„Vitajte v Chorvátskom Grobe,“ pozýva nás do svojho domu v pôvodnej časti pani Darina Múčková (61). Vchádzame do dvora, už na pohľad plného milých gýčov. Odvšadiaľ vykúkajú sadroví trpaslíci a hríbiky, na niektorých stromoch sedia vtáčiky z vianočnej jedličky. No je tu aj veľa živých vecí, hruška aj jabloň plné plodov, tri mačky – domáci miláčikovia, aj niekoľko sliepok. Majiteľka nedá dopustiť ani na starú drevenú šopu plnú rozkošného haraburdia. "Viem, iní by to tu všetko asi dávno zbúrali a prestavali, ale mojim bratislavským vnúčatám sa to páči práve takéto,“ zdôrazní.
Keď sa povie Grob, kulinárskym znalcom sa zväčša začnú zbiehať slinky nad predstavou do chrumkava vypečenej husi či kačice. „Za tými však musíte skôr do blízkeho Slovenského Grobu, tam si tú tradíciu držia a rozvíjajú. Aj tu v našom Chorvátskom Grobe síce húsky alebo kačičky z pekáča máme radi, ale chovu sa venujeme veľmi málo,“ vysvetľuje pani Darina. Vlastne, ako dodá, aj v Slovenskom Grobe už málokto hydinu trpezlivo "štopá“ kukuricou od vyliahnutia, až pokým strávi posledné tri hodinky života v peci. Skôr ju dovážajú už vykŕmenú z Maďarska. Zato reštaurácií s pečenou pochúťkou je „u Slovákov“ plno.
Lokše
Príprava tejto klasickej miestnej pochúťky je celkom jednoduchá. Stačí vypracovať cesto z pol kila v šupke uvarených a postrúhaných zemiakov, 150 g hladkej múky a štipky soli. Na pomúčenej doske z neho potom treba vyšúľať valec, rozrezať ho na menšie valčeky, tie rozvaľkať na tenké okrúhle placky a nasucho ich opiecť na panvici. A potom už zostáva len potrieť ich masťou a skonzumovať buď naslano, najlepšie k husacine či kačacine, alebo nasladko, naplnené lekvárom, makom či orechami.
Naopak, Chorvátov v obci s chorvátskym názvom už takmer niet. No aj terajším usadlíkom zostalo aspoň čosi z ich zvykov vrátane stravovacích. Kuchyňa domácich je jednoduchá, inšpiruje sa tradičnými balkánskymi jedlami. Takto ďaleko od Jadranu to síce nie sú morské ryby, ale skôr pokrmy zo zeleniny všetkého druhu, koreňovej aj kríčkovej, ale tiež zo strukovín či z rôznych druhov tekvíc a baklažánu, najlepšie však v spojení s mletým mäsom.
"Tunajší starší ľudia vo veľkom pestujú bôb. Ešte zelený ho vylúpu, uvaria len tak v osolenej vode a zjedia,“ hovorí Darina Múčková. Veľmi obľúbená je poctivá fazuľovica, s údeným aj širokými rezancami, ale aj pripravená na iné, skromnejšie a zdravšie spôsoby. "Neverili by ste, ale asi aj vďaka tejto strave sa tu dožívame pomerne vysokého veku,“ zdôrazní.
Popri tomto rozprávaní už šikovná gazdiná krája kel, strúha mrkvu. Na spenenej cibuľke restuje mleté mäso, ochutí ho soľou, čiernym korením, paprikou, cesnakom. Všetko potom rýchlo navrství do keramickej zapekacej misky, zaleje horúcim bešamelom. Kým sa jedlo zapeká, pripraví lahodnú zemiakovú kašu. Moderní kuchári ju dnes robia so zelerom, s cibuľkou, olivovým olejom, ona ju však klasicky vyšľahá s maslom a mliekom. "Toto jedlo, kel na chorvátsky spôsob, ma naučila mama. Vlastne, čo sa tu učiť, všetko je to nesmierne jednoduché a rýchle,“ dodáva, keď už mierne vychladnutý zapečený kel porciuje na taniere.
Pečená hus alebo kačica
Tradičné husacie a kačacie hody sa usporadúvajú najmä v Slovenskom Grobe. Azda každá tunajšia rodina má svoj vlastný „gríf“, ako pochúťku pripraviť. Osvedčený základ je však deň vopred húsku či kačičku dobre nasoliť, pred vložením do pece potrieť sladkým mliekom a potom už len aspoň tri hodiny pri miernej teplote trpezlivo a pravidelne podlievať, obracať, venovať sa jej s ozajstnou láskou…
Na pohľad to asi nie je žiadny gastronomický zázrak, no jemná chuť úžasne prekvapí. Umocňuje ju konzumácia v príjemnom prostredí. Sedíme vonku na úzkych laviciach, za dlhým dreveným stolom. Zo starosvetských tanierov s jemne popukanou štruktúrou jedlo okamžite zmizne. Hojne zapité obyčajnou studenou vodou.
Vzápätí však prichádza prekvapenie v podobe ďalšieho chodu. Pani Darina deň vopred pripravila tenučké zemiakové lokše. Tentoraz však bez kapusty či husacej masti a mäsa, ale na sladko, s dvoma plnkami. Prvú tvorí mletý mak vymiešaný s domácim slivkovým lekvárom, druhú zase pomleté orechy s cukrom, sparené vriacim mliekom. Chutia úžasne, aj s kvalitnou kávou, ktorá však má domov celkom inde.
„Aj lokše sme však my Chorvátčania vlastne tak trochu prebrali od susedov. Pre nás sú skôr typické osúchy, placky z kysnutého cesta, ktoré sa pripravujú v rúre na pečenie. A podávajú sa buď na slano, s cesnakom či so smotanou, syrom, s kôprom, alebo aj na sladko, najmä s tvarohom a marhuľami, slivkami a iným ovocím, ktoré nám tu rastie na stromoch v záhradách,“ ukazuje pyšne aj na tie svoje. Iba lietadlá, ktoré nám občas nad hlavami nízko preletia, pristávajúc na bratislavskom letisku, sú dôkazom toho, že táto tradičná dedinka je iba na skok od hlavného mesta.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Kel po chorvátsky
podľa Dariny Múčkovej
- 1 hlávka kelu, 2 mrkvy, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 500 g mletého bravčového mäsa, 3 polievkové lyžice tuku, 2 pl hladkej múky, 200 ml mlieka, 100 g strúhaného syra, soľ, čierne korenie, červená paprika
- Kel nakrájame na tenké rezance, mrkvu nahrubo nastrúhame. Cibuľu opražíme na oleji, pridáme mleté mäso, osolíme, okoreníme a opečieme do chrumkava, môžeme pridať trochu červenej papriky a kto má rád, aj jeden-dva strúčiky cesnaku.
- Vymastíme si tukom menšiu zapekaciu misu, na dno dáme vrstvu kelu pomiešaného s mrkvou, na to mäsovú zmes a navrch zase kel s mrkvou.
- Pripravíme si bešamelovú omáčku. Rozpustíme tuk, pridáme hladkú múku a opražíme, zalejeme mliekom a chvíľu necháme pobublávať. Potom pridáme syr, necháme ho rozpustiť, osolíme, okoreníme a horúce nalejeme na pripravené mäso so zeleninou.
- Celú zmes dozlatista zapečieme a podávame so zemiakmi alebo zemiakovým pyré.
Na križovatkách vínnych aj cyklistických ciest
Možno je to dané minulosťou, keď v Chorvátskom Grobe žili obyvatelia inej národnosti. Možno je však dôvod iný, pretože už naozaj málokto tu ovláda staré miestne nárečie – chorvatanku. Akurát priezviská Turinič, Galovič, Hržič sú stále bežné. V každom prípade, dedina zostáva osobitou, zatiaľ nezapadla medzi tie naokolo. „Určite sa však o to snažíme, veď by sme sa ocitli v dobrej spoločnosti,“ mieni zástupkyňa starostu Erika Goliašová.
Chorvátsky Grob sa môže pochváliť aj archeologickými nálezmi z mladšej doby kamennej, o ktorých sa šiestaci učia na dejepise. V dedine žil od roku 1948, keď mu zakázali publikovať, slovenský spisovateľ Milo Urban.
Prisťahovalci do miestnej časti Čierna Voda už v posledných rokoch takmer zdvojnásobili tunajšiu populáciu. „Pozemky, kde vyrastá nová časť dediny, patrili kedysi Pálffyovcom. Posledný z rodu nemal dedičov, preto prepadli štátu. A vzhľadom na veľkosť plochy, ktorá sa núkala na zástavbu, padli pred časom do oka developerom,“ vysvetľuje vicestarostka. Novousadlíci si už užívajú komfort dostupných služieb, detské ihrisko s dreveným lúčnym koníkom im dokonca navrhol renomovaný architekt.
Určite sa však oplatí navštíviť aj širšie okolie, celý malokarpatský pás je obľúbeným výletným miestom Bratislavčanov. Na svoje si teraz prídu najmä cyklisti. Tunajšie cyklocestičky sa začali rozvíjať vďaka združeniu JuRaVa, ktoré založili samosprávy mesta Svätý Jur a dvoch bratislavských mestských častí – Rače a Vajnôr. Jeho pilotným projektom je Malokarpatsko-šúrska cyklomagistrála, ktorá po úplnom dokončení bezpečne prepojí dunajskú hrádzu s Malými Karpatmi. „Na sieť cyklochodníkov sme sa už napojili aj my,“ pochvaľuje si Goliašová.
Vyznávači cykloturistiky vysoko oceňujú malebnosť a pestrosť územia, ktorým sa tu dá prejsť na dvoch kolesách. Komu sa máli, môže pokračovať do kopcov. Kto má dosť, môže si dopriať pohár dobrého vínka, alebo navštíviť niektorú z akcií na Malokarpatskej vínnej ceste. Tá sa tiahne mestami a dedinami pod Malými Karpatmi, ktoré spája prívlastok „vinohradnícke“ – teda od Bratislavy k Svätému Juru, Pezinku a Modre, pričom zahŕňa aj obce ležiace na tejto trase a končí sa až v Trnave. Každý člen reťazca okrem kultúrno-historických pamiatok predstavuje návštevníkom svoje ľudové tradície a pozýva na posedenie do mnohých viech a vinární, pri pečenej husacine, víne a ľudovej muzike.
Čo sa ešte v regióne oplatí navštíviť
- Slovenský Grob – Obec známa chovom a predajom husí a kačíc, ako aj pravidelným usporadúvaním husacích hodov, ktoré každoročne vyhľadávajú gurmáni zo širokého okolia. Miestne Kráľovstvo husaciny otvára novú sezónu počas víkendu 3. a 4. septembra. Už v najbližší víkend od piatka 12. augusta sa však v obci budú konať veľké Hodové slávnosti s tancovačkou a bohatým kultúrnym programom.
- Ivanka pri Dunaji – Vyhľadávaným pietnym miestom obce je mohyla generála M. R. Štefánika, keďže spoluzakladateľ ČSR práve tu v roku 1919 zahynul pri leteckej tragédii. Obľúbené jazero Šutrovka sa využíva na rekreačné účely, kúpanie aj rybolov. Okolie poskytuje nádherné prírodné scenérie na vychádzky v každom ročnom období.
- Bernolákovo – Tunajšou pýchou je barokový kaštieľ z 18. storočia, z ktorého sa má po prestavbe stať moderný hotel. V areáli bernolákovského parku je vybudované deväťjamkové golfové ihrisko, prvé na Slovensku. Vidieť tu možno aj gotický Kostol sv. Štefana kráľa, pamätník národovca a miestneho farára Antona Bernoláka, raritou je Stĺp hanby asi zo 17. storočia, ku ktorému uväzovali zlodejov či klebetnice. Zaujme aj historická vodáreň Várdomb či moderný Monument 2000, vyjadrujúci plynutie času. Neďaleko obce sú ruiny Čeklískeho hradu s pekným výhľadom na Bratislavu a Podunajskú nížinu.
- Jur pri Bratislave – Mestečko sa môže pochváliť zachovanou budovou prvej konskej železnice v Uhorsku, ktorá začala na trase z Bratislavy fungovať v roku 1840. Viaceré ďalšie miestne kultúrne pamiatky lemujú aj zachované zvyšky mestských hradieb, vybudovaných v 17. storočí na ochranu proti Turkom. Jedinečnou chránenou prírodnou rezerváciou je jurský Šúr s mnohými vzácnymi rastlinnými aj živočíšnymi druhmi.
- Pezinok – Vinárske mesto preslávili najmä tradičné oberačkové slávnosti. Vyplatí sa v ňom však navštíviť aj viacero múzeí a galérií vrátane jedinečnej Galérie insitného umenia v Schaubmarovom mlyne. V centre sa nachádza množstvo kultúrnych pamiatok, ďalšie poskytuje okolie, napríklad po modrej značke na Babu možno prísť na Pezinskú kalváriu. Už tento víkend sa v Pezinku opäť bude konať Permoník, veľká medzinárodná výstava a burza minerálov, fosílií a drahých kameňov, spojená s pouličným ryžovaním zlata.
- Modra – Mestečko preslávila maľovaná keramika a takisto aj lahodné víno. V centre sa nachádza Múzeum Ľudovíta Štúra, priamo v dome, kde v roku 1856 zomrel. Najmä milovníci džezu sú pozvaní v dňoch 19. až 21. augusta na 11. ročník festivalu Hudba v Modre. Z Modry smerujú nespočetné obľúbené turistické trasy do Malých Karpát. Vychytenou zónou výletníkov je napríklad oblasť Zochovej chaty, krásne výhľady ponúka rozhľadňa na vrchu Veľká homoľa, symbol spolupráce Modry s Pezinkom.