Husle, ktoré prežili holokaust, ožívajú na koncertoch

Poškodil ich sneh, skrývali sa v pivniciach geta alebo niekoľkými tónmi zachraňovali život svojho majiteľa: na sérii koncertov v Izraeli ožilo tridsať huslí, ktoré unikli holokaustu, napísala agentúra AFP.

19.08.2016 14:00
husle, Amnon Weinstein Foto:
Výrobca huslí Amnon Weinstein s obnovenými husľami, ktoré boli nájdené vo zvyškoch koncentračných táborov a v opustených židovských obciach.
debata (4)

Husľovému virtuózovi Guy Braunsteinovi sa chvela ruka, keď na pódiu koncertnej sály v Tel Avive bral tento rok v júli do ruky husle lesknúce sa novým lakom. Nástroj totiž patril huslistovi z osvienčimského orchestra. Jeho majiteľ bol nútený hrať celé dni väzňom k pochodu na nútené práce.

Keď hral Braunstein Adagietto z Mahlerovej 5. symfónie, osvienčimské husle primäli časť poslucháčov k slzám. „Hral som na tisícoch koncertov, ale nikdy som nepocítil také emócie, ako keď som uchopil do ruky tieto husle. Ich vôňa bola iná, premáhalo ma dojatie, pretože poznám ich príbeh," vysvetľoval Braunstein. Bývalý koncertný majster Berlínskych filharmonikov sa zúčastňuje na koncertoch nazvaných Husle nádeje, ktoré sa konajú v Izraeli.

„Tieto husle hrali pred ľudskými troskami. To, čo videli, by stačilo, aby človek zošalel," hovorí výrobca huslí Amnon Weinstein, ktorý sa podieľal na usporiadaní podobných koncertov v Nemecku, v Spojených štátoch a v Turecku. Sedemdesiatšes­ťročný Izraelčan pochádzajúci z rodiny litovských Židov, ktorý unikol holokaustu, strávil viac ako 20 rokov vo svojej dielni, kde reštauroval husle, ktoré boli často v poľutovaniahodnom stave. „Chcem, aby tieto husle opäť hrali na koncertoch, chcem, aby vypovedali o tom, čo zažili," hovorí Weinstein.

„Z týchto huslí totiž vychádza veľmi zvláštny zvuk, plač, smiech i modlitby," vyhlasuje. Jeho zbierka dnes pozostáva zo 60 huslí a violončiel. Každý nástroj je pamätníkom často tragického príbehu Žida v Európe v čase holokaustu. Väčšina bola vyrobená v dielňach v Nemecku a v Československu, nesú na sebe Dávidovu hviezdu a meno napísané vnútri.

Amnon Weinstein trávi celé hodiny pri počítači a pátra na internete. Má okruh priaznivcov, ktorí sa na neho obracajú, keď sa im dostanú do rúk husle s príbehom, ktorý by ho mohol zaujímať. Takto nedávno získal husle, ktoré po sebe zanechal muž deportovaný do tábora v meste Drancy pri Paríži. Z okienka vlaku podával nástroj francúzskemu agentovi so slovami: „Tam, kam idem, mi budú na nič."

Husle boli spolu s klarinetom obľúbeným nástrojom židovských komunít v strednej a východnej Európe, kde prekvitala až do druhej svetovej vojny tradícia ľudovej židovskej hudby, nazývanej klezmer. Jeruzalemský pamätník obetí holokaustu Jad vašom má 15 huslí z tohto obdobia. „Počas holokaustu sa človek chopil huslí a bez ohľadu na zimu a hlad a hral. A tí, ktorí ho počúvali, sa vznášali ako na jednom Chagallovho obraze," hovorí výrobca huslí. Spolieha sa na svojho syna Avšaloma, že bude pokračovať v jeho činnosti a zachová tak pamiatku aj hudbu tých, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #husle