Robot v maštali ako dojič kráv. Táto predstava vyvoláva na tvári ľudí zhovievavý úsmev alebo predstavy ako zo sci-fi filmov. Aj v najmodernejších amerických dojárňach, kde odrazu doja 72 kráv, totiž strojom asistuje človek. Lenže roboty už nezvárajú iba karosérie áut, ale presadili sa aj v maštaliach, kde si ich prácu konzervatívni roľníci nevedeli predstaviť.
V Prvej oslianskej roľníckej spoločnosti doja kravy tri mliečne roboty. Keď sa tunajší poľnohospodári pochvália robotickou dojárňou, prvé, čo ľuďom zíde na um, je, že si z nich miestni robia žarty.
"To nemyslíte vážne. Nože mi ukážte toho svetielkujúceho plechového mužíčka, ako chodí od kravy ku krave, sadne si pod ňu, vyumýva a vymasíruje jej vemienko a potom ju zľahka podojí,“ robil si žarty z Pavla Mella, mladého ekonóma roľníckej spoločnosti, jeden z obchodných partnerov, keď ho viedol na farmu.
Len čo obaja muži došli do maštale, v priečelí ktorej bola dojáreň s robotom, obchodný zástupca na chvíľu stratil reč. Pred ním bol veľký červený rám, z ktorého trčala mechanická dojacia ruka so svetielkujúcimi červenými laserovými lúčmi. Robotická ruka práve robila to, čo neveriaci posmeškár pred chvíľou tak poeticky opísal. Pomocou lúčov si zamerala vemeno kravy, umyla ho a vydezinfikovala a potom sa nehlučne a bezbolestne prisala k ceckom a vysávala z nich mliečko dokonale imitujúc papuľku teliatka.
"Náš priateľ išiel na robotovi oči nechať. Skoro mu vypadli sklá z obrúčok okuliarov,“ vracia Mello aj s úrokmi posmešky neveriacemu Tomášovi, ktorý potom robil reklamu robotovi, kade chodil. Pavol Mello je z generácie mladých inžinierov tridsiatnikov. Vraví, že robot je najlepším praktickým dôkazom toho, že poľnohospodárstvo dokáže prežiť a stane sa odvetvím, ktoré dokáže konkurovať aj najmodernejším výrobným odvetviam. Vlastne aj Pavol Mello zakotvil na farme natrvalo preto, lebo sa tu pracuje a podniká moderne.
Fascinácia technikou
Nositeľom permanentnej modernizácie poľnohospodárskej výroby v Oslanoch je Mellov svokor Miroslav Polc. Narodil sa na druhej strane hory v Novej Bani v rodine roľníka, ale vždy ho okrem zvierat priťahovali aj stroje. Svoju túžbu vyjadril štúdiom na mechanizačnej fakulte Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. S čerstvým inžinierskym titulom zakotvil na družstve v Oslanoch. Našiel si tu manželku, narodili sa mu dve dcéry a syn a v práci poľnohospodára objavil zmysel života.
Keď sa po revolúcii pôvodné zlúčené družstvo rozdelilo na tri menšie celky, dolu vodou išla predovšetkým živočíšna výroba. Rozdelené družstvá zdedili dlhy, na úvery im banky zvyšovali úroky, mäsokombináty a mliekarne prestávali platiť za dodané mäso a mlieko, farmy a technológie dosluhovali. Zdalo sa, že poľnohospodárstvo ako celok aj základné organické jednotky sa ocitli v bezvýchodiskovej situácii.
V Oslanoch nestratili duchaprítomnosť. Zadlžené družstvo pretransformovali, miliónové dlhy sa zaviazala splatiť Prvá roľnícka oslianska spoločnosť, ktorá si prenajala úvermi a pohľadávkami obťažkaný majetok od družstva a ľuďom poskytla prácu. Jedným z prvých krokov, ako sa dostať zo slepej uličky, bola reštrukturalizácia výroby. Za týmto cudzím slovom sa neskrývalo nič iné ako odstúpenie od stratových výrob a rozvíjanie tých, čo prinášali zisk.
Hlavným stratégom radikálnych zmien sa stal Miroslav Polc, muž ktorého vždy fascinovala technika, ale bol aj dobrým organizátorom, dnes vravíme manažérom a hospodárom. Polc si rýchlo vedel premietnuť dôsledky inovácií na zvýšenie produktívnosti a kvality výroby, zníženie nákladov, ale najmä obratne komunikujúc s družstevníkmi dokázal ľudí nadchnúť pre nové veci, aby si novinky osvojili v záujme svojho vlastného osobného odborného rastu, ktorý im zabezpečoval prácu a životné istoty.
Dávno predtým, než v Oslanoch padlo rozhodnutie kúpiť robota, si na družstve vyskúšali prínos revolučných technických riešení na modernom repnom kombajne. Uprostred deväťdesiatych rokov, v čase, keď iní uťahovali rozpočty, Oslanci kúpili moderný stroj na vyorávanie repy. Odrazu im prudko klesli straty pri zbere, zvýšili produkciu cukru a začali so strojom zberať repu aj iným pestovateľom. Kombajn sa prekvapujúco rýchlo zaplatil a pomohol podniku vyhrabať sa z dlhov. Táto investícia ukázala, že o budúcnosť sa netreba obávať, pokiaľ sa zvládne modernizácia. Ona totiž rieši aj ďalší dnes čoraz naliehavejší generačný problém.
Počítač všade dovidí
Srdcom nových technológii je zvládnutie komunikačných technológií. Mozgom traktorov, obilných kombajnov, strojov na zber, ale aj robotov dojičov sú počítače. Ak chce človek s nimi pracovať, musí zvládnuť počítačovú gramotnosť. A tak k nevyhnutnej pestovateľskej a chovateľskej zručnosti musí pridať aj znalosť počítačov.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Keď sa v Oslanoch pred piatimi rokmi rozhodli, že kúpia mliečne roboty, zavolal si Miroslav Polc jednu z najlepších ošetrovateliek Vierku Poliakovú bokom a spýtal sa jej. „Vierka, vieš pracovať s počítačom?“ Ošetrovateľka vytreštila na Polca oči. Nechápala, načo by jej bol v maštali počítač.
"Nič to, doučíš sa. Rozumieš dobytku, ale teraz sa budeš s kravičkami dorozumievať prostredníctvom robota,“ vysvetlil dojičke zmenu riaditeľ firmy. "Ale ako sa to mám naučiť?“ vystrelila otázku ošetrovateľka. "Má syn doma počítač? Má, tak ti základy práce ukáže on a zvyšok ťa naučíme my,“ odvetil zaskočenej ošetrovateľke Miroslav Polc.
Robot dojič je skvelý pomocník, ale zootechnika ani skúseného ošetrovateľa nenahradí. Zato však jeho bdelá pozornosť umožňuje získať o správaní zvierat, ktoré prezrádza ich rôzne životné potreby, dokonalý prehľad. Pri dojení kravy dostávajú najväčšiu dobrotu – chutný šrot. Počítač prostredníctvom čipu v obojku dojnice presne eviduje, koľko tá-ktorá krava zožerie krmiva, koľko dáva mlieka, koľkokrát sa dala podojiť, ako dlho prežúva a chodí po maštali. Z množstva údajov sa dá vyhodnotiť, čo zvieratá robia, jednoducho čo svojím správaním dávajú chovateľovi. Na základe týchto informácií sa dá optimalizovať celý reprodukčný cyklus. Lebo veď iba otelená krava dáva mlieko.
Obe dcéry Miroslava Polca vyštudovali poľnohospodárstvo – Lucia výživu ľudu na nitrianskej univerzite a Miriam ekonomiku na brnianskej, len syn Miroslav sa otcovi vzdialil, keď ho zlákali informačné technológie. No práve ony zase chlapca privedú leto čo leto na farmu. Sadne do kombajnu a žne so švagrami, tiež poľnohospodármi, obilie. Moderný kombajn pripomína trochu kozmickú loď. Mužovi na palube dáva prehľad o zbere, takže ak sedí za volantom farmár, rýchlo si môže zrátať, koľko na úrode zarobí, ale hlavne sa vie rozhodnúť, ako správne organizovať celý zber.
Možno preto syn informatik nadšený z vymožeností techniky povedal otcovi: "Nechaj ma chvíľu robiť to, čo som vyštudoval, ale nikde nie je napísané, že na farmu sa nevrátim. Je tu zaujímavý život.“
Keď deti dospievajú, majú svoje predstavy o živote. Aj Lucia si vybrala na univerzite študijný smer, ktorý sa jej zdal atraktívny. Netušila, že keď otec zavedie na farme roboty, stane sa z nej vlastne manažérka chovu dojníc. Vlastne výrobou prvotriedneho mlieka napĺňa svoj pôvodný cieľ. Správnu výživu ľudí, súčasťou ktorej by mala byť pravidelná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov. Za istých okolností by Lucia nemusela vlastne vkročiť do maštale, cez počítač do nej dovidí a vie, čo sa deje. Lenže aký by to bol poľnohospodár, keby sa na vlastné oči nepresvedčil, čo robia jeho milované zvieratá.
Maštaľ ako atraktívne pracovisko
V Oslanoch chovajú plemeno slovenského strakatého dobytka. Je to plemeno s kombinovanou mliekovo-mäsovou úžitkovosťou. Táto krava poteší chovateľa, keď mu dá jalovičku, pretože vie, že bude mať dosť mlieka, a keď sa mu narodí býček, farmár tiež nič nestratí, pretože bifteky zo slovenského strakatého sú šťavnaté. Dobre to vedia kupci z Rakúska aj Talianska, ktorí chodia na Slovensko nakupovať kvalitné hovädzie.
Využitím robotov sa až nečakane zvýšila dojnosť kráv. V Oslanoch priemerne ročne nadoja od 200 dojníc po vyše 8-tisíc kilogramov mlieka.
Nedávno švédska novinárka Marie Jonis Jodinová písala, ako na rodinnej farme Sture a Ingrid Erikssonovcov využívajú tiež mliečneho robota. Od najproduktívnejšieho mliečneho plemena holštajnskofrízskych kráv tu nadojil robot priemerne ročne po vyše 11-tisíc kilogramov mlieka. Švédski farmári pokrstili robota dievčenským menom a vždy keď naň zašla reč, nenazvali ho inak ako naša drahá vzácna Anne-Marie. Robot im zmenil a zlepšil život, stal sa, usudzujúc podľa mena, členom rodiny.
Vidiek sa v celej Európe vyľudňuje, slovenskí aj západoeurópski farmári blížiac sa k dôchodkovému veku si kladú otázku: Kto bude pokračovať v našej práci? Miroslav Polc vo svojej rodine i vo firme tento tvrdý oriešok rozluskol. Pomohol mu robot. Keď sa prvý raz išiel pozrieť na jednu nemeckú farmu, kde umelý dojič pracoval, podával mu ruku starý prešedivený farmár. Nemec si zo seba uťahoval: "Vidíte, ako som pri tomto stroji zošedivel. Dobre si rozmyslite, či nechcete skončiť ako ja.“
"V čom je kľúčový problém?“ spýtal sa zaskočený Polc. "Ale vlastne v ničom, robot je na farmára náročný ako jeho žena, vyžaduje si stálu pozornosť,“ odvetil nemecký roľník. Jeho radu si Polc dobre zapamätal. Servis robotov si vzal na starosť Miloš Ulický, manžel Polcovej dcéry Mirky. "Nečakáme, kým sa niečo na stroji pokazí, ale preventívne robíme všetky technické prehliadky,“ vysvetlil bezporuchový chod robotického pracoviska Miloš Ulický. A Miroslav Polc vzápätí vysvetľuje, prečo sa robot v Oslanoch stal v istom ohľade kľúčovým hráčom na farme. "To najdôležitejšie, čo kravy príchodom robota do maštale získali, bolo odstránenie stresu. Odpadlo naháňanie dobytka do dojárne, krik, chvat. Stroj sa stal partnerom zvierat aj nás farmárov.“
Robot ešte nie je dojič s umelou inteligenciou, nie je to ani dvojník farmára, ale celkom určite stroj, ktorý otvoril poľnohospodárstvu a ľuďom na vidieku nové možnosti.
Súzvuk s prostredím
Slovenské polia obsadila najmä pšenica, kukurica repka. V Oslanoch, pretože chovajú dobytok, pestujú aj lucernu a v posledných rokoch aj cirok. Hneď je chotár farebnejší, voňavejší, ale aj zdravší. S lucernou sa na vidiek vracia vôňa čerstvo pokosenej šťavnatej a na bielkoviny bohatej krmoviny, lucerna, to je už deťmi zabudnutá vôňa sena, ale aj zdravšia pôda. Pretože lucerna hlboko korení, pôdu melioruje a zároveň ozdravuje, lebo tam, kde sa striedajú po sebe len obilniny s kukuricou a repkou, sa pôda unavuje.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Cirok je rastlina, ktorá v Oslanoch odstránila konflikt medzi poľovníkmi a poľnohospodármi. Táto rastlina totiž diviakom ani vysokej nevonia, svojou vôňou ich odpudzuje. Možno by to bol recept aj pre vinohradníkov v Malých Karpatoch, ktorí sa sťažujú na to, že o úrodu hrozna ich oberá vysoká zver.
V Oslanoch sa do kukurice obsiatej cirokom zver z lesa nepúšťa. Miroslav Polc nie je poľovník, vraví, že istú stratu ako daň zvieratám, ktoré sú súčasťou chotára, poľnohospodári znesú. Všetko je však o únosnosti, ale aj o cestách, ako život na poli a v lese dostať do rovnováhy. A tiež o ústretovosti poľovníkov aj poľnohospodárov. "Radi prispejeme v zime krmivom do lesných kŕmidiel pre zvieratá a na odplatu vieme, že nám zasa, keď treba, vyjdú v ústrety poľovníci. Napokon jedni aj druhí máme radi prírodu,“ uzatvára Polc.