Kedysi boli Adam s Evou vyhnaní z raja, a to práve pre jablko. Odtrhli ho zo zakázaného stromu poznania a spáchali tak hriech. Dobre vedeli, čo im hrozí, a predsa to urobili! Ale – nebesá sú zhovievavé – dostali sa zasa len do raja. Aj tu v pozemskom svete rastú jablká, sú sladké, kyslé, voňavé, chrumkajú, kotúľajú sa a s človekom robia zázraky. S jablkom sú ľudia, skrátka, opäť v raji.
Niet sa teda čo čudovať, že je to obľúbená pochúťka. A nielen to. Jablko je človeku v našich zemepisných šírkach stálym spoločníkom. Nielenže je v záhradách, komorách a obchodoch, ono sa dostalo aj do umenia, do literatúry, do učebníc.
Je v ľudových ornamentoch aj v zátišiach veľkých majstrov. Každý pozná výjav, ako Eva podáva jablko hriechu Adamovi. Jablko je s ľuďmi od počiatku civilizácie. Jablko ľuďom chutí aj sa im páči. Je symbolom zdravej výživy, ale aj mnohého iného. Nesie v sebe vôňu, ale aj príbehy.
Legendárne je napríklad jablko, ktoré rozpolil švajčiarsky čarostrelec Viliam Tell na hlave svojho syna. Tell bol rebel a v tejto situácii mu išlo o život: ak jablko zostrelí, nezabijú ho, ale môže pri tom trafiť syna. Ruka sa mu ani nezachvela a výjav je odvtedy v Európe veľmi populárny a často citovaný.
Alebo jablko, ktoré inšpirovalo Isaaca Newtona k úvahám o tom, prečo všetko padá rovno na zem! Vlastne jemu vraj jablko spadlo zo stromu na hlavu, ale to ho priviedlo k úvahám, že to asi spôsobuje zemská príťažlivosť. Možno sa potešil objavu, jablko poťažkal a už špekuloval o ďalších zákonitostiach pádu a potom ho možno zjedol. Ale asi si vtedy ešte neuvedomil, že si vyčistil aj zuby!
Vie aj zadusiť
Jablko sa v ľudskej histórii prejavilo však aj ako nebezpečné! Nebolo asi málo tých, ktorým museli búchať po chrbte, lebo im kúsok jablka „zabehol“. Jablko zvádza k tomu, aby ho človek jedol pažravo, sŕkal šťavu, až sa ním zadúšal.
Tak asi jedla aj vyhladovaná Snehulienka, ktorá dostala jablko od macochy. Konečne nejaká strava! Jedla tak pahltne, až jej kus zostal ležať v pažeráku, jablko bolo aj priotrávané, a tak Snehulienka upadla do kómy a bola v nej, kým neprišiel princ a nevypadla mu rakva a aj kúsok toho nešťastného jablka. Snehulienka si už radšej jablká asi strúhala.
Ale sú aj novšie príbehy jabĺk. Každý asi pozná nahryznuté jablko z vrchnáka počítača – logo firmy Apple. Bol to výborný nápad – ucelené jablko by bolo banálne. Toto logo sa dá všelijako vykladať – oficiálne ho dávajú do súvislosti práve s Newtonom – ale iste to súvisí aj s tým, že Steve Jobs bol veľký milovník jabĺk a v životopise má túto vášeň pôsobivo opísanú.
Foto: SHUTTERSTOCK
Trhal si jablká zo stromu a často niekoľko dní nejedol ani nič iné. Žiaľ, po Jobsovej smrti niektorí odborníci vyhlásili tieto stravovacie návyky za nevhodné. Jablká sú síce veľmi zdravé, majú veľa vitamínu C, vlákniny, očisťujú organizmus, ale – všetko s mierou! Iba z jabĺk sa žiť nedá. Potravinári odporúčajú tak jeden čisto jablkový deň, ktorý vraj omladí organizmus a uberie človeku na váhe.
Jablká veštia osud
Do bežnej reči sa dostal výraz „jablko sváru“. Takýchto jabĺk môže byť plno – napríklad súrodenecká hádka o posledné jablko v košíku – ale slávne je to, ktoré rozhodlo o Trójskej vojne. Paris ho mal dať až trom bohyniam, a keďže zlaté jablko bolo len jedno, musel sa rozhodnúť. Tento grécky mýtus je veľmi zložitý, ale pokúsim sa ho vyjadriť v kocke: Jablko sváru odtrhla v záhrade bohyňa sváru Eris a bolo vraj na ňom napísané, že je pre najkrajšiu ženu.
Každá bohyňa sa za takú pokladala. Spor mal rozhodnúť nezaujatý Paris, ktorý napokon vyberal nie priamo zo žien, ale z možností. Afrodita mu ponúkla, že ak dá jablko jej, sprostredkuje mu sobáš s najkrajšou ženou, ktorou bola práve trójska Helena, lenže už vydatá…
A problémy sa začali. Neviem, či patria do tejto témy aj zlaté jablká, ale hádam áno. Veď by sme inak nemohli spomenúť naše špeciálne Zlaté jablko, ktoré sa udeľuje za pekné knižky na Bienále ilustrácií Bratislava (BIB). A toto jablko nás preslávilo aj vo svete.
Najkrajšie a najospevovanejšie sú však aj tak červené jabĺčka. Je o nich plno pekných pesničiek. „Červené jabĺčko v oblôčku mám, koho rada vidím, tomu ho dám, tomu ho dám…“ spievala maznavo Zora Kolínska a muži si slastne predstavovali, ako im dáva to jabĺčko.
Magicky pôsobí červené jablko napríklad na Vianoce, keď sa rozpolí a jadierka ukážu, čo koho čaká. Chvíľa napätia a – osud môže byť doslova na tanieri. Sny o jablkách majú rôzne výklady, ale ak ho vo sne jete, vraj budete šťastní v láske, hnilé jablko, samozrejme, znamená niečo nepríjemné.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Jablko je, skrátka, skoro všemožné a je pri všetkom, čo sa kde šuchne. Dávame ho deťom na desiatu do školy, hodíme si ho do ruksaku počas ciest, leží na pracovnom stole pre prípad náhleho hladu. Ľúbia ho kamionisti aj modelky, budúce mamičky aj otcovia, gurmáni aj vegetariáni. Jablko je demokratické a spravodlivo teda o mnohom rozhoduje.
Musia mať výdrž
Manžel je milovník jabĺk a kdesi počul, že riadny chlap by mal zjesť sedem jabĺk za deň, najmä večer. Snaží sa túto normu dodržať. Jablká však nielen bezmyšlienkovite konzumuje, on si ich aj vychutnáva. Posudzuje ich farbu, vôňu, skúma, či sú šťavnaté, alebo suché. Tvrdí, že jablká kúpené v obchode sú „z minulého roku“. Uznáva len slovenské jablká z vidieka, kúpené od pestovateľov.
O kupovaných v reťazcoch tvrdí, že sú aj päťročné, vraj v skladoch vydržia roky. Prax to trocha potvrdzuje, lebo ak také jablko niekde zostane dlhšie ležať, ani nezhnije, ani sa nezošúverí, stále sa provokatívne leskne a vyzerá čerstvo. Červíky z jabĺk zmizli už dávno. Pre mňa chvalabohu, pre ortodoxných jablkárov zlé znamenie.
V záhrade sme mali tri jablone, ktoré dovedna vytvárali niečo ako bermudský trojuholník. Mali chutné červené jablká, žiaľ, boli už veľmi staré, a tak sme ich zoťali. Veľmi sme za nimi smútili, lebo boli mimoriadne krásne, mali čierne krivé konáre, a keď opadali listy, pôsobili ako grafika alebo kresba.
V záhrade zostal však ich duch, stále ich tam vidím, ale z toho sa nenajeme, preto jablká manžel v jeseni zháňa. Číta inzeráty a nadväzuje kontakty, zoznámi sa, majú debatu o jablkách, potom ich privezú a nastáva ďalší problém: Ako jablká skladovať?
Vaňa alebo studňa
Mali sme susedu, ktorá piekla dobré buchty a mala dobré nápady. Tvrdila napríklad, že v zime by mohli byť naše jablká vo vani, ak sa tam nebude kúriť. Mohli by tam byť spolu so zemiakmi. Ak sa však nechceme na tých pár mesiacov vzdať vane, máme vraj dať jablká do studne alebo do šachty, kde je ukotvený vodovod.
V studni sa nám to zdalo poetické – vyskúšali sme. Jablká naozaj zostali šťavnaté a voňavé, prostredie bolo vlhké, chladné a nemrzlo tam. Bolo to však nešikovné – stále hrozilo, že sa taška s jablkami zošuchne z drevenej palice, na ktorej visela. Od toho spôsobu sme upustili.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
V šachte bolo tiež vlhké prostredie, ale objavili sa slimáky. Projekt v súlade s prírodou, ale dosť nechutný. Niekto radil vykopať do piesku jamu, vystlať ju slamou a prikryť doskami. Iný baliť do novinového papiera a poukladať na povale. Dať jablká v garáži do debničiek. (Plus pasce na myši.) Manžel vyskúšal všetky spôsoby a vždy nejaké tie jablká vydržali až do jari.
Niektoré druhy zmizli
Keď spomíname na naše staré jablone, často si hovoríme, že dnes už také jablká, ako bývali „za našich čias“, na svete nie sú. Je to čiastočne spomienkový optimizmus, ale je to aj pravda. Niektoré druhy jabĺk sa jednoducho vytratili alebo sa zmenili na niečo iné. Pravé tmavočervené jabĺčka, aké si pamätám z detstva, už nevídam. Alebo zlaté „kožené“ jablká s hrubou kožou. Ani pravé letné jablká, bledozelené, ľahké a šťavnaté, ktoré predávali babky na rohoch bratislavských ulíc, už v pôvodnej podobe neexistujú. Kde sa podeli tie druhy?
Ako všetko, vyvíjajú sa aj jablká. Ovplyvňuje ich zmena klimatických podmienok, ale aj uvedomelé pestovateľské snahy a vynálezy. Podľa kolegu odborníka, s ktorým som o tom hovorila, sa staré značky a sorty jabĺk transformovali do nových odrôd. Žijú dnes i pod iným menom a sú aj trocha iné. Sucho, ktoré nás postihuje, na jablone vplýva.
Potrebujú veľkú opateru, dokonca im vraj poskytujú slnečníky (ochranné siete) proti úpalu. Ako ľuďom. Novinkou sú aj rôzne úsporné odrody, ktorých kmene zaberajú v záhrade menej miesta. Jabloň už nemusí mať vždy veľkú korunu, ako to bývalo v minulosti. Jabloň je niekedy ako krík alebo vinič. Ambiciózni pestovatelia pestujú stále nové druhy a nové chute, vystavujú ich a pýšia sa nimi. A určite sú tiež také dobré, ako bývali kedysi.
Jablkové hodovanie
Z jabĺk sa dá urobiť množstvo pochúťok. Atraktívne je napríklad červené karamelové jablko, ktoré predávajú na vianočných trhoch. Možno ho urobiť aj doma, napichnúť na paličku. Tradičnou pochúťkou je jablková žemľovka – ak je z dobrých surovín. Dôležitý je doružovkasta upečený sneh na vrchu žemľovky, ktorý umocní chuť jabĺk. Nie je zlé ani jablko vytiahnuté z pečenej kačice alebo jablko z kyslej kapusty…
Nie som ktovieaká kuchárka, ale jablkový koláč upiecť viem – maslo, múka, cukor, urobí sa hladké cesto, z neho dva pláty, pomedzi to sa natrú postrúhané jablká, rôzne dochutené. Tam sa fantázii medze nekladú – môžu sa pridať orechy, mandle, škorica, hrozienka, iné ovocie.
Je to vždy dobré a mňa na tom najviac baví vidlička: do pečúceho sa koláča treba ňou pichať vidličkou, aby sa urobili vetráky, lebo jablká ako plnka pod cestom bublú, ide z nich para, rozpínajú sa a potrebujú priestor. Keď pichám vidličkou do povrchu koláča a ten si pokojne vydýchne, mám pocit, že niekoho oslobodzujem. Uvoľňujem energiu parného rušňa. Je to skrátka sila.
Ďalšia lahôdka z jabĺk sú obyčajné v peci alebo na peci pečené jablká. Môžu byť plebejské, holé, len s upečenou šupkou, ale dobré sú aj v luxusnom vyhotovení. To sa jablká olúpu, polejú medom, posypú orechmi a upečú v rúre. Na ešte teplé sa rozpustí čokoláda a zakryjú sa kopcom šľahačky. Je to dobré na chudnutie! Veď tam nie je cesto!
Foto: SHUTTERSTOCK
Najzdravšie je však surové jablko, to je jasné. Môže sa aj gurmánsky vylepšiť – postrúhať, zmiešať s cukrom a citrónom a ak chce niekto ešte vitamín A, dá do toho aj mrkvu. Jablko v župane, to už je sýte jedlo alebo skôr zákusok. Cestíčko môže byť rôzne, posype sa škoricovým či vanilkovým cukrom. Niektoré gazdinky majú jednotlivé porcie pekne okrúhle, ja robím čapaté a s franforcami. Je to skôr jablko v kožuchu. Ale – jablko je vždy dobré.
Z tepelne spracovanej jablkovej kaše sa dá vykúzliť aj torta, v ktorej nie je žiadna múka. Sú rôzne želatíny a podobné prostriedky, ktoré udržia formu jablkovej hmoty. Vrch sa môže vyzdobiť bielou polevou a na ňu sa dá nakresliť zelenou polevou nahryznuté jablko, symbolizujúce IT súčasnosť.
Takéto nahryznuté jablko sa dá upiecť aj ako keksík a každý, kto ho zje, sa bude cítiť na pulze dňa. Stačí okrúhla formička, ostatné dotvoríte ručne. Skrátka, jablkové orgie si môže dožičiť každý, kto má chuťové poháriky a fantáziu, bez ohľadu na vek, bez ohľadu na to, či je v páre, alebo osamelý. Stačí si kúpiť pár jabĺk, najprv im dopriať trocha nežnosti, pekne ich pohladkať po červenom líčku a potom s vášňou pohltiť.