V našej rubrike Čo si myslia deti na tretej strane magazínu pribudli noví malí respondenti – Laila a Oleg. Obe mená sa nám zapáčili a rozprúdila sa debata, aké mená sú dnes vlastne pekné a moderné. Čo sa z nich dá vyčítať. Pospomínali sme si na všetky možné zvláštne mená, s ktorými sa stretávame.
Skúmali sme aj svoje vlastné mená. Zaujímavé je, že skoro každý človek je so svojím menom spokojný. Možno nie hneď od začiatku, ale zvykne si. A potom už meno človeku vyložene svedčí. Človek sa so svojím menom zžije. A dotvára jeho osobnosť. Je to niečo zvláštne celistvé. Viete si napríklad predstaviť, že by sa Jožo Ráž volal Milan alebo Marián? Marián Ráž? Alebo Adela Banášová by sa volala povedzme – Ružena? To absolútne nesedí.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Stáva sa, že deti dostanú necitlivo zvolené meno, ktoré nekorešponduje s priezviskom, ale nič sa nedá robiť. Meno si sami nevyberáme. No je s nami po celý život. Stane sa zvukovou podobou človeka. Toto ozvučenie subjektu má svoju melódiu, svoju farbu a signalizuje, kam dotyčný asi patrí – do akej spoločenskej vrstvy, do akej zemepisnej polohy, do ktorého storočia. Meno, skrátka, nie je iba slovo. Vybrať meno, je ako stvoriť svet. Keď niečo alebo niekto dostane meno, začne existovať a môže sa začať – aj v duchu svojho mena – rozvíjať. Pre rodičov je to vždy veľmi vzrušujúca fáza.
Pozor na komolenie
Pri redakčnej práci sa stretávame s mnohými menami. Niektoré už dôverne poznáme, iné sú nové. Nestáva sa nám často, že by sme mená našich respondentov komolili. Na to si dávame pozor, lebo ľudí sa veľmi dotýka, keď sa v ich mene vyskytne chyba. Takým kameňom úrazu je napríklad meno komika Svätopluka Malachovského, ktorého väčšina ľudí považuje za Svetozára. Volajú ho totiž Svaťo a mnohým to znie ako Sveťo. Tiež som to už poplietla, ale chybami sa človek učí a už vieme, že Svaťo je vlastne Sväťo, čiže Svätopluk. Zaujímavé je, že jeho spoluhráč má tiež netradičné meno – René Štúr, ale to sa nepletie.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Ovládame aj mená detí opernej speváčky Jolany Fogašovej, v ktorých sa tiež dajú urobiť ľahko chyby. „Nie Aja, ale Alja,“ spresnila mamička Fogašová, keď som zle napísala meno jej dcérky. Celým menom sa volá Alja Elissa a druhá dcérka Zara Bianka.
Prekvapenie čakalo aj kolegyňu Katku Sedlákovú, keď písala o virtuóznych hudobníkoch Jánoškovcoch a prišlo na mená detí. Ukázalo sa, že súvisia s hudbou: „Mám poldruharočného a trojmesačného syna a už začínajú. Vážne. Robili sme projekt s jedným slávnym hongkonským spevákom Alanom Tam a syn už vtedy držal v ruke dirigentskú paličku a snažil sa dirigovať. Doma hrá na husličkách a klavíri. Keď nebude chcieť hrať, nič to. Ale pre istotu som mu dal meno Amadeus," povedal klavirista František.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Hneď naňho nadviazal brat Roman, džezový huslista: „A ja som svojej dcére dal meno Melody. Má dva roky a už pred rokom začala spievať, to ešte nevedela ani rozprávať. Keď jej poviete, čo má zaspievať, zaspieva to. Ale do ničoho ju nútiť nebudem. A syn sa volá Leonidas.“ Ďalší brat Ondrej, tiež huslista, má zasa dcérku Valentínku, o ktorej tvrdil, že sa pri počutí hudby vždy upokojí. Debatu uzavrel švagor Jánoškovcov, kontrabasista Július Darvas: "Keď niekomu spomeniem deti, vždy padne otázka: A už hrajú? Hrali už v maminom bruchu! “ Nuž, mená musia byť melodické!
Ako sa zo Zuzky stala Zuska
Stáva sa, že ľudia si mená troška pozmenia. Či už svoje, alebo mená kamarátov a známych. Aj spisovateľka Zuska Kepplová si dala pseudonym, v ktorom pozmenila iba jedno písmenko. Aj táto drobná zmena o niečom svedčí a dokáže bežné meno urobiť výnimočným. Ľudia sa jej na to zvláštne meno Zuska však často vypytujú, niekedy to považujú za chybu.
Foto: Profimedia
Ako Zuska vznikla? Sama nám o tom povedala: „Nechápem, prečo ma táto otázka ešte vždy dokáže zaskočiť. Vlastne si to už presne nepamätám. Vymyslela som si to úplne trápne ja, nie je to prezývka, asi som sa chcela urobiť zaujímavou. Naša generácia bola rozdelená na Zuzky a Katky a keď sa v triede zakričalo Zuzana, postavilo sa päť dievčat. Po tomto stredoškolskom zážitku som si pripadala ako jedna z mnohých Zuzán a chcela som sa odlíšiť. Bolo celkom vtipné, že na VŠMU tiež jedna dievčina písala pod menom Zuska. A keď som si chcela vytvoriť mailovú adresu zuska@yahoo.com, dostala som možnosť byť zuska1215. Asi tak je to s originálnymi nápadmi. Zostala som prekvapená, ale zistila som, že nápad nikdy neskrsne len v mojej hlave, ale aj v blízkom okolí. Ja som, naopak, len nosičom na nápad. Či tá zmena písmenka niekoho popudzuje? Zaujímavé, že to má takú nasieraciu silu. Chvíľu som uvažovala, že beletriu budem písať ako Zuska a akademické texty a esejistické pokusy pod občianskym menom Zuzana. Ale nakoniec sa mi to nepodarilo striktne rozdeliť.“
Mená žijú aj po smrti
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Zaujalo nás, ako píše o rodine Šikulovcov spisovateľka Veronika Šikulová. Pekne vyjadruje to, čo mená príbuzných pre nás v sebe nesú – istú domáckosť, bezpečie, niečo dôverne známe, každodenné. V menách je niečo až mysticky zvláštne: Človek zomrie, ale jeho meno zostáva. Žije, znie, je napísané na hrobe. Vďaka menu môžeme hovoriť aj o tých, čo už zomreli, a oni sa s vyslovením mena vždy v našej predstavivosti ukážu.
Nemci už uznali aj mená ako Pepsi-Carola, Rasputin a Winnetou, ale Pillulu či McDonalda neschválili.
Veronika Šikulová napríklad nedávno v našich novinách písala o tom, že jej „tato Vinco" pochádzal z dvanástich detí. Narodil sa v Dubovej pri Modre babke Ludvike a dedkovi Severínovi. Šikulová spomínala aj na svoju tetu Betu, ktorá im po smrti babky Ludviky bola všetkým trochu mamou. Šikulovci vraj mali šťastie, že okrem dobrých rodičov mali aj Betu. Podobne ako ostatní Šikulovci, aj ona bola dobrá rozprávačka a jej príbuzní vrátane Veroniky na ňu spomínajú aj po smrti.
Zázvorová Stella a teta Masťa
Mená nás môžu rozclivieť alebo, naopak, aj rozveseliť. O českej herečke Ani Geislerovej je známe, že má dcéru Stellu Ginger. Dlho sme ju podozrievali, že chce byť zaujímavá, ale v akomsi rozhovore objasnila, ako to vzniklo. Meno Stella sa jej páčilo a keď sa jej pýtali, či ho vybrala podľa herečky Stelly Zázvorkovej, inšpirovalo ju to ku kombinácii Stella Ginger (po anglicky sa zázvor povie ginger). Herečka tak vlastne prejavila zmysel pre humor a jej dcéra je na tom stále lepšie ako napríklad Artur Šípek alebo Jessica Šlégrová.
Viete si predstaviť, že by sa Adela Banášová volala povedzme Ružena? To absolútne nesedí.
No aj s obyčajným menom môžete zažiť výnimočné chvíle, tak ako naša známa Nasťa. Raz k nej prišli na návštevu kamaráti jej detí a vo všetkej nevinnosti na ňu od bránky kričali: Ahoj, teta Masťa! Teta Nasťa-Masťa na chvíľu zmeravela, ale zachovala pokoj a ponúkla deti koláčmi. Ešteže nie mastným chlebom.
Čo si myslia deti
O mene Laila hovorí jej mama Zuzana Fialová
Laila je staré perzské meno (zároveň sa však vyskytuje v arabčine a hebrejčine) a znamená súmrak alebo „nočnú dámu“. V Afganistane, odkiaľ pochádzajú Lailini predkovia, je meno známe najmä vďaka stredovekej poéme o nenaplnenej láske dvojice Laila a Madžnun. Pre orientálne národy má rovnakú symboliku ako pre Európanov Rómeo a Júlia. Na Slovensku zatiaľ nie je veľmi rozšírené, no vyskytuje sa aj v podobe Lejla. Meniny však má spolu s Ladislavom 21. júna. Aj keď je meno exotické, veľmi sa skomoliť nedá. Poslovenčili sme z neho zdrobneninu Lailinka či Lailuška.
O mene Oleg hovorí mama Žofia Pakanová
Meno Oleg (sviatok má 10. septembra) má škandinávsky pôvod. Pochádza zo starobylého vikinského mena Helgi, čo znamená šťastný, zdravý. Nášho syna sme pomenovali ako „profesionálne deformovaní“ rodičia historici po kniežati Olegovi (knieža zomrelo v roku 912). Tento Oleg je považovaný za zakladateľa Kyjevskej Rusi a pôvodom bol Variag (slovanské, resp. byzantské označenie pre Vikingov podnikajúcich výpravy na východ). Meno sa stretlo s veľmi vlažným ohlasom rodiny i známych a dočkalo sa poznámok typu „prečo také ruské meno“. Samotný Oleg je so svojím menom podľa vlastných slov „veľmi spokojný, pretože to bol predsa Viking, prvé ruské knieža a nikto iný sa tak nevolá“. Hoci väčšina kamarátov nášho syna volá bez komolenia jednoducho Oleg, my v rodinnom kruhu sme si z lásky vytvorili rôzne novotvary a zdrobneniny ako Oluško, Oli či dokonca Olegáčik.
O mene Gorazd hovorí mama Katarína Nádaská
Meno Gorazd má historické korene. Ide o jedného z prvých známych absolventov školy, ktorá bola založená na Veľkej Morave. Meno Gorazd sa v správach vyslovene uvádza ako meno asistenta Metoda, ktorý po jeho smrti prevzal biskupský stolec (predtým ako Metodových žiakov vyhostil Svätopluk). Pred 16 rokmi, keď sa môj syn narodil, bolo toto meno na Slovensku pomerne zriedkavé, a keďže sa špecializujem na slovenské dejiny, voľba bola jasná. Mala som dokonca viacero alternácií, v prípade dvojčiat chlapcov by sa títo volali Gorazd a Svorad, v prípade, že by sa narodilo dievčatko, mala som vybraté meno Ester. Gorazda voláme doma jednoducho Gorazd, alebo Gorazdík. Myslím, že je na svoje meno patrične hrdý, asi práve preto, že meno Gorazd je stále na Slovensku pomerne ojedinelé. V Chorvátsku patrí toto meno k dosť rozšíreným. Meno Gorazd sa ľuďom páči, väčšinou mi povedia, že také meno počujú po prvý raz a zaujíma ich jeho história. Takže každému v krátkosti vysvetlím, že meno Gorazd patrí k staroslovanským menám a úzko sa viaže na naše dejiny.
Napoleon prešiel, Lenin nie
- Istí švédski rodičia dávali svojmu synovi meno na trikrát. Najskôr mu navrhli meno Brfxxccxxmnpcccclllmmnprxvclmnckssqlbb11116. Keď im ho na matrike zamietli, zmenili ho na A. Syn nakoniec dostal meno Albin. Rodičia vraj chceli upozorniť na nezmyselne prísne pravidlá pomenovávania detí vo Švédsku.
- Matka v Belgicku chcela dieťa pomenovať Anakin podľa hrdinu zo sci-fi ságy Hviezdne vojny. Keď jej to úradníci nechceli povoliť, rozhodla sa držať hladovku. Nakoniec si vybrané meno vymohla.
- Nemecké úrady dlho odmietli uznať nezvyčajné mená. Od roku 1999 preukazujú čoraz väčšiu odvahu. Na matrikách už zaregistrovali aj takéto mená: Leonardo da Vinci Franz, Pepsi-Carola, Pumuckl, Rapunzel, Rasputin, Winnetou, Gneisenauette, Blücherine, Katzbachine, Napoleon, Waterloo. Napriek zmyslu pre inovácie však tieto mená neprešli: Agfa, Lenin, McDonald, Ogino, Pillula, Störenfried, Sputnik, Omo, Schnucki, Grammophon, Atomfried, Schroeder a Bierstübl.
- Bulhar Marin Zdravkov od svojich jedenástich rokov sníval o tom, že si dá úradne zmeniť meno na Manchester United podľa svojho obľúbeného futbalového klubu. Naozaj sa mu to podarilo.
- Súd v nemeckom Düsseldorfe odmietol žalobu matky, ktorá chcela dať synovi tucet krstných mien. Matka argumentovala, že mená z rôznych krajín, kultúr a vierovyznaní dieťaťu ukážu, že „v srdci človeka by nemali byť žiadne hranice“. Sudca to odmietol s tým, že dieťa nie je plagátom na prezentáciu rodičovských názorov. Povolil im iba tri mená, vyšší súd neskôr pripustil až štyri mená z pôvodných dvanástich. Matka pôvodne chcela dieťa pomenovať Chenekwahow Migiskau Mikapi-Hun-Nizeo Alessandro Majim Chayara Inti Ernesto Prithibe Kioma Pathar Henriko, chlapec sa nakoniec volá kratšie: Chenekwahow Migiskau Kioma Ernesto Tecumseh.