a na vysokých podpätkoch. Pracovníčky severocyperských kabaretov chodia pravidelne každý mesiac na testy na AIDS, píše agentúra AFP.

09.10.2015 12:00
prostitúcia, žena, opätky Foto:
Ilustračné foto.
debata (5)

V Severocyperskej tureckej republike, ktorú medzinárodné spoločenstvo neuznáva, je prostitúcia nelegálna. Avšak zvlášť na západe stredomorského ostrova má svoje vývesné štíty štyridsiatka zariadení s názvom, ktorý je úplne jednoznačný: Sexy lady, Harem, Kiss Me. Kabarety kontrolované severocyperskými úradmi zamestnávajú niekoľko stoviek cudziniek s vízom „hostesky“, ktoré sú často ubytované v chatkách za týmito podnikmi. Hoci ich úrady nútia k pravidelným testom na AIDS, nepovažujú ich za prostitútky ani za obete obchodovania s ľuďmi, ktorými tieto ženy v mnohých prípadoch sú. Podľa oficiálnych údajov bolo od apríla 2014 do januára 2015 vydaných 1 168 víz pre „hostesky“, väčšinou z Moldavska, ale aj z Maroka a Ukrajiny.

V nemocnici zaznieva rozhovor v slovanských jazykoch, ale aj v arabčine. Nie je ľahké sa týchto mladých žien na niečo vypytovať, pretože sú pod bdelým dozorom. Ženy potom odvedú na policajný komisariát, kde ich každý mesiac kontrolujú. Jedna dievčina, ktorá sa začiatkom júna pokúsila uniknúť a vyskočila z tretieho poschodia budovy, si zlomila nohu, informovala miestna tlač. Podľa svedkov, ktorí neuviedli svoje mená, chcela pracovať ako servírka a prepadla panike, keď pochopila, čo od nej zamestnávateľ očakáva. „Som tu mesiac,“ šepká mladá, silne nalíčená Maročanka. „Môj pas majú policajti,“ dodáva francúzsky. Dozorcovia jej okamžite nariaďujú, aby mlčala. Pasy „hostesiek“ má počas ich pobytu pri sebe polícia. „Ide o ich bezpečnosť,“ uisťuje jeden z policajtov.

„Ženy sú sexuálnymi otrokyňami na diskotékach, všetci to vedia, ale nikto nič nerobí,“ vyhlasuje feministická poslankyňa Dogus Deryaová. „Často nedostávajú mzdu, časť zárobku im dajú na odchodné, mnohokrát to je len polovica toho, čo s nimi bolo vopred dohodnuté. To ich má donútiť, aby sa vrátili, ak chcú svoje peniaze,“ vysvetľuje poslankyňa. „Tieto ženy si musia zo svojho kupovať oblečenie a lieky a za ubytovanie musia platiť až 150 dolárov (130 eur) týždenne. U nás je ľahké obchodovať s ľuďmi,“ dodáva.

Pod tlakom Európskeho súdu pre ľudské práva odhlasoval vlani v januári severocyperský parlament sériu dodatkov k trestnému zákonníku, podľa ktorých je obchodovanie s ľuďmi za účelom prostitúcie trestné. Za nútenie k prostitúcii môže byť dnes vymeraný trest odňatia slobody až vo výške siedmich rokov.

„Polícia však stíha tak pasáka, ako aj ženu za prostitúciu. To sa končí dohodou: obeť stiahne žalobu výmenou za to, že bude stiahnuté obvinenie proti nej,“ vysvetľuje Mine Atliová zo Združenia žien na obranu života. Južná, medzinárodne uznávaná časť Cypru, ktorá bola tiež dlho obviňovaná z obchodu s ľuďmi na účely prostitúcie, zrušila v roku 2008 víza pre umelkyňu, ktorá slúžila ako pláštik pre prostitúciu. No aj tu bol zistený nárast prípadov sexuálneho otroctva a americké ministerstvo zahraničných vecí zaradilo Cyprus ako jedinú európsku krajinu na index pre nedostatok úsilia v boji proti obchodu s ľuďmi.

Pokiaľ ide o Severný Cyprus, Washington si myslí, že ide o „zónu beztrestnosti“, lebo tu úrady obchod s ľuďmi tolerujú. Medzinárodný tlak má na túto uznávanú krajinu, ktorá nepodpísala žiadnu medzinárodnú zmluvu týkajúcu sa ľudských práv, len malý vplyv. Situácia by sa mohla zmeniť, keby sa ostrov zjednotil. Úrady by potom boli pod tlakom medzinárodného spoločenstva, aby aplikovali dohody aj v severnej časti.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Cyprus #prostitúcia