Staré drevené obloženie na stenách je premaľované bielou farbou. V niekdajšej súkromnej sprche vedľa kancelárie vynikajú modré kachličky. Vstavané drevené skrine tajnú službu Nemeckej demokratickej republiky prežili. Z okna je výhľad na dom číslo jeden, v ktorom kedysi sídlil obávaný minister štátnej bezpečnosti Erich Mielke, napísala agentúra DPA.
V budove v berlínskej štvrti Lichtenberg, kde kedysi sídlilo 7 000 zamestnancov ministerstva štátnej bezpečnosti NDR, teraz žijú utečenci zo Sýrie, Afganistanu, Pakistanu a Eritrey. Na dlhých chodbách sa hrajú ich deti.
Materská škôlka v kancelárii šéfa špiónov
Čoskoro ožije aj poschodie, na ktorom je bývalá kancelária Markusa Wolfa. Robotníci už miestnosti uvádzajú do obývateľného stavu. Hovorca Nemeckého červeného kríža v Berlíne Rüdiger Kunz má už veľa nápadov a k tomu aj pragmatický pohľad na minulosť. „Prečo nevyužiť to, čo už tu je,“ hovorí.
„Uvažujeme o tom, že by sme tu na deviatom poschodí mohli zriadiť materskú škôlku. Kancelária Markusa Wolfa je ideálna ako herňa,“ myslí si hovorca. Vo vstavaných skriniach by sa vraj mohli uložiť knižky, lopty a hračky. Až štyridsať percent prichádzajúcich migrantov sú deti, hovorí Kunz, ktorého organizácia ubytovňu v časti budovy bývalého ministerstva prevádzkuje.
Kto bol Marcus Wolf?
Meno Markus Wolf mnohým mladým Nemcom už nič nehovorí, nieto utečencom. Pritom je považovaný za kľúčovú postavu studenej vojny. Ako vedúci zahraničného oddelenia Stasi Hauptverwaltung Aufklärung (HVA) bol takmer 30 rokov veliteľom 4 000 východonemeckých špiónov v cudzine. Jeho najväčším úspechom bol nábor Güntera Guillaumea ktorý v Bonne špehoval západonemeckého kancelára Willyho Brandta. Guillaumeovo odhalenie viedlo nakoniec k demisii sociálnodemokratického politika. Po páde berlínskeho múru Wolf pôsobil ako spisovateľ a autor kuchárskych kníh. Zomrel 9. novembra 2006 vo veku 83 rokov v deň výročia pádu múru.
Na deviatom poschodí sídlilo kedysi aj oddelenie Stasi pre Sýriu, Egypt, Irán a Irak. K približne osemdesiatim zamestnancom sa sem zbiehali informácie z Blízkeho východu. Po zjednotení Nemecka tú krátko sídlila správa nemeckých železníc potom však budova číslo deväť osirela.
Migranti sa zatiaľ o nemeckú históriu nezaujímajú
Prví utečenci do komplexu viac než 20 budov prišli na konci novembra 2015. Teraz v nich býva približne 1 400 ľudí, ale mohlo by ich byť až 2 300, informuje hovorca Kunz. V celom Berlíne je teraz podľa sociálnej správy v núdzových ubytovniach asi 43 000 ľudí.
V presklenej prístavbe pri budove deväť je teraz jedáleň. V polhodinových intervaloch sa tu na večeru striedajú obyvatelia jednotlivých poschodí. Uhorka, arabský chlieb, maslo, údenina. Člen ochranky Torsten Spott dianie pozorne sleduje. „Je to v pohode, všetko je prehľadné,“ hovorí.
Učiteľka z Afganistanu sedí so svojimi tromi deťmi pri dlhom stole. Otázku, či pozná históriu miesta svojho ubytovanie, nechápe. Podľa Kunza to tu ani nehrá rolu. „Ľudia sem chcú prísť, naučiť sa po nemecky a nájsť si prácu,“ hovorí. Potrebu zaoberať sa históriou zatiaľ vraj ľudia necítia. Keď sa niektorí z utečencov o minulosti budovy od novinárov dozvedeli, vraj sa dosť čudovali. Tajné služby mali vraj u nich doma len tie najkrajšie domy.
„Príchodom utečencov na seba narážajú aktuálne konflikty a dejiny,“ hovorí Roland Jahn, bývalý disident v NDR a v súčasnosti šéf úradu pre dokumentáciu činnosti Stasi. Dúfa, že noví obyvatelia možno niekedy zo zvedavosti navštívia aj takzvaný kampus demokracie, ktorý sa v areáli bývalého ministerstva rodí.