Slovensko predsedá EÚ. Čo pre nás vlastne spravila? 

Jedna scéna z filmu Život Briana od britských komikov Monty Python bola v čase hlasovania o brexite na sociálnych sieťach veľmi zdieľaná. Sprisahanci z Judey v nej broja proti "rímskym okupantom”. V istej chvíli sa šéf rebelantov pýta: "Čo pre nás Rimania vlastne spravili?” Jeden zo skupiny nesmelo odpovedá - akvadukt. Postupne sa s prínosmi pridávajú ďalší a vodca to napokon musí zrekapitulovať. "Dobre, teda okrem zlepšenia hygieny, zdravotníctva, vzdelania, vína, poriadku, zavlažovania a ciest… čo pre nás Rimania vlastne spravili?” Priniesli mier - znie odpoveď. "Mier? Držte už huby!

04.07.2016 12:00
predsednictvo eu, laserova sou, laser, európska... Foto: ,
Laserová šou pri príležitosti začiatku predsedníctva Slovenska v Rade EÚ.
debata (47)

Scéna inšpirovala aj redaktorov britského denníka Guardian, ktorý bol odporcom vystúpenia z únie. Pred hlasovaním o brexite prinášal denník seriál, kde parafrázoval otázku z filmu a postupne uverejňoval články s titulkami ako – Čo vlastne únia spravila …pre naše platy? …pre životné prostredie? …pre naše zdravie? A tak ďalej. Každý text ponúkal stručný a veľmi jasný sumár toho, ako Európska únia Britom v tej-ktorej oblasti zlepšila život. Vo vymenúvaní kladov únie pred brexitom neboli redaktori Guardianu osamotení. Britský politológ Andrew Crines z University of Liverpool to zhrnul do jedného odseku:

"Členstvo v EÚ nám prinieslo nižšie ceny v obchodoch, šesťdesiat rokov mieru, odbyt asi 44 percent britského exportu, prístup k trhu s viac ako 500 miliónmi konzumentov, lacnejšie lety, platenú dovolenku, lepšiu materskú, legislatívu pre vyrovnanie príjmov medzi pohlaviami, silnejší hlas vo svete, lepšiu ochranu spotrebiteľa, kompenzáciu za zmeškané lety, investície do umenia a kultúry, možnosť deportovať zločincov naprieč hranicami behom týždňov a nie rokov, čistejší vzduch a pláže, úpravu pracovného času, lacnejšie telefonické hovory, zlepšenie boja proti obchádzaniu platenia daní, bezvízové cestovanie po celej Európe, právo pracovať v celej EÚ, peniaze pre naše zaostalejšie regióny, príležitosti pre mladých ľudí, financovanie startup spoločností, program Erazmus, pravidlá pre bezpečnejšie potraviny, lepšie práva na ochranu zvierat, lepšie práva pre pracovníkov na kratšie úväzky, jednotný trh, väčšiu bezpečnosť výrobkov, vyššiu bezpečnosť na pracoviskách, lepšiu ochranu práv na patenty a autorských práv, celoeurópsku protiteroristickú politiku, ochranu pred diskrimináciou, lepšiu ochranu životného prostredia a investície do vedy.”

Ako dopadlo hlasovanie, vieme už od ranných hodín 24. júna 2016. Veľký balík výhod väčšina britských voličov vymenila za abstraktný pocit národnej hrdosti a neistú budúcnosť. Preto by možno otázka pred ďalšími možnými (doplň skratku štátu)-exitmi nemala znieť, čo pre nás Európska únia vlastne spravila, pretože každý, kto sa o to aktívne zaujíma, to pohodlne zistí. Skôr sa treba pýtať, ako vysvetliť ľuďom, ktorých oslovujú nanajvýš populistické skratky, čo pre nich Európska únia vlastne spravila? Napokon, vďaka záujmu o brexit a slovenské predsedníctvo v Rade EÚ je na to príhodný čas.

Mýtus o zakrivených banánoch ľudia opakujú už... Foto: FFII
Európska únia, zakrivené banány Mýtus o zakrivených banánoch ľudia opakujú už 22 rokov.

Mýty naše európske

Keď na jeseň minulého roku rečnil na pôde Stredoeurópskeho fóra v Bratislave bulharský politológ Ivan Krastev, dostal otázku z publika, ako sa zachovať v situácii, keď sa zhovárate s ľuďmi, ktorí s vami nesúhlasia a používajú populistické argumenty. Krastev odpovedal: "Predovšetkým by ste ich mali presvedčiť, že o téme veľa viete. Nielen vyjadriť svoj názor. Potrebujete fakty.” Americký expert na medzinárodné vzťahy James Traub zase pre magazín Foreign Policy po brexite napísal článok o tom, že na svete prichádza k najzásadnejšiemu preskupeniu politických síl v posledných desaťročiach.

Natvrdo v článku konštatuje, že súboj ľavice a pravice sa v súčasnosti môže zmeniť na boj príčetných proti rozhnevaným ignorantom. "Strany z pravej aj ľavej strany spektra môžu vytvoriť akési nové centrálne hnutia, ktoré budú obhajovať pragmatizmus, meliorizmus (umiernený optimizmus vyjadrujúci, že svet speje k lepšiemu a že ho možno zlepšovať), technické znalosti a efektívnu správu vecí verejných,” tvrdí Traub v článku a dodáva, že zástancovia tohto smeru sa musia pripraviť na konfrontáciu s druhým táborom. Ten dnes na otázku – Čo pre nás EÚ vlastne spravila – odpovedá: iba nezmyselné regulácie.

Základom antieurópskej rétoriky davov sú naozaj do veľkej miery ľahko vyvrátiteľné mýty. Zástancovia únie to tušia, vedia však podrobnosti? Bez nich opačný tábor nepresvedčia. Mýtus všetkých mýtov sa týka zakrivených banánov. Prežil už dvadsiate narodeniny a zatiaľ sa zdá, že v zdraví oslávi aj štvrťstoročie. V septembri 1994 priniesli viaceré svetové médiá správu o tom, ako bruselskí byrokrati zakázali predaj zakrivených banánov. Mýtus sa zakladá na skutočnej regulácii (EC) 2257/94, ktorá určuje, ktoré banány už možno považovať za defektné. V žiadnom prípade však nezakazuje ich predaj.

Kritici môžu odpovedať – prečo by sa úradníci v Bruseli vôbec mali zaoberať zakrivenosťou banánov? Tým však len potvrdzujú, že únii nerozumejú. A to znamená – ani jej výhodám. Problémom výhod únie je fakt, že sú to často maličkosti, ktoré ľudia berú ako samozrejmosť. Jeden zo štyroch pilierov Európskej únie je voľný pohyb tovaru. "Ten však nemôže dobre fungovať, keď nie je zabezpečená primeraná ochrana spotrebiteľa vrátane cezhraničného presadzovania spotrebiteľských práv, ako aj riešenia spotrebiteľských sporov,” vysvetľuje Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Ľudia nadávajú na zakrivené banány, ale zabúdajú, že ide o súčasť jednotného označovania potravín. Po celej Európe si vedia vyhľadať zloženie toho, čo sa chystajú zjesť, prípadne aké alergény pokrm obsahuje. A tiež, či spĺňa istú akosť – ako banány. Nič viac. Ľudia oceňujú aj označovanie energetickej náročnosti spotrebičov písmenami A až E či označenie skutočných biopotravín. Od roku 2003 zase napríklad v EÚ funguje systém včasného varovania pred nebezpečnými nepotravinárskymi výrobkami, napríklad aj hračkami. Opäť je to však niečo, čo sa ľuďom ťažko vysvetľuje ako dôležitá výhoda.

Iste, podobné opatrenia by dokázali zaviesť aj národné vlády – ale sotva s celoeurópskou platnosťou. Navyše únia lepšie odoláva turbulenciám v názoroch, ktoré sa dejú v jednotlivých štátoch z dôvodu striedania vlád. Nadácia F. A. Hayeka zase v minulosti kritizovala regulácie za to, že neprinášajú výsledky, no to je námet na diskusiu o fungovaní únie, a nie argument za jej zrušenie. Mimochodom, tí istí ľudia, ktorí pred časom zdieľali na Facebooku obrázok starého manželského páru, ktorý hovorí, že spolu vydržal tak dlho, lebo sa zoznámil v dobe, kedy sa veci ešte opravovali, a nie zahadzovali, aktuálne kričia – exit!  

V máji 2004, pri vstupe Slovenska do EÚ, sa... Foto: MAREK VELČEK
balóny, 2004, vstup Slovenska do Európskej únie V máji 2004, pri vstupe Slovenska do EÚ, sa ľudia načahovali za balónmi vo farbách únie.

Samovraždy kvôli únii?  

Populárnym argumentom slovenských nacionalistov v posledných rokoch sú tvrdenia o tom, ako nám Európska únia priniesla sociálnu nerovnosť, v dôsledku ktorej tí najchudobnejší prepadajú depresiám a dokonca páchajú samovraždy. Najskôr k absurdnému argumentu o samovraždách – v poslednom desaťročí ich počet kolísavo klesá a stúpa v rozpätí 470 – 630 ročne. Minulý rok ich bolo 592, čo je o 25 viac ako v roku 2014, ale zase o 36 menej ako v roku 2013… Dlhodobejšie štatistiky zase potvrdzujú, že najhoršie v tomto smere boli 80. roky minulého storočia, keď si ročne vzalo život takmer 800 ľudí.

A priniesla nám únia naozaj väčšiu nerovnosť? Na sledovanie rozloženia príjmov v spoločnosti slúži tzv. Gini index. Nulová hodnota je absolútna rovnosť príjmov, stopercentná zase absolútna nerovnosť. Slovensko malo rok po vstupe do únie hodnotu tohto indexu 26,2. Až do finančnej krízy postupne nerovnosť dokonca klesala – k číslu 23,7 v roku 2008. V poslednom roku, keď sa výskum uskutočnil (2014), bol Gini index na Slovensku 26,1. Inými slovami, nerovnosť v príjmoch obyvateľstva sa síce počas doby členstva Slovenska v EÚ neznížila, no ani nerástla, ako radi tvrdia nacionalisti. 

Ešte zaujímavejšia je tabuľka tzv. miery materiálnej deprivácie. Občan sa do tejto kategórie dostáva, keď si nemôže dovoliť aspoň tri alebo štyri z týchto vecí: čeliť neočakávaným výdavkom, ísť raz za rok na týždeň na dovolenku mimo domu, uhrádzať nedoplatky a splátky úverov či energie, jesť mäso každý druhý deň, udržiavať primerané teplo v byte, alebo nemá na práčku, farebný televízor, telefón alebo automobil. V roku 2005 bolo v tejto situácii až 42,6 percenta Slovákov, o desať rokov neskôr už len 22,2 percenta. Vyplýva to z oficiálnych údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky.

Situácia sa dokonca výrazne zlepšila aj pre dôchodcov, kým v roku 2005 bolo materiálne deprivovaných približne 50 percent seniorov (do tejto kategórie zaradili ľudí nad 65 rokov), v roku 2014 to bolo už len 25 percent. Inými slovami – krátko po vstupe do únie mal finančné ťažkosti každý druhý človek nad 65 rokov žijúci na Slovensku, dnes už len každý štvrtý. Opäť sa dá argumentovať tým, že podobný vývoj mohol prebiehať, aj keby Slovensko nebolo členom EÚ. Na druhej strane, nacionalisti nemôžu tvrdiť, že Európska únia je zdrojom chudoby a platovej nerovnosti. Čísla nepustia… Ale koho zaujímajú?

Už v roku 1930 španielsky filozof a sociológ José Ortega y Gasset, odporca nacionalizmu a propagátor zjednotenej Európy, písal o pohnútkach väčšiny v diele Vzbura davov. O davovom človeku píše: "…prežíva pocit vlády a víťazstva, pokladá sa za múdreho a správneho, je so sebou spokojný, uzatvára sa pred svetom, nepočúva druhých, zasahuje do všetkého a všade presadzuje svoju silu, súčasný človek je rozmaznaný, je to dedič, ktorého dedičstvom je civilizácia.” Dodáva, že v rovnakej situácii sú aj mnohí vzdelanci, ktorí pre svoju prílišnú špecializáciu strácajú zmysel pre etiku a širší spoločenský rozhľad.

Nedá sa teda povedať, že ľudia si progres, ktorý súvisí aj s členstvom v Európskej únii, neuvedomujú, považujú ho však za samozrejmý. Zástancovia Európskej únie teda čelia davu, ktorý výhody berie ako samozrejmé a zároveň nemá chuť počúvať druhých s iným názorom. Majú v tejto situácii vôbec zmysel aj predchádzajúce riadky tohto článku? Keď si ich dobre prečítame, môžeme si uvedomiť, že áno, pretože môžu byť varovaním aj pre druhý tábor. Ako písal španielsky filozof – ignorancia hrozí aj vzdelancom a neschopnosť načúvať strane s iným názorom hrozí aj elitám v Európskej únii.

Tabule o európskych projektoch nájdeme po celom... Foto: Milan Čupka, Pravda
tabule, európsky projekt, propagácia eú Tabule o európskych projektoch nájdeme po celom Slovensku. Je však takáto propagácia dostatočná?

Cenu za najhoršie PR vyhráva…

Vo filme Život Briana je aj iná skvelá scéna, v ktorej Brian v úlohe rebelanta proti Rimanom dostane za úlohu napísať na múr hradieb veľký nápis – Rimania, choďte domov. Pristihne ho však pri tom rímska stráž a …začne ho kritizovať preto, že vetu napísal gramaticky zle. Keď ho konečne opravia, prikážu mu za trest napísať to na hradby stokrát. Až ráno, keď prácu dokončí, si uvedomia, čo to vlastne na múr písal. Môže to byť pekný príklad, ako sa časť Európanov (podľa prieskumu v 10 štátoch únie pred brexitom vnímalo EÚ pozitívne 51 percent opýtaných) a samotná únia vnímajú navzájom.

Európania sa môžu nazdávať, že euroúradníci sa zaoberajú posudzovaním malicherností – zakrivenosťou banánov – a podstata im pritom uniká. Predstavitelia únie, naopak, vnímajú svojich obyvateľov ako nahlúplych a ich názor začnú brať vážne, až keď im ho (obrazne) napíšu stokrát obrovským písmom priamo na hradby. Obyčajný človek môže síce vidieť v televízii donekonečna sa opakujúcu a trochu otravnú reklamu o tom, že únia mu na Slovensku postavila 130 km diaľnic, 80 km železníc či zmodernizovala 1050 škôl. Ale ako sa zachovala, keď prišla obrovská utečenecká vlna? 

Vtedy sa pred Európanmi obnažila jej neschopnosť. Nielen preto, že téma lídrov a krajiny rozhádala. Neschopnosťou bol aj spôsob, akým pri otvorení brán do Nemecka prevážali utečencov, ako na situáciu, pre ktorú neboli vopred vypracované smernice a normy, zrazu neboli adekvátne, presvedčivé a rozhodujúce odpovede – či už by boli za, alebo proti prijímaniu utečencov. Americké médiá po brexite napríklad skloňovali najmä imigračnú vlnu ako štartér súčasného odporu voči únii. Odporu, ktorý vraj lídri únie až fatálne podcenili. Možno však práve preto, že odtrhnutí od ľudí boli už dávno.

Pekným príkladom je dokument slovenského režiséra Marka Škopa, v ktorom zástupcovia východoslovenskej obce Osadné vycestujú do Európskeho parlamentu, aby skúsili vyriešiť svoje lokálne problémy. Stretnutie sa odohralo v roku 2006, dva roky po vstupe Slovenska do EÚ, a starostovi, miestnemu kňazovi a rusínskemu aktivistovi neprinieslo nijaké výsledky. Zaujímavé však je, že keď sme sa s pravoslávnym kňazom Petrom Sorokom rozprávali pred niekoľkými týždňami, bolo zjavné, že k europarlamentu cíti stále zášť. Europoslanci a bývalý slovenský eurokomisár ich vypočuli – a to bolo všetko.

Treba hneď na úvod priznať, že pýtať sa českého europoslanca na výstavbu domu smútku v obci na východe Slovenska je scestné. Naznačuje to, že Slováci nechápali, resp. stále nechápu, na čo euroinštitúcie slúžia. Zároveň však tento prípad poukazuje na to, že európska politika nemá ťah na bránu. To úradnícke – vypočuť si a povedať – to musíte k inému okienku, je presne prístup, ktorý EÚ zabíja. Obrovský zamestnanecký aparát určite mohol uvoľniť nejakého asistenta, ktorý by delegácii z Osadného vysvetlil, ako postupovať. Európska únia mohla mať o fanúšikov viac. A hlavne by reálne pomohla.

Nacionalisti chodia medzi ľudí, počúvajú ich a keď spravia akciu, tá má naozaj len marketingový dosah, životy spoločnosti reálne nemení. Únia naproti tomu pomaly zlepšuje kvalitu života, no ako PR používa označkovanie projektov tabuľami a otravné reklamy. Keď chce byť naozaj inovatívnou inštitúciou, nemala by tomu prispôsobiť aj spôsob, akým informuje o svojich aktivitách – ale predovšetkým – ako priamo oslovuje ľudí? Nemala by sledovať, či peniaze nesmerujú na nezmyselné gýčové projekty, ktoré opäť kazia meno celej únii? A hlavne – nemala by rozhodne reagovať na zavádzanie populistov? 

Malé aj veľké projekty na Slovensku 

Európska únia sa v týchto dňoch stáva na Slovensku takou horúcou témou, ako bola prvý a doteraz posledný raz asi len pred referendom o vstupe do nej. Za ten čas napríklad vzrástlo HDP na obyvateľa z 55 percent priemeru EÚ na 77 percent európskeho priemeru. Z európskych fondov sa financovalo až 80 percent verejných investícií. V roku 2014 napríklad z únie na Slovensko smerovalo 1,669 miliardy eur, opačným smerom zase 0,625 miliardy. Ak by sme chceli vymenúvať výhody a projekty, ktoré sa vďaka EÚ zrealizovali, nebolo by pre ne v tejto prílohe dosť strán.  Ako ich teda priblížiť?

Najlepšie na príklade. Pozrime sa do obce Belá nad Cirochou. Od roku 1993 do roku 2008 mali pri dedine skládku odpadu, no po skončení jej prevádzky nemali na jej likvidáciu. Jej existencia predstavovala environmentálne riziko pre blízky Národný park Poloniny. V októbri 2009 sa začalo s projektom za európske peniaze. Celý projekt vyšiel na 260-tisíc eur, z toho 85 percent hradila EÚ, 10 percent prišlo zo štátneho rozpočtu a len piatimi percentami prispela samotná obec. Dnes je na mieste namiesto kopy odpadkov trávou zarastená plocha.

V Hriňovej únia pomohla firme zvýšiť počet zamestnancov a efektivitu práce nákupom špeciálnej technológie na výrobu prevodoviek, v Rajci s jej pomocou zmodernizovali hasičskú stanicu, v Nitrianskom samosprávnom kraji vytvorili podmienky na prilákanie medicínskych špecialistov. V Novom Meste nad Váhom prispela únia na drvičku odpadu, Správe slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši pomohla zlepšiť štruktúru informačného systému, vo Vojkovciach upraviť potok ako ochranu pred povodňou, v Závadke nad Hronom zrekonštruovať kanalizáciu, takže už viac nemajú na ulici splašky. A tak ďalej.

K tomu prirátajte veľké projekty – stovky kilometrov ciest, desiatky dopravných prostriedkov či viac ako 25-tisíc študentov, ktorí mohli študovať v zahraničí vďaka programu Erazmus. Momentálne však tieto argumenty nemajú veľkú cenu. Ako písal Traub, vedieme boj príčetných s ignorantmi. Ak chce únia prežiť, musí niektoré svoje politiky takisto zbaviť ignorantstva. Potom ju azda kritická masa bude nasledovať. Napokon podpora únie bola v Európe aj pred pár dňami stále nadpolovičná. A aj na konci filmu Život Briana sa melioristicky spieva: Always look on the bright side of life (Vždy sa pozerajte na svetlú stránku života).

Členstvo Slovenska v EÚ v číslach

  • Slovensko patrí do eurozóny – spoločnú menu euro používa 19 štátov EÚ
  • vďaka vstupu do Schengenského priestoru na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru.
  • 130 000 nových pracovných miest
  • 25 000 študentov vycestovalo na štúdium do zahraničia v rámci programu Erazmus
  • 3 000 študentov absolvovalo zahraničnú stáž v podnikoch
  • 7 000 vysokoš­kolských učiteľov absolvovalo výmenné programy
  • 130 km diaľnic a rýchlostných komunikácií, ďalších 135 km je vo výstavbe
  • 1830 km ciest I., II,. a III. triedy
  • 80 km železníc, ďalšie desiatky kilometrov vo výstavbe
  • 100 nových a zmodernizovaných regionálnych vlakov
  • 60 električiek a 15 vlakových súprav pre prímestskú dopravu a 120 moderných nízkopodlažných trolejbusov v Bratislave
  • 33 električiek v Košiciach
  • 1 050 zmoderni­zovaných škôl, 88 nemocníc a polikliník a 208 zariadení sociálnej starostlivosti
  • 1 200 zregene­rovaných sídel a verejných priestranstiev
  • 788 malých a stredných podnikov priamo podporených, takisto 167 vedeckých inštitúcií
  • 99 podporených projektov v rámci protipovodňovej ochrany
  • 50 000 vymenených, resp. osadených svetiel vo viac ako 400 obciach
  • 1 800 km novej kanalizačnej infraštruktúry a 230 projektov na zníženie znečistenia vzduchu
  • 43 zrekonštru­ovaných čistiarní odpadových vôd
ZDROJ: ZASTÚPENIE EURÓPSKEJ KOMISIE NA SLOVENSKU

© Autorské práva vyhradené

47 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #populizmus #európske projekty