Brba nebrble, ale chutí. V kraji krásnych hôr a hradov

Základom brby sú zemiaky, ktoré necháme rozvariť, ale nie preto, že by sme na ne pri varení zabudli. Necháme ich rozvariť naschvál. A potom ich rozhabarkujeme alebo rozšľaháme metličkami. Konzistencia? Ani hustá, ani riedka polievka. Taká akurát. A hlavne chutná bola brba, polievka zo zemiakov s trhancami, oškvarkami, medvedím cesnakom a opraženou cibuľkou, ktorú sme jedli v Stránskom v Rajeckej doline (okres Žilina).

28.08.2016 08:00
IMG 1227 Foto: ,
Okolie Stránskeho v Rajeckej kotline.
debata (10)

„Najlepšia je čerstvo pripravená a teplá. Ako chladne, tak zhustne. Samozrejme, potom sa dá mliekom rozriediť,“ hovorí naša hostiteľka, historička a etnologička Soňa Vaňovčanová. Brbu varili spoločne s mamou, podľa receptu presne tak, ako ju kedysi varila jej mama, stará mama v Stránskom. V tých časoch to bolo rýchle sobotné jedlo, ktoré stará mama pripravila popri práci v záhrade. Prečo sa nazýva brba? Možno podľa toho, že zemiaky v nej sú „rozbrbľané“. „To je taký typický stránčanský výraz,“ dodá Soňa.

Obec Stránske sa nachádza medzi obcami Porúbka a Rajecké Teplice. Názov má vraj podľa charakteru chotára, keďže leží skrytá v údolí obklopenom príkrymi stráňami. Na svahu nad obcou, na miestnom cintoríne sa nachádza tajomná zrúcanina – starobylý kostolík zo 14. storočia. Stavba kostola sv. Heleny bola poškodená pri silnom zemetrasení, ktoré zasiahlo Žilinu a okolie v roku 1858. Pre narušenú statiku ho po prírodnej katastrofe zatvorili a chátral. V súčasnosti kostolík zachraňujú dobrovoľníci, ktorým sa ho podarilo nielen vyčistiť, ale aj zabezpečiť južnú stenu lode kostola.

Čo si dopestovali, z toho si navarili, napiekli, a to jedli. Platilo to o našich predkoch aj na hornom, severnom Považí. Zemiaky, ktoré tvoria základ brby, sa stali súčasťou jedálnička tamojších obyvateľov koncom 18. storočia, keď sa tam začali pestovať. A rýchlo sa zaradili medzi základné potravinové zložky. Úrodnej pôdy veľa nebolo, a tak políčka v hornatom kraji neboli veľmi pestré.

Obyčajní ľudia sa na nich nadreli, aby si dopestovali zemiaky, kvaku, kapustu, fazuľu, hrach, obilniny. Z nich gazdinky vedeli pripravovať chutné jedlá. A najmä sýte, aby dali sily tým, čo na poliach celý deň ťažko robili. „Gazdinky vstávali zavčasu ráno, aby stihli všetko pripraviť a aby už na raňajky bolo sýte jedlo. Prípadne si ho potom brali na pole a aby tam vydržalo teplé, zakopali ho do zeme,“ hovorí etnologička Považského múzea Žilina Adriana Bárdyová.

Varili hustejšie polievky, omáčky, kaše, ktoré zahustili zemiakmi alebo trhancami, ktoré urobili z múky a vody. Pohánková kaša či zemiaková – fučka, ku ktorým si dávali sladké či kyslé mlieko. Jedli ich aj s kyslou kapustou a so slaninkou. „Z toho, čo mali, sa snažili navariť tak, aby sa suroviny k sebe hodili,“ dopĺňa etnologička. Ľudia si pestovali jačmeň či pšenicu, ktoré boli základom krúpnej baby. "Používali jačmenné alebo pšeničné krúpy, ktoré pomleli na kamenných mlyncoch. Zmiešali to s uvarenými popučenými zemiakmi, ochutili a piekli na plechu.

Na slávnostnú príležitosť sa pridala slanina alebo opražený bôčik. Tam, kde sa dopestovala pohánka, používali pohánku," rozpráva o ľudovej kuchyni Adriana Bárdyová. Aby si jedlá dochutili, chodili deti zbierať divo rastúce bylinky na okolité lúky. Zbierali, čo sa im podarilo nájsť, napríklad rascu, kôpor, žihľavu. Do fazuľovej polievky pridávali sušené ovocie, do polievky z kyslej kapusty huby a zemiaky. Pripravovali aj žihľavovú polievku. Zo sladkých jedál robili šúľance alebo perky, ktoré sa plnili džemom či lekvárom a posýpali makom. „Cestovinové jedlá sa robili aj na sladko, aj na slano,“ doplní. Mäso konzumovali zriedka. „Buď v nedeľu a cez sviatky. Väčšinu mäsa predávali, aby mali z čoho vyžiť. Až neskôr sa začali pripravovať mäsové špeciality,“ hovorí etnologička.

Soňa Vaňovčanová predstavila sýtu polievku brbu Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
brba Soňa Vaňovčanová predstavila sýtu polievku brbu

Na mäse si, naopak, pochutila šľachta, ktorá si ho naozaj dopriala v rôznych variáciách. Vychýrení kuchári ho pripravovali v kuchyniach na hradoch či v kaštieľoch. Z teľacieho mäsa, diviny, holubov, rýb či rakov, ku ktorým servírovali rôzne omáčky. „Ku každému druhu mäsa patrila iná omáčka: s bielym alebo červeným vínom, vínnym octom, čerstvým maslom, so škoricou, zázvorom či s koreňom kosatca a mäty, šalviou, s opraženými krajčekmi chleba, dusenými jabĺčkami, hruškami, so slivkami alebo slivkovým lekvárom, s čerešňami, ríbezľami, ale aj s figami, cukrom, medom, pre tých najurodzenejších aj s olúpanými posekanými mandľami a so sušenými hrozienkami,“ píše v publikácii Chuť regiónov Žilinského kraja Zora Mintálová-Zubercová.

O hrady a kaštiele kraj severného Považia vôbec nemá núdzu. V okolí krajského mesta Žilina je hneď niekoľko, dnes viac či menej zachovaných stredovekých hradov. Z niektorých sú pomaly miznúce zrúcaniny, inde hrady, ktoré zachraňujú dobrovoľníci, či pamiatky v správe župy. Starý aj nový Strečniansky hrad, Budatínsky hrad, Lietavský hrad, Hričovský hrad, Súľovský hrad, zámok a palác v Bytči.

Krúpna baba

Krúpna baba bola na Považí častým jedlom, patrila k slávnostným jedlám, jedla sa aj na svadbách či krstinách. Pripravuje sa zo zemiakov, krúp, môžu sa pridať oškvarky, cesnak, korenie. Celá hmota sa pečie na plechu.

Úhrabky

Jednoduché a chutné jedlo, ktoré môžete ochutnať napríklad v Jánošíkovej kolibe v Terchovej. Pripravuje sa zo zemiakov, ktoré sa rozpučia, zmiešajú s opraženou cibuľkou, oškvarkami a kyslou kapustou. V Lietave takéto jedlo nazývajú kuki.

recept Brba

podľa Sone Vaňovčanovej

zemiaky,cesnak, môže byť aj medvedí cesnak (čerstvý alebo pesto), cibuľa, slanina, mlieko, polohrubá múka, vajcia, olej, soľ

Brba.
brba Brba.
  1. Zemiaky ošúpeme, nakrájame, uvaríme v osolenej vode a keď sú mäkké, rozhabarkujeme alebo rozšľaháme metličkovým šľahačom, počas toho pridáme mlieko.
  2. Opražíme slaninku, ktorú potom počas varenia primiešame do brby.
  3. Z vody, polohrubej múky a vajca pripravíme polotuhé cesto. Rozvaľkáme a natrháme. Trhance varíme vo vriacej vode.
  4. Opražíme nakrájanú cibuľku.
  5. Servírujeme tak, že brbu nalejeme do taniera, pridáme trhance a navrch opraženú cibuľku.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #Výlety pod pokrievku #Brby