Podstatou družstva je svojpomoc, súdržnosť, solidarita. Mestečianske malo šťastie na dobrých vodcov, ktorí ľudí spájali a vedeli ich nadchnúť, podržať, upokojiť, keď sa nedarilo. Predposledným z predsedov bol Ladislav Chupáč, ktorý viedol družstvo 30 rokov. Udržal pohromade nielen jedenásť obcí, ktorých malé družstvá vytvorili za socializmu spolu s mestečianskym zlúčené JRD Mier, ale previedol cez búrlivé ponovembrové roky aj rozsiahlu pridruženú výrobu.
Chupáč je v celej doline vážený človek a keď pred tromi rokmi odchádzal do dôchodku, mal už vyhliadnutého nasledovníka. Bol ním Peter Ježo, miestny rodák, ktorý študujúc na strednej a vysokej škole dospieval leto čo leto na družstevnom dvore. Je predstaviteľom novej generácie manažérov v poľnohospodárstve. Riadi družstvo, ktoré dorába mlieko aj jogurty, šijú tu obleky, vyrábajú rôzne stroje a výrobky pre gumárenský priemysel.
Po vysokej škole nastúpil mladý Ježo rovno na mestečianske družstvo. Chupáč ho preskúšal na poste pomocného agronóma, zootechnika, nechal ho vybavovať administratívu a potom po dvoch rokoch mu chlapec ufrnkol do Bratislavy. Urobil si doktorát a uchytil sa v hlavnom meste v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Bol šikovný, otvárala sa mu kariéra s ponukou pracovať v štruktúrach Európskej únie. A práve vtedy, aby to pre mladého muža nebolo jednoduché, sa objavila ešte jedna ponuka. Prišla z družstva v Mestečku.
Svoj medzi svojimi
Peter Ježo urobil pre mnohých vrátane svojej manželky, ktorá vyštudovala zahraničný obchod, nepochopiteľné rozhodnutie. Hodil za hlavu kariéru štátneho zamestnanca a stavil na družstvo. Vo voľbách s veľkou prevahou zvíťazil. Svoj sa vrátil medzi svojich.
Čo vlastne rozhodlo? Sentiment, spomienky na detstvo, vášeň pre živú prírodu a zvieratá, ktorá ho priviedla na poľnohospodársku školu do Pruského? Alebo priateľský až otcovský vzťah medzi chlapcom a Chupáčom, ktorý medzi rečou občas utrúsil, že patrí sa byť zodpovedný za budúcnosť rodného kraja? Nosí sa však dnes patriotizmus v hlavách mladých ľudí? Určite áno. Inak by Peter Ježo nebol naspäť v družstve. Cíti sa v ňom ako ryba vo vode.
Do Mestečka treba prejsť cez Púchov. Popri ceste leží rýchlo rastúci supermoderný areál nadnárodnej spoločnosti Continental. Potom sa objavia Dohňany. Sprava od cesty je uprataná farma s čerstvo vyasfaltovaným dvorom, zľava betonárka a ďalšie objekty mestečianskeho družstva. Cesta ďalej stúpa k Lysej pod Makytou až na samú hranicu Slovenska s Českom. Pásiky tmavej oráčiny sa striedajú s kobercami zelených lúk, v nižších partiách chotára je do posledného zrnka povzchádzaná pšenica. Krásna krajina, lemovaná Bielymi Karpatmi a Javorníkmi. Vidno, že má dobrých hospodárov. Nečudo, že Peter Ježo tohto roku získal ocenenie Najlepší mladý manažér v súťaži Top agro Slovensko, ktorá oceňuje špičkové manažérske výkony.
Pravé mlieko aj jogurty
Na farme v Dohňanoch chová mestečianske družstvo dobytok. Nemajú ho málo, keď sa zrátajú stáda zo všetkých fariem, je to dovedna 1 200 zvierat, z toho 605 kráv. Napospol ide o slovenské strakaté plemeno, ktoré sa najlepšie hodí do horských podmienok. Stádo má štatút šľachtiteľského chovu, čo hovorí o nadštandardnej chovateľskej úrovni. Pýchou podniku je Babuška, dojnica, ktorá na druhej laktácii dala 9¤080 litrov mlieka. Je to veľa či málo? Veľa, 24 kráv s takouto dojnosťou by uživilo dedinu so 600 obyvateľmi, keby každý jej obyvateľ denne vypil liter mlieka. Kto však dnes vypije litrový krčah mlieka? Len málokto, veď ročná priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je okolo 160 kilogramov na obyvateľa.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
V Mestečku už dávnejšie chytili rozum do hrsti a začali z mlieka vyrábať jogurty. Nie je to hocaké mliečko. Všimnime si, že v litri Babuškinho mlieka sa nachádza, 3,96 percenta bielkovín a 4,21 percenta tuku. Skvelé mlieko, z ktorého sa vyrobí jogurt taký, aký má byť, neoklamaný o živiny, čerstvý, voňajúci prírodou. Ponuka družstevných kyslomliečnych výrobkov sa pritom nesústreďuje len na produkty z kravského mlieka, ale aj ovčieho, veď tu chovajú 2 000 oviec, a takisto z kozieho mlieka. Načo sú družstvu kozy?
Peter Ježo sa iba usmeje. Spolu s ovečkami sú kozy najlepšie živé kosačky. Aj preto sú tunajšie pasienky čisté, bez samonáletu lesných drevín. Kozy si rady pochutnávajú aj na mladých výhonkoch stromčekov. Ich jedálny lístok je pestrý, chutí im aj žihľava. Tu kdesi aj zásluhou ich zázračného metabolizmu je ukryté tajomstvo mlieka prinášajúceho ozdravenie pri liečbe onkologických ochorení, alebo aj chrupu.
Lenže živočíšna výroba je napriek nesporným prednostiam stratová, zato zamestnáva z 250 družstevníkov celú jednu pätinu. Keď sa však pozrieme na to, ako vyzerá chotár mestečianskeho družstva tiahnuci sa od Púchova až po Lysú pod Makytou, pochopíme, že bez zvierat by už bol dávno zarastený burinou a na farmách by boli prázdne maštale.
Jedlo ako symbol dobrej klímy
Družstvo prosperuje preto, lebo jeho podnikanie sa neopiera len o pôdu. Majú tu betonárku, silnú stavebnú skupinu, vyrábajú gumové súčiastky pre gumárenský priemysel. Dokážu vyrobiť nielen pogumované kolieska pre obyčajné fúriky, ale aj špeciálne gumové výrobky pre dilatačné pásy na mostoch. Majú rozvinutú výrobu rôznych poľnohospodárskych strojov, keď robia napríklad lúčne brány. Zákazník sa môže prejsť po tunajších lúkach a vidí, aký je výsledok práce týchto strojov. Družstevníčky šijú kabáty, obleky pre domácich aj zahraničných odberateľov.
"Udržali sme túto výrobu, hoci našimi konkurentmi sú Čína a iné ázijské krajiny s lacnou pracovnou silou,“ vraví Peter Ježo. Prizná, že platy nie sú najvyššie, ale ľudia majú prácu. Nemusia dochádzať z horských dediniek za robotou inam a míňať peniaze na dopravu. Družstvo má rozvinutý sociálny program. Stále tu funguje družstevná kuchyňa. Denne v nej uvaria 250 obedov, ktoré rozvezú na všetky pracoviská. Obed v hodnote 3,20 eura vyjde družstevníka na 90 centov. Koľko je takých podnikov na Slovensku, ktoré poskytujú kvalitnú stravu za symbolický peniaz?
"Tvrdím, že tam, kde skončí kuchyňa, je začiatok konca družstva. Aj v domácnosti, aj vo firme je kuchyňa miestom stretávania sa. Neviem si predstaviť, že by sme pre našich ľudí, a v sezóne ide až o 270 pracovníkov, obedy nakupovali a rozvážali. U nás sa varí chutno, kuchárky vedia okamžite reagovať na pripomienky ľudí. Jedlo je jedným zo symbolov dobrej klímy na pracovisku, miestom, kde sa kolektív utužuje a rodí sa pozitívna pracovná nálada,“ vraví Peter Ježo. Aký výstižný postreh.
Ježo je nielen dobrý ekonóm, ktorý si vie dobre zrátať plusy a mínusy, straty a prínosy tej či onej výroby, ktorú družstvo rozvíja. Majú tu napríklad aj vlastnú autodopravu, sú schopní zabezpečiť dopravu rôznych materiálov buď tatrovkami, alebo kamiónmi Scania, Volvo, Tatra po celom Slovensku aj do zahraničia. Rozvíjajú tiež agroturistiku. Vybudovali chatu, lyžiarsky vlek. Mestečianske družstvo pripomína svojimi aktivitami činorodých rakúskych či švajčiarskych farmárov, ba v mnohých ohľadoch ich pestrou štruktúrou výroby prekonáva.
Podnikajú s rozumom v hrsti
Nemožno čakať, že slovenské poľnohospodárstvo bude identické s rakúskym, každé má svoj charakter a vyjadruje aj mentalitu ľudí, ducha krajiny. Dlhú družstevnú minulosť, a najmä profesionálnu skúsenosť nemožno vymazať z pamäti. Družstevné hospodárenie, hoci modifikované, presnejšie prispôsobené požiadavkám doby, prežíva. Keď sa Slovensko pripravovalo na vstup do Európskej únie, na jednom stretnutí v Bruseli novinárom zo strednej a z východnej Európy experti Európskej komisie zdôrazňovali, že je nevyhnutné diverzifikovať, teda rozvrstviť podnikanie v poľnohospodárstve. Nevyhnutné preto aby ľudia, neopúšťali vidiek, pretože stratí hospodárov, bude upadať ekonomicky a pocíti to aj príroda.
"V mestečianskom družstve bola vždy silná spolupatričnosť a súdržnosť, ktorá zvíťazila nad egoizmom jednotlivcov, preto sa podarilo preplávať cez všetky úskalia, ktoré priniesli deväťdesiate roky aj vstup Slovenska do Európskej únie. Namiesto vyplakávania sme hľadali možnosti, ako kooperovať s priemyselnými podnikmi, ako podnikať a vidíte, dalo sa a dá sa,“ zhrnie podstatu úspešného rozvoja PD Mestečko mladý predseda družstva. A potom dodá, že družstvu sa darí preto, že zostalo verné myšlienke zakladateľov, ktorí ťahali za jeden koniec povrazu. Ľudia sa ťažko lúčili so svojimi krvopotne nadobudnutými majetkami, ale keď ich už vložili do družstva, zveľaďovali ho, pretože v ňom stále videli svoju lúku, roľu a žilo sa im z roka na rok lepšie.
"A viete prečo?“ zamyslí sa po logickej otázke Peter Ježo. "Pretože ľudia si na samom začiatku vedeli odtrhnúť od úst, ich pracovné jednotky boli nižšie, ale spravidla ich na konci roka čakali doplatky, prémie,“ vracia sa do minulosti Peter Ježo. A potom otočí list a povie, že na poslednej porade rozhodovali o tom, či družstevníci dostanú trinásty plat. Dostanú ho, napriek roku, ktorý poľnohospodárov vytrápil, pretože družstvo v Mestečku hospodárilo dobre.
Mladí, zvieratá a moderna
Slovenské poľnohospodárstvo bude čeliť v najbližších rokoch veľkej generačnej kríze. Celoplošne starne, a to na všetkých postoch – počnúc radovými profesiami, končiac manažérmi. Ako soľ chýbajú mladí profesionálne dobre pripravení odborníci, ochotní s chuťou a vervou pracovať ako ich predchodcovia. To, čo im najviac chýba, je motivácia.
Peter Ježo je do istej miery veľkou výnimkou. Jeho osobnosť celkom nepochybne sformovalo žičlivé rodinné prostredie. Starí rodičia patrili k zakladajúcim členom družstva a hoci rodičia už nepracovali v poľnohospodárstve, nebránili synovi, keď sa prihlásil na Stredné odborné poľnohospodárske učilište v Pruskom, aby študoval to, čo ho bavilo.
Dnes so školou v Pruskom spolupracuje Peter Ježo ako predseda družstva. Študenti prichádzajú do mestečianskeho družstva na prax a vzniká tak prvý kontakt so živým poľnohospodárskym podnikom. Peter Ježo má pred očami svojho predchodcu Ladislava Chupáča, ktorý sa mu vedel prihovoriť, dôveroval mu, nezatracoval ho, keď odišiel do "hrubého“ (veľkého) mesta.
Foto: Archív Petra Ježa
Ježo je mladý a verí mladým. Onedlho na družstve dôjde k striedaniu stráží, veď manažment má vekový priemer vyše 50 rokov. V Mestečku sa neobávajú, že mladých aj v konkurencii blízkych priemyselných podnikov nepritiahnu. "Získame ich. Máme moderne vybavené prevádzky,“ vraví Peter Ježo. Spomenie bioplynku, ktorá elegantne spracúva hnoj, premieňa ho na elektrickú energiu a teplo, ktorým vyhrieva všetky budovy. "Vieme ponúknuť prácu na farmách pre tých, čo majú radi zvieratá, prírodu, ale aj robotu v priemyselných prevádzkach.“
Je to dobrá výbava pre poľnohospodársky podnik najbližších desaťročí. Najmä sú tu však ľudia, čo rozumejú svojej práci a ako nezabudne pripomenúť Peter Ježo, majú radi svoj kraj a svoje družstvo. Hej, Púchovská dolina je jeden z najkrajších kútov Slovenska. Aj vďaka miestnemu družstvu.